ulica v mestskej časti Západ. Patrí k najvýznamnejším astronómom 18. storočia a učencom svojej doby. Venoval sa matematike, fyzike a pedagogike. Máloktorý učenec natoľko posilnil pokrokovú vedu ako práve on. Osobitnú zásluhu mal na vybudovaní hvezdární v Trnave, Kluži, Budíne a Jágri.
Medzinárodné uznanie získal výsledkami svojich astronomických pozorovaní na ostrove Vardö za polárnym kruhom. Viacerí chceli jeho vedecký triumf spochybniť, ale nakoniec sa dokázalo, že jeho výpočty boli správne. Úkaz prechodu Venuše popred slnečný disk vtedy sledovalo asi 200 pozorovateľov. Za svoje úspechy bol cisárovnou Máriou Teréziou, po smrti astronóma J. J. Marinoniho, poverený vybudovať veľkú hvezdáreň viedenskej univerzity. Až do konca života v nej pôsobil ako riaditeľ. Observatórium sa stalo pod jeho vedením centrom prírodovedeckého bádania v habsburgskej monarchii. Pozoroval planéty, Slnko, Mesiac a hviezdy, organizoval prednášky a udržiaval styky s vedeckým svetom, najmä s astronómami.
Maximilián Hell zomrel na zápal pľúc. Pochovali ho do rodinnej hrobky Jozefa von Penklera - verného priateľa a milovníka astronómie. Hrob už neexistuje, ale pamätná doska je umiestnená v cintorínskej kaplnke v Maria Enzensdorfe neďaleko Viedne.
O Hellovi a jeho vedeckej činnosti by sa dali popísať tisícky strán. Bol prvý, kto upozornil na skutočnosť, že polárna žiara nepodlieha iba vplyvu Zeme, ale aj Slnka a Mesiaca. Bol jedným z prvých európskych vedcov, ktorí sa vedecké poznatky o magnetickom poli snažili aplikovať v praxi. Jeho idey boli priekopnícke. Škoda, že väčšina z jeho prác o magnetickom poli sa nezachovala.
Hellovo meno nesie jeden z kráterov na Mesiaci, tiež od roku 1935 na podnet Medzinárodnej astronomickej únie aj jeden asteroid. V roku 2000 bola zaradená do astronomického zoznamu planétka MAXHELL, ktorú objavil A. Mrkos. Meno navrhli astronómovia z Astronomického ústavu v Tatranskej Lomnici.
Ocenený bol zlatou medailou poľského kráľa Stanislava, ktorému poslal do daru svoj prístroj na sledovanie planét. Vyznamenaný bol aj radom Britského impéria. Bol členom vedeckých spoločností v Paríži, Bologni, Kodani, Londýne, Trondheime, Štokholme a Göttingene.
V pondelok sa dozvieme, po kom bola pomenovaná Hemerkova ulica na sídlisku KVP.
(pod)
Autor: Hellova
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
