stála na doskách pražského Národného divadla a po ôsmich jej tlieskali diváci slávnej Metropolitnej opery v New Yorku. Dnes patrí k žiadaným hosťom popredných svetových operných domov. Napriek tomu, že svet ju vníma ako opernú divu, ona sa považuje predovšetkým za ženu. V súkromí hrá nerada, no ak ju situácia donúti, použije všetky zbrane svojich postáv. Do kolegu sa na javisku ešte nikdy nezamilovala, no priznáva, že schudla kvôli svetoznámemu José Curovi. To, i mnoho iného nám prezradila počas rozhovoru pred včerajším koncertom, ktorým otvorila 52. Košickú hudobnú jar.

Odkiaľ ste prišli do Košíc?

- Z Prahy. Minulý týždeň som sa vrátila zo Španielska, kde som bola na turné s Českou filharmóniou. Spievala som tam aj s dvoma kolegami zo Slovenska - s Petrom Mikulášom a Michalom Lehotským. Takže som si teraz užívala pár voľných dní, lebo tesne pred turné som niekoľko týždňov skúšala a potom som mala premiéru v pražskom Národnom divadle. Robili sme Pucciniho operu Dievča zo zlatého západu.

Ak máte pár voľných chvíľ, ako najradšej oddychujete?

- Hlavne tým, že nespievam.

A čo vtedy robíte?

- Najradšej som na dedine v západných Čechách a snažím sa správať ako normálny, až dedinský človek. Kosím kosačkou trávu, chodím na prechádzku so psom...

Ako často máte možnosť byť "normálnym človekom"?

- Často nie. No keď sa mi to podarí, tak si to užívam.

Ste rada aj opernou divou?

- Ak mi niekto ubližuje, alebo sa mi niečo nepáči, dokážem byť obrovskou divou. Musím sa však priznať, že to nemám veľmi rada. Vo svete som sa stretla s rôznymi kolegami a pravda je taká, že čím väčší umelec, tým normálnejší človek to bol. Takže, ak som neznesiteľná, je to obranný mechanizmus. Keď som veľmi nahnevaná, použijem Kostolníčku z Jenůfy. No to už je hromobytie. (Smiech)

A keď chcete byť milá a príjemná?

- Vtedy som Rusalka. (Úsmev)

Sú to vaše najobľúbenejšie postavy?

- Môjmu srdcu najbližšia je Kostolníčka. Je to rola, ktorá má nielen veľké herecké možnosti, ale ak sa do nej vžijete a idete do hĺbky, zistíte, že je to neuveriteľne dobrá žena s veľmi vysokým mravným kódexom. Neskutočné na tej postave je, že sa sama zničí. Hoci je veľmi veriaca, svojím činom si zavrie cestu k Bohu, čo je pre ňu najhorší trest. Práve pre túto silnú psychológiu ju mám veľmi rada. A páči sa mi aj Libuša či Rusalka, ktorú som počúvala od detstva. Fascinoval ma jej príbeh lásky k princovi. Zo srdca som pritom nenávidela Cudziu kňažnú. A práve tá bola mojou prvou rolou v divadle. Keď som ju dostala, brala som to hrozne. Myslela som si, že mi ju dali robiť preto, že zrejme taká som. Mala som psychickú traumu z toho, že ma asi odhadli na takú potvoru a v kútiku duše som si hovorila, že som predsa dobrá. (Úsmev) Mám rada aj talianské role. Hlavne veristické. Santuzzu, Giacondu, Adrianu Lecouvrer a teraz aj Minnie z Dievčaťa zo zlatého západu. Páči sa mi aj Pucciniho Tosca, no radšej mám Mascagniho a Ponchielliho. Lebo taká Giacona je milujúca, nenávidiaca, no v prvom rade je žena. A Tosca je v prvom rade diva a až potom žena.

A vy ste v prvom rade žena, až potom operná diva?

- Myslím, že áno. A dúfam, že tak to bude až do smrti, lebo potom budem šťastná.

Ak skúšate nejakú postavu, darí sa vám byť v prvom rade Evou Urbanovou, alebo vás úloha neraz vtiahne tak, že z nej nedokážete vystúpiť?

- Často ma daná postava máta aj vo snoch. Vtedy si sadnem do auta, zapnem si rockovú muziku a snažím sa myslieť na niečo iné. Úplne najťažšie sa však zbavujem Kostolníčky. Keď ju robím, som neraz až v depresii. Kostolníčka totiž človeka zvnútra zožiera. Ak ju prežívate, neviete sa jej zbaviť. Nedá sa mať nad ňou nadhľad. Vždy ma psychicky úplne vyčerpá.

Čo robíte teda, ak máte 6-týždňové skúškové obdobie a potom niekoľko predstavení Jenůfy za sebou?

- Viete, že sa v tom čase niekedy pristihnem, že idem do obchodu a správam sa ako Kostolníčka? Beda, ak vtedy niečo nemajú. Aj si hovorím: "Dávaj si pozor, ako sa správaš." Ale nedá sa to. Vtedy som celkovo aj na život tvrdšia. Presne ako ona. A neviem sa toho zbaviť. Musím sa priznať, že keď je posledné predstavenie Jenůfy, tak je to na jednej strane smutné, no zároveň mi padá kameň zo srdca.

Hráte rada aj v súkromí?

- Nie. Hrám len v krajných situáciách. Aj keď, napríklad vo vzťahu žena - muž hrám celkom rada.

A čím ste vtedy? Rusalkou či Cudzou kňažnou?

- Podľa toho, čo si ten muž zaslúži. Žena rozozná hneď, čo na daného chlapa platí - či Rusalka, Mařenka, alebo Tosca.

A aký typ muža sa najviac páči vám?

- To je veľmi ťažké. Som totiž narodená v znamení Býka. To znamená, že som silná žena, ktorú len tak niečo nezloží, no vnútri som veľmi citlivá. Takže som vodcovský typ, ktorý vedľa seba potrebuje muža, ktorý je ešte vodcovskejší, aby som si ho dokázala vážiť. A to je veľký problém.

A je vo vašom živote momentálne taký muž?

- Myslím, že áno.

Stalo sa vám už, že ste sa na javisku zamilovali do svojho kolegu?

- Nie. Na javisku svojich partnerov stále milujem. Ale len ako postava. Keď padne opona, je všetko preč. A neraz si aj hovorím: "Čo som to tam robila?"

Takže ako postava úplne prepadnete emóciám?

- Samozrejme. Všetci mi uveria, že ho milujem. Je ale pravda, že jeden kolega ma svojím výzorom donútil schudnúť. Keď som v La Scale robila s José Curom Giacondu, mala som najväčšiu nadváhu svojho života. Hrala som tam vtedy postavu, ktorá neskonale miluje Enzza, no on ju má rád len ako sestru. A keď som videla fotky odtiaľ, povedala som si: "Ešteže ma nemusí mať rád." Veď tí ľudia by sa museli smiať. Museli by si hovoriť, že je slepý. Vtedy som sa rozhodla, že musím schudnúť, pretože som vedľa takého krásneho chlapa vyzerala príšerne.

Vy ste potom schudli veľmi veľa kíl. Stretli ste sa s Josém odvtedy na javisku?

- Áno. V Metropolitnej opere som robila Santuzzu a on Turidda. A vôbec ma nespoznal. Jeden môj známy ho pozdravil a vraví mu: "Videl si Evu?" A on, že nie. Tak mu ten známy povedal: "Veď práve prešla okolo." Keď sme potom spolu spievali, hovorí mi: "Vyzeráš krásne." Bol to pre mňa úžasný kompliment.

Na čo sa najbližšie tešíte?

- Veľmi sa teším na koncert s pani Gabrielou Beňačkovou 27. mája v rámci Pražskej jari. Keď mohli byť 3 tenori, môžu byť aj 2 sopranistky. (Úsmev)

A ktorá z vás tam bude Rusalka?

- Viete, že už sme sa dohodli? Keď sme sa po prvýkrát stretli, tak som jej vravela, že by som si s ňou chcela zapievať duet z Rusalky. Ona sa na mňa zadívala a vraví: "Ale veď tam Cudzia kňažná s Rusalkou žiaden duet nespieva." A ja na to: "Ale ja si už konečne chcem zaspievať ježibabu..."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári