Tajomník Maratónskeho klubu Ján Dvonč pod Soroškou ukecal policajtov - maratónskych fanúšikov

Kým defekt neopravil, chlapi držali trabantíka v lufte

Tajomník košického Maratónskeho klubu Ján Dvonč má šoférovanie takpovediac v pracovnej náplni. Keď niekde uvidíte striebornú Škodu Fabiu oblepenú figúrami maratóncov a logom MMM, môžete si byť istý, že za jej volantom sedí on. V službe Škoda Fabia, v súkromí Škoda Felicia. "Z toho vidieť, že Škoda je moja obľúbená značka. Felíciu mám od roku 1997, a keby som si mal kúpiť niečo nové, tak by to mohla byť Octavia Combi 1,9 v plnej výbave."

Ale najskôr bol obyčajný trabantík, ešte počas študentských liet, len čo boli v suchu skúšky na vodičský preukaz. "Teraz je to presne 30 rokov, čo mám vodičák, urobil som si ho ešte na strednej škole. Ale aké auto si vtedy mohol dovoliť chudobný študent? Nebyť rodičov, nemal by som ani toho trabanta. Už neviem za koľko som ho kúpil, ale predal som ho za šesťtisíc. Bol taký klasický, celý biely..."

Užil si s ním dosť, aj neskôr s čaušeskovým Olcitom, ktorý bol jeho nástupcom. "Ten Olcit bol jedným z vydarenejších výrobkov. Najazdil som na ňom vyše stotisíc kilometrov, boli sme dokonca aj v Alpách." Tie autá ho vycvičili a dosť sa na nich namajstroval, kým si pred 10 rokmi kúpil Feliciu. "Najmä s trabantom som zažil kopu veselých príhod. Rok výroby 1971, o kúrení nebolo vtedy ani slychu. V tom čase som pracoval v Brne a stále som bol na cestách. V zime som to riešil tak, že som mal na nohách deku a v jednej ruke, pri volante, som držal glykosol a rozmrazoval ním predné okno. Motor sa zahrial až pri stúpaní na Sorošku..."

Bakelitové autíčko sa vyznačovalo nesmiernou húževnatosťou. "Raz sme dopoludnia vystupovali v Brne a večer sme už mali byť v Prahe. Do Trabanta som naložil štyroch chlapov zo súboru a na strechu sme priviazali basu, ´hlavňou´ dopredu. Vyzeralo to tak, akoby sme išli na tanku. Pred Prahou sme dostali defekt. Keďže som sa k zdviháku neprepracoval, štyria chlapi auto nadvihli a držali ho v lufte, kým som defekt neopravil. Asi som vtedy dosiahol rekordný čas..."

Tie spomienky už iba vyvolávajú úsmev, dávno si zvykol na pohodlie, ktoré mu poskytuje ´felda´. "Šoférovanie je pre mňa relaxom. Sedieť za volantom je pohoda, k iným vodičom sa snažím byť ohľaduplný." Nevystrkuje na nich prostredník, aj keď niektoré veci ho dokážu naštvať. "Agresia dnešných šoférov, napríklad predbiehanie cez plnú čiaru, v zákrute, a podobne. Sám nie som vyznavačom rýchlosti, radšej sa držím hesla - pomaly ďalej zájdeš." I keď aj majster ´opatrník´ sa sem-tam utne. Raz to pustil dole Soroškou prirýchlo a pod kopcom si už mädlili ruky policajti. "Mal som šťastie, že to bolo klubové auto a policajti boli krajskí z Košíc. Dlhé roky chodili na náš maratón, boli vlastne jeho fanúšikmi. Tak som to nejako ukecal, pospomínali sme si na niektoré ročníky, a napokon som obišiel bez pokuty. Akurát ma to stálo nejaké tričko s logom nášho maratónu."

mat

Autor: pod

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári