Mrzí ju nálepka flegmatická, má ju od tých čo ju vôbec nepoznajú

Hokejisti nosia ´Céčko´ vpredu na dresoch, futbalisti pásku na rukáve, iba na basketbalistoch nepoznáte kto je kapitán. Pritom všetci majú povinnosti (i práva) na ihrisku (i v zákulisí) rovnaké. Pre družstvo sú céčko či páska zbytočné, každý jeho člen predsa vie kto tímu šéfuje. Len je trošku nespravodlivé, že to na pohľad nevidieť.

V tíme štvornásobného ženského slovenského majstra K Cero V.O.D.S. Košice je tým šéfom iba 23-ročná krídelníčka a rozohrávačka v jednej osobe Ivana Jalčová. Pravdu povediac, kapitánov v takom ´útlom´ športovom veku po našich kolbištiach veľa nebehá. A ´Jalču´ do tej hodnosti povýšili už vlani, keď mala dvadsaťdva. Pomyselnú pásku prevzala od skúsenej reprezentantky Slávky Frniakovej, ktorá sa po treťom titule s Košicami lúčila. "Aj keď vekovo patrím k tým mladším hráčkam, služobne som bola v K Cero vlastne najstaršou. Za kapitánku ma vybral manažér Dano Jendrichovský, a všetci s tým súhlasili, žiadna baba nemala nič proti tomu, a myslím, že tak je aj doteraz."

Prvé skúsenosti s kapitánskou funkciou zažila už v kadetskej reprezentácii, keď mala len šestnásť. "Ale to som si ešte príliš neuvedomovala, čo znamená byť kapitánkou, bola som ešte taká ´nerozkukaná´. Samozrejme, teraz si tú zodpovednosť uvedomujem oveľa viac ako predtým. Od kapitánky sa žiada, aby družstvo vedela vyburcovať vtedy, keď je najhoršie. Ale je to celkom pohoda, lebo aj v mančafte je pohodička. Ľudia síce vravia, že som príliš flegmatická povaha, ale niekedy je to aj dobre, lebo vo vypätých situáciách dokážem zas družstvo upokojiť."

Neplakala, keď jej vzali raketu

Ivana bola hŕŕŕ do každého športu, ale spočiatku jej učaroval tenis. Nebyť rodičov, ktorí ju raz postavili pod basketbalový kôš, možno by malo Slovensko na kurtoch o hviezdičku viac. "Tenis som hrávala štyri roky na Základnej škole Drábova na KVP-éčku, ale keďže staršia sestra Lenka bola basketbalistka, rodičia rozhodli, že je to šport aj pre mňa. Trošku sa báli, že budem plakať, keď mi vzali raketu, ale mne sa ten šport celkom zapáčil. Nebola som totiž ešte v takom veku, že by som tenis brala až tak vážne." To rozhodnutie rodičov prišlo asi včas. Hoci bola iba také tintítko. "V družstve som bola najnižšia i najútlejšia. No aj keď som bola drobec, s loptou mi to išlo celkom dobre, lebo od sestry som už mala nejaké basketbalové základy."

So školskou taškou na chrbte prešla z KVP-éčka do Parku mládeže, kde začala chodiť do basketbalovej triedy. "Od prvého tréningu, až po dnešok, ma vedie prakticky jediný tréner - pán Karnay. S ním som získala svoj prvý titul, tuším že to bolo niekedy za staršie žiačky, i všetky štyri so ženami Delty či K Cero. Takže od začiatku ideme za úspechmi spolu. Len neviem kto za kým dolieza, asi on za mnou," smeje sa jeho zverenkyňa z toho, že obaja si asi sú súdení.

Liga už v sedemnástich

Talent v nej objavil Vladimír Karnay, ale prvú reprezentačnú šancu dostala od iného Košičana, Mariána Matyáša. "V pätnástich som sa dostala do jeho družstva na majstrovstvá Európy kadetiek v Rumunsku. Zájazd to nebol ´nic moc´, ale obsadili sme tam solídne piate miesto."

Potom mala jej kariéra už rýchly spád. Vekom bola ešte juniorka, ale dve či tri sezóny zaskakovala v prvoligovom družstve žien Cassovie. "To mi pomohlo, že prechod z juniorskej kategórie k ženám bol v podstate plynulý, tú zmenu som ani nepociťovala."

Od súťažného ročníka 2002/03 oblieka dres Delty resp. K Cero V.O.D.S., a z tých piatich sezón s registračkou tohto klubu iba jediná nemala prívlastok majstrovská - tá prvá, keď sa slovenského trónu pomaly vzdával Ružomberok. "Na sezónu, keď sme mu titul zobrali prvý raz, mám asi najkrajšie spomienky. Lebo bol prvý. A nezabudnuteľné momenty zostanú aj z tohto roku, keď som majstrovskú trofej dvíhala nad hlavu ako kapitánka."

Nedávno skončenú sezónu považuje Ivana vari za najvydarenejšiu v drese najlepšieho slovenského tímu. "Celkom nám vyšla, až na jedno zaváhanie, domáca ligová súťaž, aj účinkovanie v Pohári FIBA. Ešte keby sme tak s ruskou Vologdou mali aj kúsok šťastia. No myslím, že dobrá bola aj sezóna, keď sme pôsobili v Eurolige, aj keď sme tam všetko prehrali. Pre nás to boli neoceniteľné skúsenosti." K európskym pohárom sa viaže aj jej rekordný strelecký kúsok, ktorý vyparatila sebavedomým Moskovčankám. "V jednej štvrtine som im nastrieľala osemnásť bodov, čo je môj rekord. Vtedy viedol naše družstvo tréner Krajňák."

Prvú pozvánku do ženského národiaku dostala od trénera Kováčika, na Veľkú cenu Slovenska do Myjavy, kde si pripísala na reprezentačnú kartu svoju prvú čiarku. Odvtedy je stabilnou členkou tímu s dvojkrížom na prsiach a bez jej šikovných rúk a presnej mušky si súčasný reprezentačný kormidelník Vladimír Karnay nevie dodatočnú kvalifikáciu na septembrové majstrovstvá Európy v Taliansku ani len predstaviť. "Keď budú baby zdravé a všetky prídu reprezentovať, určite máme šancu prebojovať sa na európsky šampionát. Slovenský ženský basketbal už potrebuje nejaký väčší úspech, aby sa mohol opäť zaradiť medzi európsku špičku, kde podľa mňa stále patrí. Myslím si, že sa môžeme merať aj s poprednými európskymi celkami."

Ivanu mrzí nálepka flegmatická, ktorú jej však dali tí, čo jej dušu vôbec nepoznajú. "Veľa ľudí mi vraví, že som taká, že nemám záujem o hru, že som lenivá, že nechcem hrať, ale opak je pravdou." Vari najlepšie to vie tréner Karnay, ktorý sa s jej talentom piplal odmalička. Každého presvedčí, že to ´céčko´ jej patrí právom. "Poznáme sa dlho, navzájom vieme, čo môžeme od seba očakávať. Dúfam, že aj preňho som vhodný typ na kapitánku nášho družstva."

Možno práve preto, že vie skryť emócie, ktoré víťazstvá či prehry, vydarenú akciu či chybu v obrane, vždy sprevádzajú. "Samozrejme, sú chvíľky, keď je človeku na ihrisku hrozne, slzy sú na krajíčku, ale to rýchlo prejde." Lepší je opak, keď je pod košmi dôvod na úsmev. "Raz ma rozosmiala jedna spoluhráčka, keď omylom zaútočila na vlastný kôš, a ako sa z neho potom tešila. Až kým si neuvedomila čo spravila. Ale jej meno nepoviem..."

Fanúšik NBA, sen o WNBA

Prednosťou Ivany je aj angličtina, ktorú rešpektujú i americké legionárky v tíme slovenského majstra. "Celkom slušné základy mám zo školy, a čosi sa na mňa pri komunikácii s nimi ešte nalepilo. No horšie je, keď začnú trepať tým svojím americkým slangom. To asi vtedy, keď nechcú aby sme im rozumeli..."

Košickú kapitánku fascinuje mužský basketbal, najmä zámorská NBA. "Som jej veľkým fanúšikom. Práve sa hrá play off, a to ma veľmi zaujíma, všetko sledujem na internete. Kvôli nočným prenosom však neponocujem, v telke si pozriem aspoň nejaké záznamy." Najmä vtedy, keď hrá Allen Iverson či LeBron James, teda jej krvná skupina, čo sa postu týka. Podkošových, a ich smeče, vraj veľmi nemusí. Aj preto, že od nich nemá čo ´odkukať´.

V Košiciach je Ivana spokojná, ale zahraničie predsa láka. Netají sa tým, že patrí do okruhu hráčok, ktoré vedeniu K Cero V.O.D.S. ešte nepovedali ´áno´ aj pred oltárom ďalšej extraligovej sezóny. "Momentálne ešte neviem, či zostanem v Košiciach. Doma som spokojná, nič mi tu nechýba, ale rada by som skúsila aj niečo v zahraničí. Kde by to mohlo byť, zatiaľ si nechám pre seba. Láka ma najmä Taliansko, Španielsko či Francúzsko."

Apeninský polostrov nebol na prvom mieste iba tak náhodou, Ivana má totiž odtiaľ priateľa. Zo severu. Kvôli nej chodí aj na basketbal, ale jeho srdce bije pre futbal. Darmo, Talian sa nezaprie. Zatiaľ väčšinou on prichádza do Košíc za ňou, ale dobre situované angažmá by mohlo situáciu čoskoro zmeniť. A zo špičkového európskeho klubu je predsa len bližšie aj za more... "V Amerike sa hrá WNBA, a musím sa priznať, že nastúpiť v tej súťaži je môj tajný sen." No nie je jediný. "Túžim aj po olympiáde, tá je asi snom každého športovca. Olympijské hry sú však iba raz za štyri roky, a momentálne má Slovensko veľmi sťaženú pozíciu, ako sa tam dostať. No verím tomu, že raz sa mi to podarí. Keď nie s basketbalom, možno to skúsim s nejakým individuálnym športom," smeje sa ´Jalča´.

V košickom K Cero V.O.D.S. však musia rátať s tým, že do najbližšej Euroligy (ak tam FIBA preň nájde miesto) možno povedie družstvo iné kapitánske céčko. Komu ho Ivana odporúča? "Mohla by to byť trebárs Anka Jurčenková. Aj keď je odo mňa o dva roky mladšia, služobne by však bola v klube najstaršia. Alebo Daniela Čikošová..." Jej najväčšia kamarátka.

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári