spisovateľovi. Hugolín Gavlovič (1712-1787) sa narodil v Poľsku, ale od útleho detstva žil na Slovensku. Vzdelanie získal v školách v Trstenej a v Žiline a po ukončení štúdií vstúpil v roku 1733 do františkánskej rehole. V tomto období si zmenil aj občianske meno Martin za rehoľné Hugolín. Po piatich rokoch ho vysvätili za kňaza. Pôsobil v Žiline, Pruskom a v Horoviciach.

Keď ochorel na pľúca, chodil sa liečiť do hôr na salaše, kde vznikol aj námet pre dielo. Z jeho početnej tvorby len málo diel bolo vydaných tlačou, mnoho zostalo v rukopisnej forme, niektoré sa celkom stratili. Najznámejšia je Valaská škola mravúv stodola. Poéziou chcel poslúžiť ľuďom namiesto kázania, v čom mu bránilo podlomené zdravie. Mala vyškoliť čitateľa v životnej múdrosti a skúsenosti pastierov. Riešil v nej problémy súvisiace so vzťahom jednotlivca k Bohu, blížnym a k spoločnosti. Rady a poučenia mali viesť čitateľa k zbožnému a cnostnému životu. Básne sa venujú základnej výchove človeka k slušnosti. V knihe je vyše 1200 dvanásťveršových básní písaných bohemizovanou slovenčinou.

V básnickej skladbe Škola kresťanská sa Gavlovič venuje pozemským veciam. Vykresľuje neúprosný okamih smrti, na ktorý sa treba počas života pripraviť. Obsahuje 152 dvanásťveršových básní usporiadaných do štyroch cyklov - O smrti, O súde, O pekle, O nebi. Svoje myšlienky podopiera o biblické a mytologické príbehy, ale aj o históriu.

Z jeho diel knižne vyšla iba Valaská škola mravúv stodola a v rukopise zviazaná Škola kresťanská. Ďalšie zostali v rukopisnej forme. Z diela Škola duchovní aneb naučení k duchovnému rozjímaní sa zachoval iba fragment.

Zajtra sa pozrieme na ulice pomenované podľa regiónov.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári