Kameňom mu rozbil hlavu na kašu
Chlapi sa vedia pobiť pre všeličo. Pre ženy, peniaze, politiku i šport. Spravidla si dajú pár po papuli a buď jeden ustúpi, alebo druhý vyhrá. V súdnom archíve sme naďabili na prípad, v ktorom sa bitka pár údermi neskončila. Jeden z jej aktérov skončil na cintoríne a druhý putoval "do chládku". A to všetko pre takú banalitu, akou je flek na ryby.
Milan zodvihol poldecák s vodkou, štrngol ním o bratov a na dúšok ho vypil. "Dúfam, že zajtra tú mrchu šťuku vytiahneme," povedal. "Už nám dobré dva roky pije krv, hnusoba jedna prešibanaá..."
Brat Peter prisvedčil. "Tak je. Trikrát sme ju už mali na háčiku a vždy nám ušla. Ale zajtra sa jej to nepodarí..."
S ladením formy na rybačku bratia skončili, keď ich krčmár pred záverečnou vyhodil. Rýchlo zamierili domov, obrátili ešte po dva poldecáky a zaľahli. Do svitania, kedy chceli byť na svojom fleku, ostávalo iba päť hodín.
Ráno prebudilo Petra ostré svetlo. Pozrel na hodinky a zrúkol: "Do šľaka! Zaspali sme! Už je pol siedmej!" Milan sa posadil a keď si uvedomil zmysel bratových slov, zaklial tiež. Rýchlo nahádzali do tašky proviant a s prútmi i ďalším náradím všetko naložili do auta. Bolo trištvrte na sedem, keď naštartovali a vyrazili.
Jazero bolo od dediny vzdialené asi 5 kilometrov. "Pozri sa. Niekto je na našom fleku," povedal Milan, keď vystupovali z auta. V zátoke, vzdialenej vari 200 metrov, rozoznali sediacu postavu.
"Nič sa neboj," upokojoval brata Peter. "Stačí mu správne dohovoriť a už tam nebude. Rýchlo pochopí, že tam lovíme my." Zobrali veci a pobrali sa k vode. Prešli pár metrov a už vedeli, o koho ide. "Veď je to Farkaš," vybuchol Peter. "Čo tu robí? Veď vie, že je to náš flek?!" Obaja pridali do kroku a boli poriadne namosúrení od toľkej susedovej trúfalosti. Už neraz mu totiž dôrazne povedali, že zátoka pri troch brezách je ich rajón.
Keď boli na mieste, Peter hodil baton s náradím na zem a podišiel k Farkašovi. Ten sa tváril, že ich nevidí a pozorne sledoval hladinu. "Tak čo, starý? Neprekáža ti, že si na našom fleku?" - ozval sa Peter.
Farkaš, 56-ročný invalidný dôchodca, sa otočil a zatváril nechápavo. "Aký váš rajón? Nie je tu žiadna úradná tabuľa, čo by to oznamovala. Kto prv príde, ten prv melie. Ja som prišiel prvý, tak chytám ja. Ak ste zaspali, váš problém. Choďte chytať inam. Miesta je tu dosť." Po týchto slovách sa opäť zahľadel na plavák, čo sa hompáľal na hladine.
V Milanovi vzkypela žlč. No ovládol sa a chytil suseda za plece. "Počuj, starý. Zbaľ si fidlátka, sadni na bicykel a vypadni. Lebo ak nie, tak ti pomôžeme..."
Starý Farkaš zhodil ruku z pleca a ďalej sa sústredil na udicu. "Neotravujte! Ja tu mám také isté právo chytať, ako vy. Ba dokonca väčšie, lebo na rozdiel od vás, mám rybársky lístok. A ak budete ďalej zabŕdať, poviem porybnému, aby s vami urobil poriadky."
To už Milana dožralo. Zabral im flek, nechce ísť preč a ešte sa aj vyhráža. Pomaly podišiel k starcovým udiciam, vybral z úst cigaretu a horiacim koncom prepálil silon, tiahnuci sa z navijákov. "Ty sviňa!" -vykríkol Farkaš a vrhol sa na Milana. Ten ho poľahky odsotil.
"Tak si už pochopil, že má vypadnúť? Dávame ti dve minúty. Inak pristúpime k tvrdším opatreniam," pohrozil Milan, hoci sám nedevel, ku akým. Dúfal, že táto priúčka bude dedovi stačiť.
"A just nejdem," nedal sa Farkaš.
Peter sa pousmial a podišiel k udiciam. Zodvihol jednu, zlomil ju na kolene a šmaril k Farkašovým nohám. Ten priskočil k Petrovi a udrel ho. Milan i jeho brat ostali ako obarení. S takým odporom nerátali. Peter si prešiel jazykom po horenej pere a zacítil krv. To ho rozzúrilo. Rozohnal sa a z celej sily udrel Farkaša do tváre. Keď spadol, Peter sa na neho vrhol. Posadil sa mu na brucho a zasypával mu tvár jedným úderom za druhým. Farkaš sa bránil, pritom podvedome zaryl útočníkovi nechty do ľavého líca a potiahol. Peter vykríkol od bolesti i zlosti. Nahmatal kameň, veľký asi ako dve päste a udrel ním Farkaša do tváre. Raz, druhý raz, znova a znova...
Keď sa napriahol vari k siedmemu úderu, Milan priskočil a chytil bratovu ruku. "Neblázni, veď ho umlátiš!" Peter sa postavil a nadávajúc si držal líce, ktoré ho páilo. "Rýchlo zmiznime," pokračoval Milan. Vzali veci a utekali k autu. Naštartovali a už ich nebolo.
Kým bratia unikli, Farkaš s hlavou na kašu zvádzal boj o život. Nevedno kedy, no po chvíli sa telo zachvelo naposledy... Našli ho až večer, keď ho dcéra prišla hľadať. Vypátranie vraha trvalo iba niekoľko dní. Za nechtami obete sa totiž našli zvyšky cudzej kože z tváre a tak iba stačilo pátrať po jej majiteľovi. Peter, ktorý tri dni nevychádzal z domu, na štvrtý už bolesť i strach z možnej infekcie nevydržal a vyhľadal lekára. Zadržali ho ešte v ordinácii.
Hoci na súde vyrukoval s verziou, že sa iba bránil, neuspel. Keď totiž sedel na Farkašovi, podľa sudcov nebol z jeho strany ohrozovaný na živote v takej miere, aby použil kameň ako zbraň. Navyše musel vedieť, že mu udieraním o hlavu môže spôsobiť smrť. Peter F. Dostal 13 rokov v II. NVS.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
