Na začiatku štúdií ešte nevedel, či bude operný spevák alebo kňaz
Sólista opery Štátneho divadla Košice, šéf speváckeho zboru Csermely a regenschori v kostole premonštrátov Jozef Havasi dnes oslavuje okrúhle jubileum - 60 rokov. Oslavovať bude i na javisku divadla. Zajtra si ho budete môcť vypočuť v Pucciniho opere Bohéma, kde sa divákom pripomenie ako Alcindoro.
"Keď má človek 60-tku, ja by som to prirovnal k tomu, ako keď lezie na nejaké bralo či skalu. Keď sa mu horko-ťažko podarí na ňu vyštverať, tak sa môže porozhliadnuť okolo seba. Aj ja mám chuť sa zastaviť, porozmýšľať a zrekapitulovať si svoje spomienky," prezradil J. Havasi.
Je rodený Košičan, ale spočiatku vyrastal v Spišskej Novej Vsi. "Bývali sme v železničiarskom dome a raz ma našli sedieť na koľajniciach. Čakal som totiž otca, ktorý mal prísť vlakom o desať minúť... Neskôr sme sa presťahovali do Sečoviec, kde obaja rodičia robili v obchode Baťu. Krátko sme potom bývali v Košiciach na Štúrovej, kým sme postavili dom v Čermeli, kde som prežil celé svoje detstvo s mojimi súrodencami."
J. Havasi si dobre spomína aj na svoje úplne prvé spevácke vystúpenie. "Bolo to ešte v starom hoteli Schalkház - Slovan, mal som vtedy asi 15 rokov. Po maturitách na prvý pokus ma prijali na Vysokú školu múzických umení, kde som študoval koncertný a operný spev u profesora Imricha Godina."
Po skončení vysokej školy nastúpil do košického divadla, avšak len do zboru. "V tom čase fungovala v divadle presná hierarchia. Speváci prichádzali do zboru a až potom dostávali menšie úlohy. Počas vojny som spieval vo Vojenskom umeleckom súbore a keď som sa znovu vrátil do divadla, tak za mnou prišiel pán vikár Onderko z Dómu sv. Alžbety, aby som išiel hrať do kostola. Povedal, že mi dá plat, aký ma riaditeľ divadla. A naozaj - ako spevák som mal 700 korún a dostal som 4000! Bol som prijatý ako regenschori a ostal som tam plných 16 rokov. Potom som si povedal - na toto som študoval? Vďaka dirigentovi Mariánovi Vachovi som sa v roku 1987 vrátil späť do divadla."
Prvou väčšou rolou bol pre J. Havasiho Alfio v Sedliackej cti. "Ozajstnou prvou veľkou rolou bol však až Scarpia v Tosce. Postupne nasledovali veľké a titulné role, napríklad Scharples v Madame Butterfly, Nabucco, Schunard v Bohéme, Luzer Volf vo Fidlikantovi na streche, Doktor Bartolo v Barbierovi zo Sevilly, kráľ v Aide, Rigoletto. V Tosce som napríklad spieval Scarpiu ale i Angelottiho a Sciarnonneho."
Popri divadle J. Havasi venuje veľkú časť svojho času aj speváckemu zboru Csermely. "V Bratislave som popri štúdiu chodieval i do Lúčnice a zboru Ifjú Szívek. V Lúčnici na mňa zapôsobil doktor Štefan Klimo ako dirigent a od neho som získal základy zborového dirigovania. Pod jeho vplyvom som založil v roku 1973 spevácky zbor Csermely. Ak by som sa mohol ešte raz rozhodnúť, vybral by som si popri speve aj toto umenie."
J. Havasi však koketoval i s iným povolaním... "Tri krát som si podal prihlášku na bohosloveckú fakultu. Prvý krát som si podal prihlášku na teológiu v čase, keď som si ju podal aj na VŠMU s tým, že keď ma nezoberú na spev, pôjdem za kňaza, ale zobrali ma. Druhý krát keď ma naštvalo, že som musel opakovať ročník na VŠMU. Bol som totiž operovaný na pruh a nemohol som sa zúčastňovať hereckej pohybovej prípravy. Bol som nahnevaný - nikdy som neprepadol ani nič podobné a kvôli takému čomusi mám opakovať ročník? Vtedy ma však profesor presvedčil. Vravel mi - veď ty budeš spievať v New Yorku, Londýne, budú sa na teba vešať dievčatá... Tak ma obalamutil. Tretí krát ma odhovoril farár. Povedal mi raz si budeš hlavu obíjať o stôl, že si neostal normálnym chlapom..."
Dnes je rád, že sa rozhodol pre muziku. "Prvý krát, kedy som nemal v divadle spievať v zbore, ale robiť sólo, šlo o záskok. Ráno mi povedali, že večer mám spievať v Predanej neveste Míchu - Jeníkovho otca. Našťastie nie celý jeho part, veď tam je aj náročný kvintet. Takže to celé zoškrtali, ostala mi len jedna veta, ktorá bola dôležitá a bolo ju treba zaspievať - Staniž se tedy, staniž se, dávam vám své požehnání... Lenže mal som takú trému, že mi hlas ´rupol´ na vysokom tóne a nezaspieval som to. V tom momente som nevidel, nepočul, celý som stŕpol. Netuším, ako som sa dostal z javiska..."
Aj keď bol pri naštudovaní postavy Nabucca poriadne vyťažený neprítomnosťou alternanta, predsa len patrila medzi jeho obľúbené. "Keď sme operu pripravovali, alternoval som s Františkom Balúnom. On si pred premiérou v jednom predstavení spôsobil úraz a okrem toho v tom čase bol aj poslancom Národnej rady SR, takže na mne ostali všetky generálky obidve premiéry a ďalšie predstavenia. Nabucca som spieval naozaj veľmi často. Raz som šiel na hosťovanie do Banskej Bystrice. Pred predstavením som si na hoteli oddýchol, a keď som vstal zistil som, že vôbec nemám hlas. Hneď som šiel do nemocnice za lekárkou, vyšetrila ma a vraví, že mi ide pichnúť niečo na upokojenie. Vysvetlil som jej, že nie som nervózny, len nemám hlas. Tak mi povedala, že keď mi oznámi, čo mi je, tak budem potrebovať čosi na upokojenie... Na hlasivkách sa mi urobili uzlíky, ktoré bude treba zoperovať hneď ako sa vrátim do Košíc... V ten večer mi iba urobila obstreky. Spievať som síce spieval, ale zafarbenie hlasu som mal ako tenor," prezradil s úsmevom.
Za tie roky v divadle sa nazbieralo mnoho predstavení, ktoré spieval veľmi rád."Škoda len, že mám pocit, ako keby sa na mňa v divadle už zabúdalo. V ani jednej premiére tejto sezóny som nedostal úlohu, ako keby ma odsúvali kamsi bokom. No ja ešte netúžim oddychovať," dodal.
kid
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
