Gerlachovská ulica (na snímke) nesie meno najvyššieho vrchu nielen Tatier, ale aj celých Karpát. Názov Gerlachovský štít je odvodený od obce Gerlachov. Pre svoju výšku, dostupnosť a krásnu horskú scenériu je jedným z najnavštevovanejších vrcholov. Merania výšky tatranských štítov sa datujú rokom 1763, keď viedenský dvor nariadil tzv. jozefínske mapovanie habsburskej monarchie. Výsledky neboli nikdy publikované. Zrejme na základe týchto meraní bolo v roku 1780 v diele Geographie des Königreichs Ungam uvedené, že najvyšším štítom celých Tatier je Kriváň. K takému istému poznaniu dospel v roku 1788 i bratislavský mineralóg Ján Fichtel, ktorý výšku Kriváňa odhadol na 3800 m n. m. Anglický cestovateľ Robert Townson považoval za najvyšší Lomnický štít. Ani vedci v 19. storočí neurčili výšku vrcholov správne. Gerlach bol až na 4. mieste. V rokoch 1837-1838 robil merania Ľudovít Greiner, ktorý zistil skutočnú výšku, ale verejnosť to prijala až v 70. rokoch 19. storočia.
Lomnická ulica má meno podľa Lomnického štítu, ktorý patrí k najznámejším štítom Vysokých Tatier. V minulosti bol dlho považovaný za najvyšší. Je to druhý najvyšší tatranský štít. Na jeho vrchole je najvyššie položená meteorologická stanica a astronomické pracoviská SHMÚ. Vedie tam visutá lanovka zo Skalnatého plesa. Po prvýkrát dosiahol vrchol obuvník a amatérsky baník Jakub Fábry v období rokov 1780-1790 z Medených lávok. Prvý zaznamenaný turistický výstup urobil 16. augusta 1793 z Malej Studenej doliny anglický lekár, prírodovedec a cestovateľ Robert Townson. Barometrickým meraním určil len s malou odchýlkou výšku 2633 m n. m.. Lomnický štít sa v minulosti volal Dedo. Súčasný názov je odvodený od obce Veľká Lomnica.
Tretím vrcholom Tatier, ktorý sa pomyselne týči na severe Košíc je Slavkovský štít na Slavkovskej ulici. Svojou výškou 2452 metrov je jedným z najvyšších zdolateľných vrchov bez sprievodu horského vodcu a horolezeckej techniky. Na vrch sa dá vystúpiť zo Starého Smokovca. V 17. Storočí sa z vrcholovej kopy zrútili mohutné skalné bloky do Veľkej Studenej doliny, kde sú dodnes. Je to turisticky vyhľadávaný vyhliadkový štít. Po svahoch sa oddávna pohybovali poľovníci a kamzíky. Prvý známy turistický výstup východným hrebeňom vykonala 12-členná skupina na čele s Jurajom Buchholtzom st. Poľovník, ktorý ju sprevádzal, poznal cestu už skôr.
V Starom meste sme našli pri Tatranskej ulici aj jednoducho nazvanú Štítovú ulicu. Zrejme podľa všetkých tatranských.
Zajtra sa dozvieme viac o ulici Goetheho v Krásnej.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
