4. mája - sviatok sv. Floriána, patróna hasičov Medzinárodný deň hasičov Výročie smrti M. R. Štefánika
1895 - v Malej Vieske pri Turčianskych Tepliciach sa narodil maliar Mikuláš Galanda. Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti a na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe, kde sa zoznámil s výtvarníkom Ľudovítom Fullom. Pražskú Akadémiu výtvarných umení ukončil v r. 1927 a od r. 1930 bol pedagógom na Škole umeleckých remesiel v Bratislave. Popri Ľ. Fullovi bol najvýznamnejším predstaviteľom zakladateľskej generácie moderného slovenského maliarstva inšpirovaný kubizmom a abstraktným umením. Vydávali spolu Súkromné listy Fullu a Galandu (1930-32), ojedinelý umelecký manifest na Slovensku. Galanda sa venoval tiež ilustrácii, bibliofílii a knižnej grafike, graficky upravoval a ilustroval kultúrne revue DAV a vytvoril tiež viaceré scénické návrhy. Zomrel 5. júna 1938 v Bratislave.
1919 - pri vajnorskom letisku sa zrútilo lietadlo, ktoré viezlo Milana Rastislava Štefánika, generála francúzskej armády, jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín. Narodil sa v národne uvedomelej rodine ev. farára ako šieste z 12 detí. Stavebníctvo a astronómiu študoval na Karlovej univerzite v Prahe. Po obhájení dizertácie o novej hviezde v súhvezdí Cassiopea sa vedeckému bádaniu venoval v Meudonskej hvezdárni v Paríži. V r. 1912 získal francúzske občianstvo. V r. 1914-18 bol v službách francúzskej armády a diplomacie a súčasne sa stal spolu s T. G. Masarykom a E. Benešom hlavným predstaviteľom čs. odboja, usilujúceho o vytvorenie samostatného čs. štátu. Od októbra 1918 bol prvým čs. ministrom národnej obrany, od novembra 1918 minister vojny prvej čs. vlády. Okolnosti havárie talianskeho bombardovacieho lietadla Caproni 450, pri ktorom zahynuli generál M. R. Štefánik, pilot Gabriele Aggiusti, poručík G. Mancinelli Scotti a seržant Umberto Merlini ostali dosiaľ nevyjasnené. Narodil sa 21. júla 1880 v Košariskách.
1924 - na Bradle nad Brezovou pod Bradlom položili základný kameň mohyly gen. Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Autorom pamätníka bol arch. Dušan Jurkovič v spolupráci s J. Paclom. Pri stavbe sa použilo 194 vagónov travertínu. Mohyla bola odhalená 23. septembra 1928, Jurkovič v r. 1933 za ňu získal Veľkú Katzovu cenu.
1980 - v Ľubľane zomrel juhoslovanský komunistický politik a štátnik Josip Broz Tito. V 2. sv. vojne vodca antifašistického odbojového hnutia, po vojne sa rozišiel so Stalinovou Kominternou, čoho dôsledkom bola izolácia od vývoja v ostatných východoeurópskych krajinách. Neskôr s Dž. Nehrúom a G. Násirom založil hnutie nezúčastnených krajín. V r. 1953-80 bol prezidentom JSFR. Narodil sa 25. mája 1892 v Kumrovci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
