Nemá tričko so štvorlístkom, ani majstrovskú čiapku, pri oslavách sa nadobro stratila aj zlatá medaila

Basketbalistky košického K Cero V.O.D.S. urobili na niti slovenského šampionátu štyri uzlíky po sebe. Hráčky, ktoré dvíhali nad hlavu víťaznú trofej, sa menili, ale trénerský podpis má pod každým z tých uzlíkov rovnaké kontúry - Vladimír Karnay. Bol pri každom okamihu, keď tituly prichádzali na svet, a šťastnému otcovi košických basketbalových štvorčiat sa ešte stále máli... Vraj si trúfa aj na piate, že ho robota stále baví.

"Samozrejme, bez basketu by som si život ani nevedel predstaviť, koniec-koncov, je to moje živobytie. Aj keď už mnohokrát som mal chuť s tým praštiť a prejsť na druhú koľaj. Vždy však prejde pár dní, a už sa teším na ďalší tréning, na novú sezónu..."

Ktorá z tých, čo ste ju korunovali zlatými medailami, bola pre vás najťažšia?

"Asi tá tretia, keď som sa k družstvu vracal v priebehu sezóny, po tom, čo ma po zisku titulu, myslím, že neprávom, vyhodili. Družstvo som prebral vo veľmi zlom stave, ale už začiatkom decembra sme opäť začali útočiť na titul. Vo finále sme viedli 2:0, ale Ružomberok dokázal vyrovnať na 2:2. Ten triumf po piatom zápase na ružomberskej palubovke som prežíval asi najemotívnejšie."

Ťažké je rozhodnúť, ktorý zo štyroch zlatých mančaftov bol najkvalitnejší, ale môžete aspoň načrtnúť prednosti čerstvého šampióna? Zvíťazil kolektívny duch, alebo sa dá hovoriť aj o niektorých hviezdach?

"Bolo cítiť, že tento kolektív prakticky nezmenený a veľmi vhodne doplnený, hrá spolu už druhú sezónu. Vládol v ňom pozitívny vnútorný duch, hráčky boli naladené na rovnakú vlnovú dĺžku, ako po basketbalovej, tak aj po ľudskej stránke, preto družstvo začalo postupovať a vyhrávať. Snažili sme sa, aby káder zostal čo najviac pokope, a výsledky sa dostavili. Basketbal je kolektívny šport, a aj moje vedenie družstva k tomu smerovalo. Nikdy to nebolo tak, že by sme mali jednu hviezdu a štyri by na ňu makali, každá z hráčok mala na fungovaní kolektívu svoj podiel. A len dobré hráčky môžu tvoriť dobrý kolektív."

Vravíte - aby káder zostal pokope. Nehrozí však, že ho ten titul a záujem zahraničných klubov pred novou sezónou rozbije?

"Samozrejme, že pre naše hráčky je lákadlom pôsobiť v nejakom špičkovom európskom klube, ale každá z nich, ktorá má takú ponuku, by si to mala dobre zvážiť. Je totiž rozdiel byť legionárkou, alebo hrať v mančafte, kde už máte svoje miesto. Vonku sa dá ľahko podľahnúť kadejakým vplyvom, ktoré nemusia byť dobre myslené. Preto robíme všetko proti tomu, aby hráčky odchádzali. Chceme, aby zostali tu a výkonnostne sa zlepšovali v našom tíme, v zápasoch Euroligy."

Po ročnej pauze sa vám opäť črtá možnosť v nej štartovať, keďže FIBA rozširuje počet klubov zo 16 na 24, a Slovensko a jeho majster patrí medzi horúcich kandidátov na miestenku v elitnom európskom pohári.

"Euroliga má pre nás stále veľký význam, lebo je to príležitosť rovnať sa s najlepšími svetovými družstvami, no myslím si, že na Slovensku táto súťaž ešte stále nie je pochopená. Stále sa na ňu totiž pozeráme ešte z čias veľkého Ružomberka. Lenže ten je už nenávratne preč. Bol najbohatším klubom v Európe, keď Euroliga ešte len vznikala. Každý ju bral ako niečo nové, v európskych družstvách bolo len pár amerických hráčok. Dnes je už Euroliga doslova prešpikovaná peniazmi, a najsilnejší vplyv v nej majú ruské družstvá. Ten lobing je taký silný, že z Euroligy môže byť čoskoro ruská národná súťaž. Ak v nej Rusi presadia štart štyroch svojich tímov, dovolím si tvrdiť, že v ďalšie Final Four bude mať čisto ruské zloženie. No my chceme ísť do Euroligy, aby naše hráčky nestratili kontakt s veľkým basketbalom. Lebo keď ho stratia, budú stratené aj ony. O náš štart v Eurolige by mal mať záujem celý slovenský basketbal, a nie robiť si navzájom podrazy. V Ružomberku vidia len tie úspechy spred niekoľkých rokov, ale vtedy Euroliga nedosahovala ani úroveň dnešného FIBA Cupu..."

Ešte predtým, ako bude azda akceptovaná vaša prihláška do európskeho pohára číslo jeden, treba voľačo spraviť s billboardmi, ktoré zdobili naše mesto počas celej sezóny. Čo nahradí už otrepané "3 Peat"?

"Nuž, toto neviem, na to sa musíte opýtať generálneho manažéra nášho klubu. Ale mohol by tam byť trebárs ten štvorlístok, ktorý bol na tričkách, čo sme dostali po víťaznom zápase v Ružomberku. Aj keď ja to tričko nemám! Prišiel som aj o majstrovskú čiapku, ba aj o zlatú medailu, niekde v Slovane sa nadobro stratila. Ale budem sa domáhať svojich práv, aby som tie veci dostal späť."

Budete mať čas aspoň trochu si od basketbalu oddýchnuť, keď máte na krku aj ženskú reprezentáciu, ktorú treba doviesť na tohtoročné majstrovstvá Európy?

"Jeden týždeň sa možno nájde. Asi sa nechám opäť pozvať do Chorvátska, kde sa mi vlani veľmi páčilo. Vezmem si aj rybárske náčinie. Nie preto, že by som naň voľačo chytil, skôr pre taký relax, počúvať zvuk morskej vody. Ale s tou vodou to zas netreba preháňať, dve hodinky denne stačia, večer už musí byť dobrá veľká partia."

No vráťme sa ešte k práci a národnému tímu. Kvalifikácia na Euro v Taliansku je tu ´co by dub´, ako vravia bratia Česi. A vám nik nedá inú šancu, len vybojovať postup.

"Je pravda, že tam pôjdeme iba s takým cieľom, ale bude závisieť aj od skladby kádra, ako sa nám ho podarí poskladať, od chuti hráčok reprezentovať. Našťastie, s tým, že by niektorá nemala záujem, som sa ešte nestretol. Teraz rozbiehame kontakty s hráčkami a šestnástka bude pozvaná na regeneračné sústredenie v kúpeľoch Číž, od 20. mája. Dievčatá tam budú ešte skôr regenerovať, ale reprezentačné družstvo by už malo v podstate začať fungovať v takej podobe, ako pôjde do kvalifikácie."

Bohuš MATIA

Autor: Tarhoňa je niekedy ako betón

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári