slovenského hudobného skladateľa Jozefa Grešáka je na čestnom mieste, čo korešponduje s hudbou, ktorá odznieva z blízkej koncertnej sály.

Jozef Grešák sa narodil v roku 1907 v Bardejove. Učiteľský ústav ukončil v Spišskej Kapitule, kde získal základy hudobného vzdelania v centre intelektuálneho diania slovenského katolicizmu. Jeho učiteľom bol Fraňo Dostalík, jediný slovenský žiak Leoša Janáčka. Nielenže ho povzbudzoval, aby budoval svojráznosť vlastného hudobného prejavu, ale poskytol mu aj orientáciu v aktuálnom európskom hudobnom dianí.

Už ako 16-ročný napísal Grešák Komornú symfóniu a o tri roky dokončil prvú operu Zlatulienka, ktorá sa nezachovala. Chcel pokračovať v štúdiu skladby v Prahe, ale Vítězslav Novák reagoval na jeho tvorbu s alergiou. Ostal samoukom a tvorbe sa venoval vtedy, keď cítil dostatok síl a motiváciu. Bratislavské akademické autority i domáce operné scény odmietli aj Grešákove vrcholné dielo - operu Neprebudený, pretože jeho hudobný jazyk bol pre nich nepochopiteľne originálny. Jeho druhá jar priniesla množstvo pozoruhodných komorných i orchestrálnych diel. Grešákove hudobno-dramatické diela si nenašli cestu na javiská dodnes.

Jeho hudba sa hodnotila ako amatérska, čudácka, originálna či geniálna. Je autorom opery Rozárka a Zuzanka Hraškovie. Operné námety pochádzajú z diel slovenskej klasiky.

Grešák sa po pôsobení v rôznych divadlách v Čechách a na Morave v roku 1949 vrátil na Slovensko. Bol učiteľom hudobnej a výtvarnej výchovy na gymnáziu v Bardejove a korepetítor Ukrajinského súboru piesní a tancov. Od roku 1957 bol tajomníkom pobočky Zväzu slovenských skladateľov v Košiciach. Zomrel v roku 1987 v Bratislave.

V pondelok sa prenesieme do ateliéru výtvarníka Ladislava Gudernu, po ktorom bola pomenovaná Gudernova ulica na Západe.

Autor: pod

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári