Vďaka sestre vedela približne do čoho ide, ale čierny kontinent ju aj tak šokoval

Svetová atletika zamkla brány na športových halách a nalajnovala dráhy na otvorených štadiónoch. Prvou väčšou lastovičkou tohtoročnej letnej sezóny bol sobotňajší míting IAAF Grand Prix v senegalskom Dakare. Majú nový štadión, súcich atlétov, aj 74-ročná hlava IAAF Lamine Diack je odtiaľ, tak prečo nie. Aj keď pre športovcov z iných kontinentov budú preteky na africkej pôde vždy tak trochu atrakciou.

Môže to potvrdiť aj mladšia polovička zo skokanských dvojičiek košickej Slávie ATU, diaľkárka Jana Velďáková, pre ktorú bol výlet na čierny kontinent vôbec premiérou na mítingoch rangu Grand Prix. "Sestra Danka tam štartovala vlani, takže som približne vedela do čoho idem, ale aj tak to bol pre mňa dosť veľký šok. Už na letisku, len čo sme pristáli, sa okolo nás zhŕkla kopa detičiek a pýtali od nás nejaké jedlo a pitie. Do Dakaru som priletela s nejakými Nemcami, jednou Chorvátkou a naším guliarom Konopkom. Našťastie, na letisku nás už čakala delegátka a pristavený autobus, takže sme boli o chvíľu na hoteli. No keďže je tam urobená asi len jedna normálna cesta a tlačili sa na ňu autá zo všetkých strán, musel ísť pred nami policajt na motorke a raziť nám cestu, inak by sme určite zapadli v nejakej zápche. Hotel bol síce perfektný, ale strava mi bohvieako nechutila, na raňajky nejaké kroasanty, plnené buchtičky, či cereálne tyčinky, a tie ja veru nemusím. Žiadna šunka, alebo nejaké mäsové výrobky, tie boli až na obed alebo na večeru. Odvážila som sa jesť maximálne kuracie mäso s ryžou, ostatné vyzeralo dosť čudne."

Letisko, hotel, štadión, to je jediné, čo Jana z afrického Dakaru zažila. Ale na to sú športovci viac-menej zvyknutí. Na prechádzku po meste asi nik zo zahraničných atlétov odvahu nenašiel. "Ježíííš, asi by som si na to naozaj netrúfla. Mesto som síce videla, ale len z autobusu, keď sme išli z letiska a na štadión. Pripadalo mi špinavé, strašne zastaralé. Ktovie, možno že tí domorodci sú príjemní ľudia, ale veľmi som netúžila pohybovať sa medzi nimi. A keby som našla odvahu, asi by som sa v tom chaose stratila."

Košická atlétka však zostala príjemne prekvapená z dakarského národného štadióna a fantastickej kulisy, stránky IAAF hovoria o návšteve viac ako 50-tisíc divákov. "Pred toľkými divákmi som ešte neskákala. Veľa ich bolo aj vlani na majstrovstvách Európy v Göteborgu, ale toľko určite nie. Prvý pocit bol ten, že štadión i návšteva sa podobali tomu, čo sme zažili na juniorskom svetovom šampionáte v Santiagu de Chile. Okolo plochy obrovské tribúny vytiahnuté vysoko dohora, náš sektor bol na rovnakej strane ako cieľová rovinka, a na tej tribúne bolo najviac divákov. Na štadióne bol vari celý Dakar, veď je to pre nich asi najväčšia športová udalosť roka."

Štvrtým miestom za Brazílčankami Maggiovou a Costovou, a Glennovou z USA, a šiestimi bodíkmi zabodovala Jana Velďáková aj v cenenej World Athletics Tour, a má celkom reálnu šancu prebojovať sa do Svetového finále koncom septembra v nemeckom Stuttgarte. Aj keď k výkonu 662 cm (len 4 centimetre za osobákom) v treťom zo štyroch pokusov jej výrazne pomohol prímorský vetrík (+3,9 m/s). Ten si však mohli pochvaľovať aj ostatné skokanky, aj keď tým stratili akýkoľvek nárok na úpravy v osobných rekordných tabuľkách. "Na tradičnom šesťtýždňovom sústredení v španielskom Benidorme sme riadne makali, takže som vedela, že na také výkony budem mať, ale že to tak vyletí hneď v prvých pretekoch sezóny, trošku ma prekvapilo. Technicky som na tom dobre, a som rada, že pominuli už aj bolesti nohy, ktoré som pociťovala od halových majstrovstiev Európy v Birminghame."

Sezóna bude pre obe dievčatá nezvyčajne bohatá, prestížny seriál mítingov Grand Prix, Univerziáda v thajskom Bangkoku, črtá sa štart aj na svetovom šampionáte v japonskej Ósake... Už 11. mája nastúpi Jana do diaľkárskej súťaže na mítingu Super Grand Prix v katarskej Dohe. "Tú správu mi napísal manažér, veľmi ma potešilo, že môžem ísť na taký veľký míting." Navyše, v Dohe bude dvojnásobný počet bodov do World Athletics Tour, a keby sa v katarskom piesku nejaké prilepili aj na jej tretry, Svetové atletické finále v Stuttgarte by bolo opäť o nejaký ten krok (či skok) bližšie. "Rátajú sa tam body maximálne z piatich mítingov seriálu Grand Prix, do Stuttgartu pôjde najlepšia desiatka z celkovej klasifikácie. Už vlani som mala pekné výkony, ale smola bola v tom, že na nebodovaných mítingoch."

Tie bodíky by vari mohli raz otvoriť aj dvere do Zlatej ligy, ktorá je len pre atletickú smotánku. "Tento rok by to však nešlo, lebo Zlatá liga diaľku nemá, namiesto nej je tam výška. Neviem prečo, ale diaľku vyhodili už druhý rok po sebe."

Najväčším ťahákom sezóny však bude na prelome augusta a septembra 11. svetový šampionát v šikmookej Ósake. "Béčkový limit je tam 660 cm, áčkový o desať viac. Vraj budú brať atlétov i s béčkami, ale neviem pod akou podmienkou to bude, takže chcela by som skočiť A-limit, aby som to mala v suchu," vstúpila 25-ročná skokanka Slávie ATU Košice do novej sezóny s vysokými ambíciami.

Bohuš MATIA

Autor: Niekoľko nových výstav

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári