zvedaví, ako si práve počas mesiaca lásky na svoje prvé vzplanutia ale i zlomené srdcia spomínajú známi Košičania.
Ľubomír Grega sa prvýkrát zamiloval vo ôsmej triede a potom na gymnáziu
Bozkávanie odkukal od Alaina Delona
Starosta MČ Staré mesto, Ľubomír Grega sa prvýkrát zaľúbil, keď mal 14 rokov, keď mu do oka padla tmavovláska z rovnakého ročníka. Vídaval ju na školských chodbách cez prestávky a nemohol spustiť oči z jej pôvabných krátkych sukničiek. K pokusu nadviazať s ňou bližší kontakt sa odhodlal na lyžiarskom výcviku. "Keď si na to teraz spomínam, je mi z toho smiešno. V tom čase sme totiž bozkávanie videli len v niektorých zahraničných filmoch, napríklad s Alainom Delonom. Videl som, že tam pri tom všelijako vytáčajú hlavou, tak som sa podľa tohto vzoru riadil aj ja. Dal som jej pusu a presne tak isto som zatočil hlavu doľava a doprava. Ona sa na mňa s údivom pozrela a odstrčila ma. Chlapci na izbe sa ma potom pýtali, že, čo a ako. A ja ´skúsený´, som im povedal - čo vy viete, čo je to život..." smeje sa starosta.
Ďalšou platonickou láskou bola o dva roky mladšia spolužiačka z gymnázia. Aj tam k nadviazaniu kontaktu pomohla školská akcia - zemiaková brigáda. "Vtedy letel Nazaret a z ich skladby Love Hurts bol každý namäkko. Aj ona. Dnes, keď túto skladbu počujem, spomienky na ňu sa mi stále objavia. Ale ani tento vzťah nebol vážny. Také boli až na vysokej škole."
Čo sa týka sklamaní, Ľ. Grega nejaké zažil a je rád, že vzťahy ktoré mu ich priniesli, skončili. "Som spokojný s tým, ako je to dnes, čiže so svojou manželkou. Obaja sme sa narodili v mesiaci lásky, čo je pre nás dobré znamenie...."
boa
Pre Borisa Farkašovského sa máj - lásky čas, začínal pred 24 rokmi svadobnou nocou
Kým sa stihli pobozkať, čerešne už pomrzli
Že sa mladým začínajú zapaľovať lýtka najmä príchodom vari najkrajšieho mesiaca v roku, je podľa prezidenta hádzanárskeho klubu 1. MHK Košice Borisa Farkašovského vraj svätá pravda.
"Na to si spomínam ešte zo študentských čias v Bratislave," načrel do svojich spomienok. "To sa začalo vonku čapovať pivo, chystal sa majáles, všetko kvitlo, aj my mladí sme začali byť aktívnejší. Veď viete ako to myslím. To naozaj sedí, že máj je lásky čas. Ani ja som nebol výnimkou, keď máte osemnásť rokov, ako každý vysokoškolák. A na každý čaj o piatej bola iná tanečníčka..."
O svojich prvých, detských láskach, vie už iba z počutia. Naozajstná vraj prišla až na strednej škole, chýrnej košickej ´Šrobárke´. "Neviem, či to bolo v máji, ale tam som prežil svoj prvý vážnejší vzťah." Ani na zoznámenie sa s budúcou manželkou nemala vraj vplyv magická sila mája. "Bolo to niekedy v októbri, na nejakej spoločnej oslave, v užšom kruhu, keď sme sa dali dokopy. Ale termín sobáša sme si vybrali na prelom apríla a mája. Brali sme sa 30. apríla, ale svadobnú noc, po rejdovom tanci, sme si užívali už v máji. V tom bola tá romantika. Takže začíname vždy 1. mája, na ten dátum sa nedá zabudnúť. Teraz to už bolo 24 rokov čo sme svoji, takže to už pomaly ťaháme k striebornej svadbe."
Aj pre ten šikovne zvolený dátum svadby im vraj netreba pripomínať, ktorýže mesiac je lásky čas. "Pre nás to platí celý život. Bozkávanie pod rozkvitnutou májovou čerešňou dodržiavame stále, máme ich na chalupe v Slanci. No tento rok nám to akosi nevyšlo, lebo naše čerešne rozkvitli skôr ako zvyčajne. A kým sme sa stihli pobozkať, tak nám stromy pomrzli. Akože sa to vraví? Tenhle spůsob léta se mi zdá poněkud nešťastný. Aspoň zatiaľ. Ale do konca mája si na to ešte určite čas nájdeme."
U manželov Farkašovských však kvitne láska po celý rok. Nielen v máji, keď si ju utužujú bozkom pod rozkvitnutou čerešňou. "Celý život treba obetovať láske, svojej manželke, celej rodine. I keď potom niekedy uvažujete, či sa jej nedalo obetovať ešte aj viac."
mat
Hanka Jendrichovská si našla svoju životnú lásku v decembri
S manželom majú máj celý rok
"Keby ste mi nepovedali, že je máj, lásky čas, vôbec by som si to asi neuvedomila," vraví nežnejšia polovička známeho košického basketbalového páru, Hanka Jendrichovská. "Mesiac máj je pre mňa skôr spojený s pekným počasím ako láskou. Tej by malo byť jedno aký je mesiac, či je máj, september alebo december, mala by predsa kvitnúť stále. My s manželom máme máj po celý rok."
Daniel, generálny manažér klubu za ktorý Hanka dlhé roky hrávala, bol totiž jej prvou veľkou životnou láskou. "A jedinou, naozaj šťastnou. Preto som sa nikdy nemusela trápiť nešťastnými láskami. Bol to jediný chlap do ktorého som sa vážne zamilovala. Bolo to obojstranné a zostalo nám to."
Náklonnosť k istému spolužiakovi s ktorým Hanka chodila do spoločnej triedy na základnej škole v Ostrave, odkiaľ pochádza, za vážnu lásku neráta. "Ten chlapec sa mi páčil, to je pravda, bol sympatický, ale nič vážnejšie sa z toho nevyvinulo, veď to bola iba taká detská, skôr platonická láska."
Tá ozajstná prišla pred niekoľkými rokmi v istý decembrový deň. S Danom si padli do oka pri basketbale. "On bol rozhodca a pískal nám nejaký zápas. Neviem či to možno považovať za romantický začiatok nášho vzťahu, ale basketbal je asi náš osud."
Ten vzťah zmenil aj jej plány s ktorými z rodnej Moravy na Slovensko pôvodne prišla. "Vôbec som nemala v úmysle v Košiciach zostať. Bol to kompromis a prínos z mojej strany pre naše manželstvo, aby bolo šťastné." Vzišli z neho už dve deťúrence, päťročná Miška a Lukáško, ktorý bude mať o štvrť roka na torte svoju prvú sviečku. A ani to nemuselo byť v máji. "Obe naše deti sa narodili v júli, čo je dôkazom, že láske, keď je šťastná, je úplne jedno aký je mesiac."
mat
Rišo Herrgott považoval manželku Danku od prvej chvíle za tú pravú
Na kolená si nekľakol
Moderátor Rišo Herrgott považuje prvú lásku za to najkrajšie, na čo sa nezabúda. "Otázkou však je, čo je naozajstnou lásku a čo si iba myslíme, že ňou je... S odstupom času človek totiž zistí, že tá, ktorú považoval za svoju prvú lásku, láskou ani nebola a to, čo sa sprvoti nezdalo ako láska, bol naozaj ten najkrajší cit," nazdáva sa R. Herrgott.
Za svoju prvú naozajstnú lásku považuje svoju manželku Danku (spolu na snímke). "Isteže, aj pred tým som mal lásky, ale nemyslím, že boli tie pravé... Pamätám si napríklad na jednu zo strednej školy. Aj keď mi v mysli dosť dlho ostávali spomienky na to, že sme sa rozišli, neprežíval som to nejak výnimočne ťažko. Vtedy sme sa v podstate rozišli v dobrom a pritom sme vôbec nemuseli. Keby sme sa boli o všetkom porozprávali, verím tomu, že by to dopadlo inak a dnes som z toho trochu smutný, že sme to vtedy riešili tak zbrklo. Lenže ja som bol horúca hlava, Baran, a takto to dopadlo. Šiel som na to puberťáckym rozumom," spomína s úsmevom.
Pri svojej manželke Danke si bol od prvej chvíle istý, že ona je ta pravá. "Vedel som to v prvej sekunde. Lenže dnes je svet kadejaký a myslel som si, že bude lepšie vyčkať a uistiť sa v tom. A naozaj to tak bolo. Presvedčil som sa vo veľmi krátkom čase, že Danka je úžasná žena a že chcem, aby sa stala mojou manželku. Požiadal som ju o ruku klasicky, s kvetmi a prstienkom. Nekľakal som si však na kolená a nerobil som okolo toho divadlo."
Táňa Paľovčíková je zaťažená na parfémy
Dátum svadby poistila meninami
Po tom, ako operná speváčka Táňa Paľovčíková stretla svojho manžela, z pamäte ako keby sa jej vymazali všetky predošlé lásky. "Keď sa povie ´prvá láska´, naozaj sa mi vybaví môj manžel. Zoznámili sme sa za dosť kurióznych okolností. Jeho bratranec a moja sestra spolu chodili. Raz sme sa stretli, no bolo tam veľa ďalších ľudí. Často to tak býva, že ak vám naraz predstavia veľa nových ľudí, tak si nezapamätáte meno. A tak to bolo i v našom prípade," prezradila T. Paľovčíková. "On si neskôr vypýtal cez bratranca a moju sestru číslo na mňa. Zavolal mi, predstavil sa mi a dohodli sme sa, že sa stretneme. Povedala som si, veď prečo nie? Keď som došla na dohodnuté miesto, tak sa ho pýtam - a ty tu čo robíš? On na to - veď to ja som ti volal... Kto si však mal pamätať všetky tie mená," podotkla so smiechom.
Manželmi sú už 10 rokov, pred svadbou sa poznali tri roky. "Je to krásnych 13 rokov, za ktoré som vďačná. Aj keď je manžel veľmi pozorný a nezabúda na výročia a sviatky, predsa som sa len poistila. Svadbu sme mali 1. februára, kedy mám meniny. Takže aj keby zabudol na výročie svadby, tak hádam na meniny nezabudne..." Veľmi dobre vie, čím svoju manželku zaručene poteší. "Som tak trochu zaťažená na parfémy. Mám ich doma asi desať, vždy dostanem nový na Valentína, na narodeniny, na Vianoce... Kvety sú síce tiež krásnym darčekom, no zvädnú, zatiaľčo parfém vonia dlho... Keď ho použijem, tak mi jeho vôňa celý deň pripomína toho, od koho som ho dostala."
kid
Dana Košická sa kvôli chlapcovi zlepšila v behu na lyžiach
Platonická láska je najkrajšia
Herečka, členka činohry Štátneho divadla, Dana Košická, si na svoju prvú lásku pamätá veľmi dobre. "Bola to však platonická láska, neopätovaná, on ani len netušil, čo k nemu cítim. Ja si však myslím, že práve platonické lásky sú tie najkrajšie. V pamäti vám ostanú len tie príjemné pocity, ktoré ste cítili a niet žiadnych zlých spomienok na to, že tá láska skončila rozchodom," nazdáva sa herečka.
Objektom jej platonickej lásky bol v siedmej triede základnej školy spolužiak. "Chodila som do športovej triedy, na beh na lyžiach. On tiež. Bol to výborný športovec. O tom, čo k nemu cítim sa nikdy nedozvedel. V žiadnom prípade by som mu to nebola povedala! Bola som veľmi hanblivá. Možno aj preto som sa neskôr rozhodla pre herectvo, aby som sa motivovala prekonať vlastnú hanblivosť."
Vždy keď ho zbadala, roztriasli sa jej kolená a očervenela ako paprika. "Celá som sa klepala, no vyhľadávala som jeho spoločnosť. Ale že by som mu bola nejak dala najavo svoju lásku? To nie. Bohužiaľ, on sám to nevycitíl. Ale chlapi sú predsa takí. Čo im človek nevysvetlí a nepovie, na to sami neprídu. Kto vie, čo by so mnou bolo, keby som mu to bola povedala. Je možné, že by sme spolu na bežkách teraz brázdili celý svet..."
Keďže sa mu chcela zapáčiť, trénovala ako ´divá´. "Chcela som ho zaujať a vyhrávať všetky tréningy, aby si ma všimol. Takže mi rapídne stúpla výkonnosť," dodala so smiechom.
kid
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári