Keď kŕdeľ havranov zbadá sokola, pochopia, že sa musia poberať...
Letecká doprava sa považuje za jednu z najbezpečnejších druhov prepravy. Za tento pozitívny prívlastok ďakuje štatistickým číslam, ktoré porovnávajú pomer nehôd s prepravovanými osobami. Príčin možných leteckých katastrôf je veľa. Ako jednej z nich predchádzať sme sa boli pozrieť na košickom letisku. Do tajov "vzdušnej polície" nás zasvätil sokoliar MVDr. Stanislav Danko, pracovník Biologickej ochrany letiska v Košiciach.
S nárastom leteckej prepravy sa zvyšuje frekvencia letov a rýchlosť lietadiel. Paralelne rastie aj riziko ich zrážok s vtákmi, ktoré prichádzajú o svoj priestor. Týmto problémom sa zaoberajú všetky štáty, využívajúce letecký spôsob prepravy. Košické letisko tento problém rieši od roku 1985 biologickou ochranou areálu.
"U nás to nie je až také zlé, lebo tu nežijú veľké druhy vtákov," vraví MVDr. Danko. "Nebezpečné sú predovšetkým tie, ktoré majú viac ako kilogram váhy. Najväčší problém, ktorý sme na letisku zaznamenali, sa stal pred dvoma rokmi, keď lietadlo nasalo do motora sokola myšiaka. Kilový dravec zničil jeden z motorov boeingu a lietadlo muselo hneď po vzlete núdzovo pristáť." Našťastie, okrem veľkej finančnej škody sa nič vážne nestalo. Cestujúci, ktorí sa už videli na dovolenke v Tunisku museli odlet odložiť o jeden deň.
Eliminovať takéto prípady na minimálnu možnú mieru je úlohou pracoviska biologickej ochrany letiska. Musí sa postarať o to, aby v čase príletov a odletov lietadiel bolo vo vzduchu čo najmenej vtákov. Je to úloha neľahká, lebo chovanie vtákov sa vždy vypočítať nedá. Ochrana sa zabezpečuje viacerými metódami plašenia. Ich výber závisí od druhu vtákov, ktoré sa na letisku momentálne vyskytujú. Používajú sa šrapnelové pištole, brokové a poľovnícke zbrane, tri poľovné psy a štyri dravce.
Psy plašia drobnú zver a vtáctvo ukryté v tráve. O operencov vo vzduchu sa stará "lietajúca polícia". Letisko na tento účel chová dvoch sokolov rárohov, jastraba lesného a sokola sťahovavého. Ten je najrýchlejší živočích na zemi. "Dosahuje rýchlosť vyše 250 km za hodinou a pri strmhlavom lete až 400 km za hodinu. Loví tak, že krúži vo výške a potom sa strmhlavo pustí na korisť." Všetky spomínané dravce prešli špeciálnym sokoliarskym výcvikom, vďaka ktorému sa vždy vrátia k tomu, kto ich práve vypúšťa.
XXXXXXXXX
Nasadenie "vzdušnej eskorty" do akcie pred nami názorne demonštroval sedemročný sokol Erik. Prvé čo musel urobiť, bolo obliecť si "uniformu", ktorou je násadka na hlavu. Kožená "čiapočka" mu prekrýva oči, čím ho nerušia žiadne vplyvy v okolí a môže sa plne sústrediť. Zároveň pre neho znamená spojitosť s lietaním, takže vďaka nej vie, že o chvíľu bude letieť. Druhým krokom, najpodstatnejším, je váženie.
"Našich dravcov každý deň vážime, aby sme vedeli, s ktorým môžeme lietať. Platí totiž rovnica, že čím je vrák ťažší, tým je menej závislý na potrave a teda neposlušnejší," dodáva "tréner". Keďže váha ukázala, že Erik je správne hladný, mohol ísť "do práce". MVDr. Danko mu na vábitko priviazal malého kohútika. "Voláme ich jednodňovky. Denne ich zožerie tri. Tento sokol sťahovavý je čisto vtákožravý. Ale ostatné sa kŕmia aj potkanmi."
Sokol Erik sa poslušne nechal nosiť na koženej rukavici, rovnováhu udržiaval rozpätými krídlami. Po celý čas cesty z klietky na zelenú plochu letiska sa ani raz nepokúšal odletieť. Vie, že odštartovať môže až po zložení "čiapočky" a odopnutí šnúrky z nohy, ktorou je pre istotu k sokoliarovej rukavici priviazaný. Rozbiehal sa nízkym krúžením blízko zeme a potom vyletel do výšky. Po niekoľkých minútach sa stratil v diaľke. Vidieť ho bolo len ako pohybujúcu sa tmavú bodku.
Po chvíli sokoliar rozkrútil vábitko a privolával Erika výkrikom: "Hop!" Najprv sa zdalo, že vták nepočúva a robí mu dobre, dívať sa na svet zhora. No po troch minutách volania sa vracia. Vtedy musí sokoliar vábitkom krútiť najintenzívnejšie. Erik sa rýchlym krúživým letom približuje a čaká na vyhodenie vábitka. S presnosťou vlastnou týmto dravcom ho v sekunde vyhodenia do vzduchu uchmatne. S "korisťou" ešte chvíľu krúži, potom pristane v tráve a lačne na nej maškrtí.
Sokoliarsky výcvik spočíva v jedinej motivácii - potrave. Dravec je totiž nespoločenské zviera. Nevyhľadáva kontakt, nepotrebuje blízkosť a najradšej je sám. Tresty a zákazy na neho nefungujú. "Základný princíp výchovy spočíva v tom, že sokoliar je pre dravca zdrojom potravy. Naučí ho najprv žrať z ruky a potom z vábitka, ktoré sa neskôr stane impulzom k tomu, aby sa k sokoliarovi vrátil." Dravec postupne zistí, že keď je so sokoliarom, má väčšiu šancu si niečo "uloviť", ako keď je sám. Naberie sterotypy, na ktoré automaticky reaguje. Keď z výšky zbadá rozkrútené vábitko, nerozmýšľa, ale mechanicky sa vrhá za ním.
Neraz sa stane, že cvičený dravec uletí. Hlavne v prvom roku života, keď ešte nemá dostatočne zafixovaný výcvik. Keď odletí príliš ďaleko, môže zablúdiť, alebo ho vietor odveje na miesto, ktoré nepozná. Na takéto prípady sú sokoliari vybavení telemetrickou súpravou, pozostávajúcou z vysielača a prijímača. Dravcovi sa v začiatkoch výcviku pripína na chvost anténa, ktorá ho sokoliarovi v prípade zatúlania pomôže vyhľadať.
Stáva sa, že operený "policajt" sokoliarovi ublíži? "Áno, ale nechtiac. Ja mám po Erikovi jazvy na hlave," ukazuje slabo viditeľné pruhy na temene hlavy. "Spravil mi to zadnými pazúrmi, keď som ho bral na rukavicu a on vyskočil hore tak, že mi poškrabal hlavu. Útoky sú viac u orlov, ktoré sú agresívnejšie. Pri nich treba dávať pozor na to, aby v blízkosti, kde sa vypúšťajú neboli deti a psy, lebo na nich môžu zaútočiť. Veď s orlami sa v minulosti chytali vlci." Cena vycvičeného dravca sa pohybuje od 8 tisíc ado 100 000 korún. Záleží od druhu. Najdrahšie sú orly a ich cena stúpa zvládnutým výcvikom. Kupujú sa od chovateľov, väčšinou vo veku dvoch mesiacov. Dožijú sa 10 i 20 rokov.
XXXXXXXXX
Letisko priťahuje vtáctvo kvôli kľudu a zdroju potravy. Vtáky tu majú nocoviská a hniezda. Potravu nájdu v trávnatom poraste, kde žije mnoho druhov hlodavcov. Tu majú kľud, lebo okrem kosenia trávy sa na týchto plochách nevykonáva žiadna poľnohospodárska činnosť. Hlodavce lákajú predovšetkým myšiakov a pustovky, ktoré sa na letisku pravidelne zdržiavajú. Posedávajú na signalizačných zariadeniach i stĺpoch. Sú nebezpečné vzhľadom na pomerne vysokú hmotnosť a nízke časté prelety nad vzletovou a pristávacou dráhou. "Pustovky sem chodia z celých Košíc na myši a hraboše. Mali sme niekoľko zrážok s nimi. Je ich problém odplašiť, lebo sa už tak prispôsobil životu v meste, že im nevadí hluk ani ľudia." Cvičený dravec ich nemusí uloviť, vystraší ich aj tak, že iba hrozivo krúži na oblohe.
Letisková plocha slúži vtákom aj na miesto odpočinku pri prelietavaní. "Na jar prilietava húf 70 bocianov, ktorí sa tu však zdržia len pár dní. Niekoľko párov sa oddelí a usadí sa v Barci alebo Šebastovciach. Tu sa potom občas skoro ráno prídu nažrať. A presne v tom čase, o ôsmej hodine ráno, máme najviac odletov. Je ťažké ich vyplašiť, lebo sa neboja ľudí ani hluku. A kým sa taký veľký vták rozhýbe a odletí, chvíľu to trvá. Je problém zariadiť, aby pochopil, že tu naozaj nemôže byť," opisuje peripétie, ktoré im vedia narobiť "zdomácnené" vtáky.
Aj v zime je tu vtákov dosť. Kŕdle havranov pravidelne prelietava z mesta do areálu železiarní kvôli vode, v ktorej si hľadajú potravu. "Na havranoch sa dá veľmi ľahko demonštrovať výkon biologickej ochrany. Sú to totiž veľmi inteligentné vtáky, ktoré ihneď pochopia, že keď sa nachádza vo vzduchu dravec, tak sa musia poberať. V priebehu piatich minút sa takto dá odplašiť aj tisíc havranov. Horšie je to s ´hlúpimi´ vtákmi, ako sú napr. holuby a škorce. Keď sa po vyplašení ich húf náhodou rozdelí, tak spanikária a za každú cenu sa snažia dostať naspäť k sebe..."
V súčasnosti sa pravidelne udržiavaná a nakrátko strihaná tráva zapáčila škovránkom. Je totiž ideálna pre ich hniezdenie. Tieto malé vtáčiky však pre bezpečnosť letovej prevádzky nepredstavujú problém, lebo neprelietavajú cez dráhu. Zamestnanci biologickej ochrany letiska pravidelne monitorujú 10 druhov vtákov, ktoré môžu lietadlám spôsobiť problémy. Sú to škorce, cíbiky, bociany, lastovičky, holuby, havrany, stryky a čajky. Z dravcov myšiaky lesné a mestské pustovky.
Kolízie lietadiel s vtákmi spôsobujú leteckým spoločnostiam každý rok mnohomiliónové škody
Sup prerazil čelné sklo a zabil asistenta pilota
Zrážka s vtákom môže narušiť celistvosť povrchu lietadla, poškodenie motora (nasatím vtáka) vedúce k vynechávaniu chodu až po jeho úplné zastavenie a následný pád. Pri zrážke s väčšími druhmi vtákov môže dôjsť k prerazeniu čelného krytu kabíny, zraneniu posádky či usmrteniu pilota.
Začiatky 50. rokov minulého storočia sa vyznačujú zavádzaním turbovrtuľových a prúdových lietadiel. Ich rýchlosť stúpala, čo viedlo k tomu, že vtáci sa mohli len s obtiažami vyhnúť zrážkam. Riziko stretu lietadiel a vtákov je vysoké, lebo na chod turbovrtuľových a prúdových motorov je potrebný veľký objem vzduchu, ktorý sa nasáva do motorov aj s vtákmi. Pri rýchlosti lietadla letiaceho 800 km/h narazí napríklad pelikán na lietadlo silou až 100 ton. Vták vážiaci 1,8 kg pri rýchlosti lietadla 700 km vo výške 2 400 m pôsobí na lietadlo takmer trikrát silnejšie, ako náraz 30 mm náboja.
Prvá vážna kolízia lietadla s vtákom, ktorá upozornila na tento problém, sa stala v roku 1912. Pri zrážke s čajkou nad Long Beach v Kalifornii zahynul pilot. V roku 1960 v Bostone havarovalo lietadlo Elektra firmy Lockhead tesne po štarte, keď vo výške 50 m vletelo do kŕdľa škorcov. Jeden motor zhorel okamžite a dva stratili ťah, čo bolo príčinou pádu lietadla. Zo 72 cestujúcich na palube zahynulo 62. O dva roky neskôr sa v USA zrazilo lietadlo vo výške 2 000 metrov s kŕdľom labutí. Zrážka spôsobila ulomenie chvostovej časti lietadla a jeho zrútenie. V Pakistane sa v roku 1962 stala kuriózna zrážka, keď 10 kg vážiaci sup prerazil čelné sklo lietadla a zabil asistenta pilota. Aj obyčajné holuby môžu spôsobiť tragédiu. V roku 1988 v Etiópii vďaka nasatiu holubov do oboch motorov zahynulo po páde lietadla 35 cestujúcich a 21 bolo ťažko zranených.
Zrážky lietadiel s vtákmi spôsobujú leteckým spoločnostiam obrovské finančné škody. Jeden poškodený motor Boeingu v závislosti na type predstavuje stratu 1 5 miliónov USD. Sprievodné škody sú neraz vyššie než poškodená časť lietadla. Ak lietadlo nespadne, ale podarí sa mu núdzovo pristáť, letecká spoločnosť musí uhradiť pasažierom náklady na ubytovanie dovtedy, kým nezabezpečí náhradnú dopravu. Civilné letectvo USA takto stráca ročne približne 1 1,25 miliardy dolárov.
Väčšina zrážok s vtákmi sa udeje do 500 metrov od zeme a polovica už do výšky 100 metrov. Vtáky však spôsobili zrážky aj v omnoho väčších výškach. Labute lietajú aj vo výške 8 tisíc metrov, žeriavy boli radarom zachytené pri prelete Himalájami vo výške 8 tisíc až 9 tisíc metrov. Stret lietadla so supom bol zaznamenaný vo výške až 11 285 metrov.
Za najnebezpečnejšie druhy u nás sú považované čajky, spôsobujúce väčšinu zrážok, menej zavinia holuby, poštovky a myšiaky. Najviac zrážok zvykne byť v mesiacoch júl, august a september.
Andrea BOŽINOVSKÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
