na počesť garbiarov, ktorí tu pôsobili. Kupci obchodovali priamo s balkánskymi krajinami, Poľskom, Pruskom, Ruskom a sprostredkovane aj s Talianskom, Holandskom a Anglickom. Najčastejšie exportovaným tovarom bolo víno, meď, železo, barchet a výrobky košických remeselníkov, najmä zlatníkov a kovotepcov. Vyrábali však aj pre domáci trh.
Remeselníci sa združovali v cechoch. Cech košických kožušníkov so stanovami z roku 1307 bol prvým známym organizovaným cechom v Uhorsku. Okrem výrobných povinností jednotlivé cechy strážili a bránili pridelené bašty mestských hradieb, ktoré sa potom podľa toho volali garbiarska, zámočnícka, bednárska, mäsiarska, hrnčiarska, povraznícka, obuvnícka, kováčska, šlosiarska, kolesárska.
Mestské hradby sa začali stavať na prelome 13. a 14. storočia. Spomínajú sa práve v mestskej listine kožušníckeho cechu. Vtedy patrili Košice medzi hlavné uhorské mestá so všetkými právami a výsadami a označovali ich za bránu horného Uhorska. Veže museli byť postavené už pred koncom 13. storočia. Dve boli zakomponované do najstaršieho pečatidla košických mešťanov. Veže a bašty nemali len meno podľa cechu, ale ten mal za úlohu stavať na nich stráže, ale ich aj brániť počas útoku.
Koncom 18. storočia stratil hradbový systém svoj obranný význam a ukázalo sa, že nemusia ostať ladom. Skupina podnikateľov na čele s veľkoobchodníkom Mollom dala postaviť prístavbu k nárožnej bašte mestského opevnenia, aby v nej zriadila prvú manufaktúru na výrobu kameninového riadu v dnešnej Mlynskej bašte. V prevádzke bola 40 rokov. V roku 1843 sa pretransformovala na garbiareň. Založili ju bratia Wirknerovci a prevádzkovali ju takmer 20 rokov. Od nich kúpil celý objekt s priľahlými stavbami a dvorom košický lekár Jozef Woojnarovits a dal ho prestavať na bývanie. Celému komplexu dal meno Mariánsky dvor na počesť svojej manželky Márie.
V stredu sa zastavíme na Gavlovičovej ulici v mestskej časti Barca.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
