Okrem cestopisov by určite mohol napísať aj kulinárskeho sprievodcu

Košičania, ktorí majú radi príjemné a veselé rozprávanie Borisa Filana o jeho cestách po svete, už iste postrehli, že na pultoch kníhkupectiev sa objavil najnovší Tam Tam Plus. V ňom si cestovateľ, spisovateľ, textár, moderátor a glosátor B. Filan spomína na zážitky z ciest po Južnej Kórei, Thajsku, Japonsku, Červenom mori a Etiópii. Podpisy do tejto najnovšej knihy rozdával pred týždňom na autogramiáde v kníhkupectve Marsab a v OC Tesco. Čas si našiel i na krátky rozhovor.

Aj keď v roku 2004 vydal Tam Tam, ktorý nazval Posledný, našťastie pre čitateľov táto cestopisná kniha nebola poslednou. Po ňom totiž vyšiel aj Nočný Tam Tam a najnovší Tam Tam Plus. B. Filan však má dostatok materiálu aj na ďalšiu knihu a navyše sa chystá na ďalšie cesty, so zážitkami z ktorých sa určite bude chcieť podeliť i s čitateľmi. "Najbližšie sa chystám do Egypta a Turecka, na jeseň do Brazílie a potom do Číny. Mám totiž jedného kamaráta, ktorý má pri Shanghai továreň na výrobu nábytku. Ten potom vyváža do Austrálie. No a keď sa stretneme v Bratislave pri káve, tak on si otvorí počítač, na ktorom sleduje cez kamery, ktoré má v továrni, čo sa tam deje. Minule som tam videl jedného nesympatického Číňana, tak som kamarátovi povedal, aby ho vyhodil. Keďže mu však neverím, idem skontrolovať, či tak naozaj urobil," prezradil s úsmevom.

Naozaj sa nájde už iba málo krajín na svete, ktoré B. Filan nenavštívil. V niektorých dokonca strávil dlhší čas. S manželkou a synom Oliverom istú dobu žili v Austrálii. "Teraz ma napríklad láka na dlhší pobyt Srí Lanka. Už som aj rozmýšľal nad tým, že by som si tam prenajal malý domček. V tom čase, keď sme boli v Austrálii, tak s nami bol i môj mladší syn Oliver. To pobytu dodávalo iný rozmer. Teraz sú už chlapci veľkí, už by s nami asi nešli. Viem si však celkom dobre predstaviť, že by som dlhšiu dobu žil v Londýne. Už som si to raz vyskúšal, strávil som v tomto meste tri mesiace. Je to veľmi kultivované mesto, podľa mňa je práve ono centrom sveta. Páči sa mi aj anglická mentalita. Mám tam veľmi veľa priateľov."

Rovnako má veľa priateľov i na chorvátskom ostrove Hvar, kam chodieva pravidelne. "Nemôžem sa tam však nasťahovať, lebo oni sú ostrovania, sú oveľa viac komplikovaní. Kým som tam ako hosť, tak ma vítajú, ale keby som tam žil ako jeden z obyvateľov, bolo by to iné. Keď som tam žil tri mesiace, tak ma raz rozbolel zub. Poslali ma k jednému zubárovi, no večer sa ma kamarát Nikša pýtal, prečo som bol práve u toho zubára a či neviem, že on sa s ním hnevá a že už k nemu nikdy nemám ísť... Ak by som sa na Hvar nasťahoval, stal by som sa súčasťou ich životov a to by mohol byť problém. Vo veľkomeste sa stratíte, ale na Hvare nie... Nemohol by som tam žiť anonymne. Vtiahli by ma do svojich zložitých vzťahov, v ktorých by som možno zablúdil..."

Existuje však miesto, kde sa B. Filan cíti ako doma vždy a od prvej chvíle. "V Etiópii som videl také strašné veci, ktoré by podľa mňa človek ani nemal vidieť. Keď som potom priletel do Káhiry, tak som si nahlas povedal konečne doma. Už som totiž v Káhire bol dvadsať krát, mám tam priateľov a milujem všetko egyptské. Vážim si to, že ma tam ľudia prijali medzi seba. Keď som minule vzal manželku v Káhire do jednej ´echt´ rybárskej egyptskej krčmy, tak šéfkuchár vystrčil hlavu z kuchyne a pýtal sa ma Boris, kde si bol tak dlho? Dáš si to, čo minule? A doniesol mi krevetovú polievku a chobotnice na čínsky spôsob. Boli úžasné."

Kto čítal čo i len jeden z Tam Tamov vie, že B. Filan je i kulinár. S nadšením opisuje chorvátske čierne rizoto či pečené morské prasiatko, ktoré si dal v Peru. Pokojne by mohol napísať kulinárskeho sprievodcu po svete... "A viete že kniha reportáži zo Srí Lanky má pracovný názov Tri týždne v indickej kuchyni? Pretože indická kuchyňa to sú samé dobroty. Ale druhý názov som dal Tsunami pred nami, tsunami za nami. Pamätáte si zo spravodajstva ten balkón, z ktorého nakrúcali zábery blížiacej sa vlny? Tak ja som teraz býval vo vedľajšej izbe. Zaujímavé je, že miestni mi o tsunami hovorili inak, ako sa opisovala u nás. Mala len tri metre, no prišla rýchlosťou 80 kilometrov za hodinu a to každého prekvapilo. Rozprával som sa s rybárom, ktorého odniesla až hlboko do vnútrozemia..."

B. Filan býval na Srí Lanke v izbe s výhľadom na more. "Celá predná stena bola presklená. Raz v noci som sa zobudil a počúval, čo to hučí. Ale bola to len klimatizácia. Človek má na Srí Lanke stále čudný pocit, lebo netuší, kedy to môže znovu prísť. Aj som si trochu vyčítal, že som tam vzal manželku. Kamkoľvek sa pohnete, každých 50 metrov sú čerstvé hroby, pamätníky... Veď tam zahynulo 40 tisíc ľudí! Príroda sa už spamätala, no všade cítiť beznádej a niet tam žiadnych turistov. Vy by ste tam šli?," opýtal sa na záver.

kid

Autor: V PONDELOK 30. 4. 2007

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári