dnešná štvorica, toto šťastie nemala. Otázkou je, či by to bolo až také šťastie pre súčasníkov. Jednej z nich totiž prischol názov "šmerdzaci dvur". Ale o tom neskôr.
Na mieste, kde táto štvorka stála, sa dnes dvíhajú poschodové bytovky. Amatérsky historik a znalec starých máp Jaroslav Gorás hovorí, že v tomto priestore sú objekty znázornené už na mapách z rokov 1772, 1826, resp. 1866. Gorás predpokladá, že ich vybudovali niekedy v polovici 18. storočia.
Pre lepšiu orientáciu si ich popíšeme číslami, ktoré mali pred r. 1938. Číslo 10 mal veľký poschodový dom s dufardom. Z obrazových zdrojov je zrejmé, že mal tri výklady, dva vchody, dufard na prízemí a šesticu okien na poschodí. "Je príliš krásny na to, aby aj on pochádzal z polovice 18. storočia. Isté je, že na mape z roku 1866 je už zakreslený objekt takmer identického pôdorysu. Nemyslím, že by starý zbúrali, skôr absolvoval šikovnú rekonštrukciu prednej časti."
Vedľa sa krčili dva prízemné domy s číslami 12 a 14. Veľké architektonické úpravy na nich nie sú zjavné, ak medzi ne nerátame výmenu šindľovej krytiny za eternit a modernizáciu dreveného výkladu obchodu na dome č. 12. Štvoricu uzatváral "tajomný" poschodový dom č. 16 vedľa Zlatého býka s bránou do dvora.
Pátranie po ich majiteľoch a nájomníkoch je náročné. Často sa menili, budovy či dokonca ich diely sa dedili alebo prevádzali. "Konkrétneho majiteľa preto musíme viazať ku konkrétnemu letopočtu. Podľa knihy parciel v r. 1882 dom č. 10 vlastnil Ede Olcsvár, vedľajšie dva domy Izvad Holländer, resp. Baruch Wasermann a č. 16 Pinkas Brand," hovorí Gorás. Ešte zložitejšie je to s nájomníkmi. Tí sa menili aj viackrát do roka.
Gorás vďaka dostupným zdrojom vypátral, že v desiatke mal kanceláriu advokát dr. Arnold Ivanyi, v dome č. 14 mal Karol Engel Autočlánky a tiež bebzínpumpu a v dome č. 16 viedol Alexander Blau Autospravkáreň, čo je archaický názov pre autoservis.
To, čo sa domami, ich majiteľmi a nájomcami dialo počas vojny, možno len predpokladať v kontexte ich židovského pôvodu. Gorás však zistil, že dom č. 16 záhadne zmizol ešte pred vojnou: "Neviem to objasniť, viem len, že musel zmiznúť pred r. 1938. Na mape z tohto roku už nie je. Toto datovanie dokazujú aj dobové fotografie z tejto a mladšej doby."
A ako je s tým "šmerdzacim dvorom"? Na pochopenie si musíme trochu zabrúsiť do minulosti. Dom č. 10 bol bez kanalizácie a teda aj bez splachovacích záchodov. Bývali tu štyri rodiny, čo je viac ako 30 ľudí. Na dvore boli 4 latríny a špinavá voda sa vylievala priamo naň. Nič z toho nebolo na tú dobu mimoriadne, smrad však umocňovalo stavbné riešenie. Dom sa ťahal dozadu v tvare "U", vpredu mal bránou uzavretý dufard. Vzadu vo "dvore" stála dvojpodlažná budova s fasádou do Cintorínskej ulice. Pri teplotách okolo 30 stupňov a obkolesení dosť vysokými múrmi to muselo mať poriadny efekt.
Napriek tomu dom prežil spolu s dvoma kamarátmi odvedľa až do začiatku 60. rokov. Vtedy všetky tri ustúpili dvojpodlažným bytovkám s obchodmi na prízemí a dufardom do dvora hotela Zlatý býk.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
