Jánovi Golianovi (1906-1945). Pôsobil pod krycím menom Ley a Gama.
V rokoch 1927-1939 bol dôstojníkom Československej armády, potom pracovníkom Veliteľstva 1. divíznej oblasti v Trenčíne, od roku 1943 náčelník štábu Rýchlej divízie. V Trenčíne sa zapojil do ilegálnej odbojovej práce, pomáhal pri ilegálnych prechodoch bývalých príslušníkov čs. armády do zahraničia. Od januára 1944 bol menovaný do funkcie náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici, kde okolo seba sústredil vplyvnú skupinu antifašisticky orientovaných dôstojníkov, udržiavajúcich styk s emigrantskou česko-slovenskou vládou v Londýne.
Z historických prameňov sa dozvedáme, že na požiadanie vojenskej odbojovej skupiny vypracoval plán ozbrojeného vystúpenia slovenskej armády, ktorý bol začiatkom roku 1944 odoslaný do Londýna. Londýnskym ministerstvom národnej obrany a E. Benešom bol poverený vedením antifašistických vojenských akcií na Slovensku. Tou istou úlohou ho poverilo aj vedenie ilegálnej SNR po dohode s ilegálnym vedením KSS. Bol vymenovaný za veliteľa Vojenského ústredia SNR, ale súčasne udržiaval kontakty s domácim občianskym odbojom.
V júli 1944 sa zúčastnil na ilegálnej porade politických činiteľov a vojenského velenia v Čremošnom. Dňa 25. augusta vydal osobitnú tajnú inštrukciu veliteľom posádok pripraviť povstanie vo forme príprav na vojenské cvičenie. Deň pred povstaním dohodol v Martine ďalší postup s účasťou partizánov a vojenskou radou a vydal rozkaz o ozbrojenom vystúpení slovenskej armády proti nemeckým okupačným jednotkám a 29. augusta o 20.00 hod. vydal rozkaz zápoľnej a východoslovenskej armáde na boj: "Začnite s vysťahovaním".
Od 1. septembra bol prvým veliteľom 1. česko-slovenskej armády na Slovensku a povýšený na plukovníka, o štyri dni na brigádneho generála. Ako hlavný veliteľ československej brannej moci na Slovensku sa opieral o armádne ozbrojené zložky a usiloval sa dosiahnuť podriadenie partizánskych jednotiek veliteľstvu alebo ich odchod z frontových oblastí. Partizáni v tyle povstalcov neviedli bojovú činnosť, ale skôr vyvolávali zmätok. V októbri sa stal Golian zástupcom hlavného veliteľa povstaleckej armády gen. Rudolfa Viesta. 3. novembra boli zajatí v Pohronskom Bukovci. Transportovali ho do Berlína, kde bol nemeckým súdom odsúdený na trest smrti a v koncentračnom tábore Flossenburg ho s Viestom pravdepodobne popravili.
Zajtra sa dozvieme, po kom bola pomenovaná Gorkého ulica v Starom Meste.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
