s medicínou. Kto vlastne bol a čo pre ľudstvo urobil, sa pokúsime zhrnúť v niekoľkých vetách, aj keď jeho zásluha na rozvoji lekárskej vedy bola naozaj obrovská.
Claudius Galenos (130-200 n. l.) bol najslávnejším lekárom starého Ríma. Otec lekárstva Hippokrates v jednom z mnohých spisov vymenoval liečivé rastliny a drogy, na základe čoho vzniklo učenie o drogách a rastlinách, ktoré svojim tvarom poukazujú na chorobu, ktorá sa nimi lieči. Jeho skúsenosti a dielo si osvojil Galen, ktorý bol aj osobným lekárom cisára Marka Aurélia.
Galen pripravoval lieky z liečivých rastlín a založil učenie o liečivých substanciách a príprave liečiv, ktoré nesú po ňom dodnes názov galeniká. Bol jedným z najznámejších lekárov svojej doby. Zostal však v tieni slávy svojho učiteľa Hippokrata. Pitvanie a experimentovanie na zvieratách dokázalo, že tepny obsahujú krv, ale nebola uspokojivo zodpovedaná odlišnosť medzi systémom tepien a žíl. Tieto myšlienky, aj keď nie všetky boli správne, formovali základy medicínskych pravidiel nasledujúceho storočia.
Najskôr bol lekárom gladiátorov, neskôr osobným lekárom cisára. Je autorom mnohých medicínskych a filozofických prác. Vykonával pitvy zvierat a pri ošetrovaní gladiátorov získaval vedomosti o ľudskom tele. Svojimi vedomosťami položil základy mikrochirurgie. Prednášal aj anatómiu, fyziológiu a filozofiu. Popísal viacero chorôb a liečebných postupov. Vypracoval návrhy niekoľkých chirurgických nástrojov, ktoré sa v nezmenenej podobe používajú aj v súčasnej chirurgii.
Významný lekár oddelil prácu lekára od prípravy liečiv, čím položil základy lekárenstva - "galeniky". Tento pojem sa vo farmácii používa dodnes pre prípravu liekov v lekárňach.
V pondelok sa dozvieme niečo viac o Garbiarskej ulici v Starom meste.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
