medzi Bratislavou a Prešovom a jej rodina aj ona si na tento spôsob života zvykla. Dokonca si ho zamilovala, pretože robí to, čo ju baví a napĺňa. V Košiciach sa predstaví už 2. júna.
Je to tvoje samostatné turné. S akými pocitmi naňho ideš?
- Je to už naše druhé turné v poradí, ale musím povedať, že sa naň veľmi teším a mám pocit, že k nemu pristupujem osobnejšie ako k tomu prvému. Myslím, že to súvisí s tým, že predstavujeme album, ktorý sme si autorsky urobili sami s kapelou, že mu viac veríme.
Tvoja kolegyňa Zuzana Smatanová si pripravila pre fanúšikov prekvapenie - rozdávala gitary... Chystáš niečo podobné?
- Bohužiaľ, také niečo sa nám asi nepodarí. Ale mohla by som rozdávať lízatká. (smiech)
Áno, myslím, že by si uspela. Ale hostí zrejme budeš mať, nie?
- Asi na polovici koncertov bude ako hosť vystupovať vokálna formácia Free voices, na čo sa veľmi teším, dokonca si s nimi zaspievam jednu pesničku. Nič podobné som pred tým neskúšala, tak dúfam, že to dobre dopadne.
Teší ťa, že budeš vystupovať aj na východe a hlavne v Prešove?
- Ja doma vystupujem nesmierne rada, lebo je tu veľmi srdečné publikum, teším sa hlavne na mestá, v ktorých sme ešte nehrali. Okrem toho tu máme kopec známych, tak mám menší stres. Ďalšia výhoda východu je tá, že je tu všetko blízko, a tak v podstate ostávame naozaj ako doma.
Príde sa na teba pozrieť rodina?
- Určite. Keď sa koná koncert v Prešove, naši na ňom nemôžu chýbať.
Ako vnímajú tvoju spevácku kariéru?
- Mám pocit, že ju už vnímajú ako normálnu klasickú prácu s voľnou pracovnou dobou. Chvíľu trvalo kým si zvykli na tie behačky po celom Slovensku, ale už takmer dva roky žijem spôsobom spojenia záľuby a povolania do jedného celku. Moji rodičia sa tešia, že ma to baví.
Ako ju vidíš vo svojej budúcnosti ty?
- Ja sa veľmi nezamýšľam nad ďalekou budúcnosťou, riešim skôr aktuálne a akútne veci, ako napríklad turné, či budeme dobre hrať, či sa to bude páčiť a podobne. Keď rozmýšľam nad tým, kam sa ďalej posuniem, rada by som sa videla ako speváčka jazzu, trochu folku a takých tých príjemných vecí... Ešte sa mám čo učiť.
Neobávaš sa toho, že na koncerty príde málo ľudí?
- Nerozmýšľam nad tým, nie je dobre stresovať sa takým niečím. Tieto veci sa dajú len ťažko predvídať. Ideme hrať a či to bude pre plnú sálu, alebo pre desiatich ľudí, chceme to spraviť čo najlepšie.
Máš materiál už aj na ďalší album?
- Mám niekoľko nápadov, ktoré si nahrávam na diktafón, ale nie sú to hotové veci, sú to len také melodické linky, texty vytrhnuté z kontextu, ale tak vlastne vznikal aj album Naboso, potom tie nápady dotváram s kapelou a s textármi mne blízkymi. Mám veľmi rada tento tvorivý proces a už sa teším, keď sa doň znova pustíme.
Dajú sa tvoje najbližšie plány nejako zglobalizovať?
- Áno, dajú. Chcela by som na sebe čo najviac pracovať a posúvať sa po hudobnej aj ľudskej stránke. Chcela by som, aby veci, ktoré robím, boli pravdivé, skutočné, aby som si aj keď niečo nevyjde mohla povedať, že som pre to urobila maximum.
Autor: pan
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
