Vždy ho niekto udával a jeho už nebavilo nechávať sa ´buzerovať´

Český spevák a herec Waldemar Matuška ponúkol v pondelok Košičanom v Dome umenia spolu s manželkou Olgou Blechovou a skupinou K.T.O koncert plný jeho nestarnúcich hitov. Aj keď pôvodne mal v pláne prezrieť si rodné mesto, nakoniec sa rozhodol poriadne si pred koncertom oddýchnuť. Po zvukovej skúške si našiel pár minút na krátky rozhovor.

Aj keď v Košiciach strávil pomerne veľa času, necítil sa na prechádzky po meste. "Stihol som iba posteľ... Potreboval som si poriadne oddýchnuť, lebo večerný koncert je pre mňa tak akurát." Navyše - pravda je taká, že z rodného mesta si W. Matuška nič nepamätá, a tak snaha túlať sa po meste a obnovovať si spomienky by bola v jeho prípade bezpredmetná... "V spomienkach nemám nič. Bol som totižto ešte veľmi maličký, keď ma rodičia vzali pod pazuchu a odniesli odtiaľto. Isteže mi o Košiciach potom hovorili. Na Floride, kde žijem, mám kamaráta doktora, ktorý sa narodil v Košiciach, takže s ním sa o tomto meste občas rozprávame. Bol som tu však v roku 1946 s mamkou sa pozrieť a neskôr sme tu boli i s kapelou koncertovať..."

V Košiciach sa síce narodil, no nič si z nich nepamätá, takže len ťažko môže vnímať metropolu východu ako svoje rodné mesto. "Švejk raz povedal - Každý je odniekadiaľ... Ja to mám výborne poprepájané. Tým, že som sa narodil v Košiciach a teda na Slovensku, tak rodom som Slovák a Košičan. Krvou som Čech a srdcom pravdepodobne kozmopolita..."

Doma sa cíti v USA

Dnes sa však už cíti doma v USA. V roku 1986 totiž využil to, že bol na turné v Amerike. Zostal so ženou s synom v USA a usadil sa na Floride. Komunistické úrady potom zakázali hrať jeho skladby a zlikvidovali jeho album, ktorý mala vyjsť - Jsem svým pánem. V seriáli Chalupári zmazali jeho hlas z titulnej piesne... W. Matuška však zatiaľ robil v USA koncerty pre krajanov a vydával tu ďalšie albumy. V Amerike ostal žiť, do Čiech sa vracia len sporadicky. "Už sme tam 20 rokov, to je už dosť dlho na to, aby sme sa tam cítili ´zabývaní´. V USA sa už cítim ako doma. Keď sme pred rokmi prišli, nič sa mi nezdalo ťažké. Jednoducho sme tam ostali, urobili sme prvé turné, kúpili si dom a bolo to. O tom, prečo som vlastne odišiel a či to bolo ťažké, sa už nechcem baviť. Už to bude 21 rokov, od kedy sme odišli, tak načo by som sa k tomu mal vracať?"

V USA W. Matuškovi vyhovuje veľa vecí. Okrem iného i podnebie na Floride. "Ide hlavne o to, že počasie sa tam takmer nemení a je jedno, či je leto alebo zima. Isteže - v lete je tam viac horúco, no to si pustím klimatizáciu. Naopak, keď v zime príde náhodou nejaký vietor zo severu, tak si ´pritopím´... V Amerike mi vyhovuje všetko. Aj jedlo. Dá sa dobre najesť v reštauráciách a hlavne Olinka výborne varí, takže nie je čo riešiť. V USA mi nechýba vôbec nič..."

Aj preto, že sa dokázal veľmi rýchlo prispôsobiť, rozhodnutie ostať a nevrátiť sa, nebolo ťažké. "Jiří Voskovec raz povedal - domov máte tam, kam si môžete povesiť klobúk. A je to veľká pravda, pretože ak si niekde naozaj môžete povesiť klobúk, tak to znamená, že už máte všetko ostatné zariadené. Ja si myslím, že v dnešnej dobe, kedy sú hranice otvorené a po Európe si môžete cestovať kam chcete a že je tiež len otázkou času, kedy sa aj do USA bude dať cestovať bez víz, je úplne bezpredmetné hovoriť o tom, kto je kde doma... Veľa Čechov má chalupy napríklad v Španielsku či Taliansku. Nepostrehol som však, že by ich ktosi mal v Rusku..."

Keď v roku 1986 odišiel pred totalitným režimom z Československa spolu s rodinou, netušil, že už o tri roky tu bude úplne iná situácia. "Zmenilo sa to veľmi rýchlo. Neuvažovali sme však nad tým, že sa vrátime. Syn už chodil do školy, mal kamarátov, naučil sa po anglicky. Prečo by sme sa znovu mali sťahovať? Znovu všetko vybavovať, baliť kufre... Ja som na takéto veci lenivý človek."

Revolúciu vnímal intenzívne

To, čo sa v Československu dialo, však vnímal intenzívne. "Volali nám Karel Štedrý s Pavlínkou Filipovskou a vraveli - deti nám zariadili, aby sa to zmenilo. Veľa sme si telefonovali, mali sme informácie o tom, čo sa tu deje. Bolo to v istom zmysle i prekvapenie. Ja som vedel, že raz sa tento režim zrúti. Bolo však zaujímavé, že kedysi dávno som si hovoril - ak sa to má zmeniť, tak sa to musí najprv zmeniť v Rusku. Tam je totiž kameň úrazu. Pretože až ustane tento vplyv, tak ľudia, ktorí tu nie sú hlupáci, dajú štát do poriadku..."

Keď po revolúcii prišiel do Československa, priznáva, že sa mu na javisku i mimo neho dýchalo lepšie... "Prišli sme v roku 1990 a mali sme koncert v pražskej Lucerne. Bol to vydarený koncert, na ktorom bolo jasné, že ľudia sa cítia inak. Na javisku som konečne mohol hovoriť, čo som chcel. Bolo to fajn." Práve cenzúra totiž celé roky W. Matušku prenasledovala. Či už ako speváka a herca divadla Semafor, kde sa stal hviezdou aj vďaka duetám s K. Štedrým, E. Pilarovou či J. Suchým. Alebo neskôr v divadle Rokoko, či znovu keď sa vrátil do Semaforu, kde spolupracoval najmä s H. Vondráčkovou, M. Kubišovou či J. Zelenkovou. "Vždy ma niekto udával. Ja som niečo povedal, čo som vlastne ani vôbec nemyslel zle, ale hneď sa na to niekto pozrel... Už ma nebavilo nechať sa ´buzerovať´. Okrem výsluchov som si tu užil veľa ďalších nepríjemných chvíľ. Nesmiete totiž zabudnúť na jednu vec. Popri politickej situácii tu bola tiež závisť... V Amerike mi nikto nič nezávidí, nikto ma nepozná. Môžem si pokojne chodiť v tričku, trenírkach a bosý a každému je to jedno..."

Americkí rodáci mu však vždy dávajú pocítiť, že sú radi, ak pre nich koncertuje. "Ak by tomu tak nebolo, tak by sme päť krát po sebe nemohli urobiť úspešné turné po USA a Kanade. Boli to však koncerty, na ktorých som cítili inú atmosféru, ako na tých v Československu pred revolúciou. V Amerike som si mohol na javisku povedať, čo som chcel. Ale na druhej strane - nemalo to na divákov ten dopad, ako v Čechách. Tam som vždy iba čosi naznačil a ľudia si domysleli, čo som tým sledoval. Na koncertoch v USA je to iné. Tí ľudia predsa len žijú mnohí aj vyše 30 rokov v Amerike a hrany sa za ten čas dosť otupili..."

Pri rozhodnutí ostať v USA rozhodlo práve to, že tam si nemusel dávať pozor na každé slovo a čakať, kedy ho niekto pre poznámku, ktorú vôbec nemyslel zle, udá... "Herec Láďa Menšík raz povedal - Ja občas niečo poviem a potom sa počúvam, čo som to vlastne povedal. Aj mne sa to občas stávalo. Napríklad sme mali v skupine gitaristu, ktorý bol z Brna. V rozhovore na javisku ďalší kolega vravel - Jemu sa u nás v Čechách páči. A ten gitarista na to - Rastie tu viac húb ako pri Brne. No a ja som mu odpovedal - Tohto roku huby nezbierať! Bolo to totiž po výbuchu v Černobyle... Výsledok bol ten, že ma ktosi udal, že si robím srandu. Lenže takéto veci človeku samé od seba napadnú, nemali sme to pripravené. Keď vám niekto takto nahrá, tak jednoducho musíte zasmečovať. Lenže vzápätí som si uvedomil, že som šliapol vedľa a už som iba čakal, ako a kedy to vypláva na povrch. Je to ako keď chodíte po povraze a viete, že keď šliapnete mimo, tak je zle. Nemôžete sa toho báť, musíte si na to jednoducho zvyknúť..."

Z imitátorov nie je nadšený

Najväčšiu popularitu si od svojich fanúšikov užíval W. Matuška v 60-tych rokoch. V rokoch 1962 a 1967 získal Zlatého slávika, začal sa objavovať vo filmoch, naspieval titulné skladby k populárnym seriálom. Na svojom konte má veľké množstvo hitov, stačí spomenúť len Jó, třešně zrály, Růže z Texasu či Slavíci z Madridu. Istý merítkom toho, že o jeho piesne je veľký záujem je i zopár revivalových skupín, ktoré v Čechách hrajú jeho skladby. "Nie som z nich práve nadšený. Pre dvoma rokmi sme prileteli z New Yorku a sadli si do taxíka. Ten vodič videl, že sme len teraz doleteli, no vraví mi - veď ja som vás pred troma dňami viezol, aj ste mi podpísali fotografiu... Tak som mu na to radšej nič nepovedal.

Alebo iný prípad. "Bol som na koncerte, kde keď som videl človeka, ktorý sa hral na mňa, tak som mu povedal - schudnúť! Nie je to dobré, ak existujú takíto speváci. Prihodí sa kadejaký ´prúser´ a hodia to na vás... Ešte pred mojim odchodom do USA som si zistil, že existuje istý chlapík, volal sa Horejší. Ten sa hral na mňa a na fasoval za to pivo, chodil si k mäsiarovi na sviečkovú a podpisoval sa za mňa. To nie je o tom, že by sa vyhrieval v mojej sláve, to bola iba jeho ´vychcanosť´," dodal so smiechom.

Dátum narodenia: 2. júl

Znamenie: Rak

Miesto narodenia: Košice

Rodinný stav: ženatý

Relax: spánok

Výber z filmovej tvorby:

1980 Trhák

1973 Noc na Karlštejně

1968 Všichni dobří rodáci

1967 Ta naše písnička česká

1966 Fantom Morrisvillu

1964 Kdyby tisíc klarinetů

1964 Limonadovy Joe

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Tibor Gáll vo VSG

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári