Korunované hlavy udeľovali erby osobám. Košický erb bol prvým porušením daného pravidla pred 638 rokmi

Dobrí remeselníci a obchodníci, podkutí fiškáli, prezieraví politici - to boli Košičania

O tri dni, v pondelok 7. mája sa bude mesto a my v ňom prebúdzať do sviatočného dňa, pretože aj mestá majú svoje významné jubileá. Pred 638 rokmi, presnejšie 7. mája 1369, druhý deň pred Nanebovstúpením Pána, vydal v Diósgyöri Ľudovít Veľký z božej milosti kráľ Uhorska, ako prvý panovník v Európe erbovú listinu nie osobe, ale mestu. Košiciam.

Štyri erbové listiny od štyroch panovníkov

Erbová listina, udelená panovníkom v roku 1369, je napísaná v latinčine a jej preklad je nasledujúci:

"My, Ľudovít, z Božej milosti kráľ Uhorska, znením tejto listiny dávame na vedomie všetkým, ktorých sa to týka, že kráľovskou láskavosťou dbajúc na náležitý úžitok našich verných občanov a hostí Košíc, chcejúc, aby sa tí istí vzmáhali darmi milostí, na ich oddanú a poníženú žiadosť sme privolili z osobitnej blahovôle tým istým našim mešťanom z Košíc, aby odteraz na tajnej a posielacej pečati ich mesta a zástave, mali právo a mohli naveky užívať formu štítu, vybranú z nášho kráľovského znaku, majúceho zhora jeden tiahnúci sa pás či líniu modrej farby s troma obrazcami ľalií a bočne odspodu štyri línie červené a toľko isto bielych. Pod našou tajnou pečaťou na dôkaz tejto listiny, ktorú dáme vyhotoviť vo forme nášho privilégia pod našou veľkou pečaťou na prospech tých istých mešťanov, ak nám bude táto predložená. Dané v Diósgyöri druhý deň pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána 1369."

Korunované hlavy udeľovali erby iba osobám. Košický erb bol prvým porušením daného pravidla či jeho obídením. Erb, aký užívajú Košice v súčasnosti, je výsledkom jeho dlhého vývoja. Celých 133 rokov sa Košičania usilovali o úplný erb, lebo neboli spokojní s tým, aby užívali štít erbu podľa listiny vydanej kráľom Ľudovítom. V priebehu vyše jedného storočia dostali Košice štyri erbové listiny od štyroch panovníkov r. 1369, 1423, 1453 a r. 1502. Čiže v r. 1502 dosiahol erb konečnú podobu, akú má dnes. Počas éry socializmu bol bez anjela, lebo anjeli a svätí boli ideologicky "závadní".

Dátum udelenia erbu sa považuje za oficiálne jubileum mesta Košice i napriek mnohým iným predchádzajúcim historickým medzníkom. Siedmy máj sa stal od r. 1995 Dňom Košíc, keď si mesto pripomína svoje bohaté dejiny a slávu.

Kedy vznikli Košice

Historici nepoznajú presnú odpoveď na otázku: kedy vznikli Košice? Rozhodne dávno predtým, ako o nich jestvovala prvá dochovaná zmienka. Boli dôležitou trhovou osadou a cestným uzlom na území tohto kraja. Našťastie už v 13. storočí pripisovali veľký význam poriadku vo vlastníckych vzťahoch. Preto máme o Košiciach prvú písomnú zmienku v podobe zápisu o predaji a kúpe zeme z roku 1230. Podľa neho od Šimona - syna kňaza Gregora, Petra - syna Pavla a ich otcov, z osady košice, kúpili Ceked - syn Pavla, Bency a Bohuslav - synovia Petura, tri poplužia zeme Lubina. Z listiny sa dá podľa odborníkov usúdiť, že Košice existovali dávno predtým. V období, z ktorého pochádza tento zápis, už bol v Košiciach kňaz, teda aj vlastný kostol. Kňaz Gregor (či Juraj) bol Šimonovým otcom, s ktorým vedno predával zem.

Z ďalších listín, ktoré vydal Belo IV. v rokoch 1249 či 1261, sa Košice môžu považovať zo slobodnú kráľovskú osadu. Také privilégium, ktoré by priznávalo Košiciam charakter mesta, sa nezachovalo. I keď existuje najstaršia mestská pečať z 13. storočia, na ktorej je oltár sv. Alžbety, aj dve veže, ktoré v tom období predstavovali ako symboly mesto, obohnané múrom. Jestvuje aj listina o zmierení Košíc so šiestimi Omodejovými synmi z roku 1311. Omodej bol palatín, prvý muž v krajine po kráľovi Karolovi Róbertovi, ktorého veľmi nerešpektoval a neobmedzene vládol na východnom Slovensku, ako jeho náprotivok Matúš Čák Trenčiansky na západnom. Karol Róbert z Anjou zasadol na uhorský trón v roku 1310. Ku kráľovskému majetku patrili aj Košice a tie daroval Omodejovcom, čo vyvolalo zo strany mesta veľké protesty a odpor voči palatínovi. Tie premenili na skutok: keď sa Omodej objavil aj so sprievodom v Košiciach, zabili ho. Panovník, aby ešte viac proti sebe nepopudil Košice, použil diplomatickú taktiku a vyslal poslov - vyjednávačov, ktorí mali zmieriť Košičanov so šiestimi "osirelými" Omodejovými synmi. Tento akt bol položený na papier a mal platiť navždy.

Zrieknuť sa takého sústa, akým boli Košice, sa Omodejovcom nevidelo. O rok na to (v marci 1312) sa s Matúšom Čákom Trenčianskym postavili proti kráľovi, aby sa zmocnili mesta. V júni bude výročie bitky pri Rozhanovciach, v ktorej sa bili o Košice na jednej strane dvaja palatíny a na druhej Karol Róbert so spojencom - Košicami. Panovníkovo víťazstvo a spojenectvo Košičanov vynieslo mestu veľa výsad, ktoré mu pomohli k rozvoju. Košickí kupci nemuseli platiť colné a mýtne poplatky v Novohrade a Zemplíne a mesto zase každoročnú komorskú daň. Obe strany boli spokojné.

Metropolné postavenie

Košice mali v stredoveku v pomere k iným mestám v Uhorsku metropolné postavenie. Bolo podložené aj právne a to privilégiami z roku 1342 a 1347. Podľa prvého boli Košice zaradené medzi hlavné kráľovské mestá a podľa druhého boli druhým hlavným mestom v Uhorsku.

V praxi to znamenalo, že v hodnostnom rebríčku uhorských miest boli na druhej priečke hneď za sídelným mestom Budínom. Čiže, zástupcovia Košíc zasadali v Budínskom sneme na druhom najvýznamnejšom stolci pred predstaviteľmi Bratislavy, Trnavy, Pešti a iných miest. Spomínanými listinami bol dovŕšený proces premeny Košíc na slobodné kráľovské mesto. Odvtedy mali úplnú súdnu, právnu, náboženskú aj hospodársku autonómiu. Erbová listina z oku 1369 udelená Ľudovítom Veľkým akoby korunovala právne vyzdvihnutie Košíc nad iné mestá.

Historické dokumenty potvrdzujú aj to, že košické mestské právo bolo vzorom aj pre ostatné mestá východného Slovenska. Zachovalo sa medzi nimi aj kráľovské poverenie pre predstaviteľov mestskej rady Košíc na prešetrenie zdĺhavého sporu o rozdelení daní medzi toryskými mestami Veľkým Šarišom, Sabinovom a Prešovom.

Kráľovské poverenie sa vzťahovalo aj na konečné vynesenie rozsudku, čo svedčí o právnej podkutosti Košičanov a váhe ich slova. Rozsudok vyniesli po dôkladnom preskúmaní, dá sa povedať, solventnosti miest, ich ekonomických a perspektívnych možností. Podľa neho sa na prvé miesto medzi toryskými mestami dostal Prešov namiesto Veľkého Šariša.

Pri štúdiu histórie Košíc sa dozvedáme o dôkladnosti rokovacieho poriadku rady mesta Košice z roku 1404. Tento prevzali spišské banské mestá. Je to ďalší doklad o vplyve košického práva na správnu prax banských miest východného Slovenska.

Spoločne zasadali

Je zaujímavé, že 19. apríla bolo presne 586 rokov odvtedy, čo v roku 1412 zasadali spoločne v Košiciach rady miest Košice, Bardejov, Levoča, Prešov a Sabinov. Z ich rokovania vzišiel zákon o spoločnom postupe pri vymáhaní dlžôb.

Metropolné postavenie Košíc opisuje aj autor knihy, ktorá vyšla v roku 1665 vo Frankfurte nad Mohanom pod názvom Ortelius Redivivus. Charakterizuje ich ako najvznešenejšie z Piatich východoslovenských miest - Pentapolisu t.j. Päťmestia. Je to výsledok metropolného postavenia Košíc vo výklade mestského práva na východnom Slovensku, ktoré vyústilo do vytvorenia právneho súručenstva východoslovenských kráľovských slobodných miest.

Dobrý chýr ďaleko zájde

Košičania boli vynikajúci remeselníci a chýr o kvalite ich výrobkov sa šíril ďaleko za hranicami Uhorska. V meste bolo najviac zastúpené spracovanie kovov a baníctvo: zlatníci, mečiari, kováči, výrobcovia lukov, zvonári, ihlári, cinári, mediari, klinčiari, klampiari, panvičiari, minciari. Prof. Ondrej R. Halaga v "Právnom, územnom a populačnom vývoji Košíc" uvádza, že na svadbu kráľa Mateja s Beatrice Neapolskou objednal kráľovský dvor v Budíne v Košiciach 200 kotlov, z ktorých 10 malo byť tak veľkých, aby sa v jednom uvarili dva voly a 20 takých, aby sa v dvoch uvaril jeden vôl.

Oddávna spracovávali kožušiny a kože. (Kožušníci mali prvé cechové stanovy v Uhorsku v r. 1307). So stavebníctvom súviseli drevospracujúce remeslá - stolári, tesári, doskári, šindliari, sklenári, hrnčiari, tokári, kolesári, vozári, vedrári, kisniari, bednári. Košickí doskári na žiadosť kráľa Žigmunda pomáhali opevňovať r. 1412 Segedín. Podľa remesiel vznikali priezviská. Košickí pancierníci, mečiar, výrobcovia šípov, kuší boli považovaní za prvotriednych odborníkov. Ich výrobky si objednávala aj druhá manželka cisára Žigmunda, kráľovná Barbora. Kráľ Matej si od Košičanov požičiaval na svoje vojenské výpravy delá. najlepší majster na odlievanie diel sa volal tiež Matej a kráľ Vladislav mu nariadil, aby prišiel do Budína odlievať delá do boja proti Dóžovmu povstaniu. Bez hrnčiarov a ich kuchynského riadu by sa ťažko zaobišli vtedajšie domácnosti. Žiaľ, šikovnosť a fortieľ niekdajších košických remeselníkov zostal v múzeách.

Stranu pripravila Soňa MAKAROVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári