Organ je z hranovnickej dielne už montujú v jazerskom kostole
Nie je to tak dávno, čo sme boli na návšteve v stolárstve Bies v Hranovnici pri Poprade, kde sa rodí pre Kostol sv. Košických mučeníkov na Sídlisku Nad jazerom mechanický píšťalový organ. (Písali sme o tom vo veľkonočnom čísle 4. apríla). Bratia Gabriel a Ján Biesovi okrem iného prisľúbili, že ešte v apríli by chceli tento kráľovský nástroj dopraviť do jazerského kostola. Svoj sľub dodržali.
"V Košiciach sme fyzicky od pondelka, organ, rozobratý takmer na ´cimpr-campr´ prišiel do kostola minulý štvrtok. Hoci sme takmer neverili, že sa všetko pomestí na jeden kamión, podarilo sa. No naozaj sme dokonale využili všetky priestory a škáry," popisovali bratia Biesovci vážnu etapu v živote organu, presťahovanie z ich hranovnickej dielne do kostola. Nakladanie 6,8 metra vysokého organu, ktorý pozostáva z asi 17-tisíc súčiastok a 1800 kovových a drevených píšťal, im trvalo viac ako 8 hodín.
"Keď sme naložili posledný kúsok, hoci sme nejakí chlapi, od únavy sa nám doslova triasli kolená," priznali. "Pôvodne sme mali všetko tak naplánované, že v jeden deň organ pomaly naložíme a prenesieme do Košíc, na druhý začneme kamión vyprázdňovať. Majiteľ prepravnej firmy nám však povedal, že na všetko máme deň, lebo on vozidlo na ďalší deň potrebuje inde. Preto tie fofry." Vtedy sa podľa bratov úžasnými ukázali farníci jazerského kostola. Netrpezlivo ic čakali a potom vysúkali rukávy. "Je to až neuveriteľné, ale do hodiny boli všetky časti organu z kamióna zložené a poskladané v kostole," nešetrili Gabriel a Ján slovami chvály.
Skriňa, teda obal organu, je už na tom mieste, kde má v kostole stáť. Teraz ich čakajú približne tri mesiace práce a piplačiek, kým dajú znovu organ úplne dokopy a všetky píšťaly naladia tak, aby zneli kráľovsky. "Práve ladenie bude najzložitejším krokom. Ja však dúfam, že do konca júla bude organ stopercentne zložený a funkčný. Preto spomínam ladenie, lebo, keď sme už mali v našej dielni organ zložený, bolo to nejaké tri či štyri dni pred oficiálnou kolaudáciou a sťahovaním, ´vyskočili´ nedostatky, s ktorými sme nepočítali." A to sa, ako podotkol G. Bies, radil s nemenovaným rakúskym renomovaným organárom, ktorý bol prekvapený, prečo chcú urobiť také veľké ventily. Bohate vraj podľa neho postačia menšie. Biesovci dali na jeho slová odborníka a popálili sa. "Museli sme jeho navrhované malé nahradiť našimi pôvodne navrhnutými veľkými ventilmi. Vtedy sme fakt nevedeli, kedy je deň a kedy noc. No zvládli sme i túto ´drobnosť´, a sme tu."
Biesovci sú radi, že jednu vážnu etapu majú za sebou. I keď obavy netaja. Najmä z tých, ktorí v kúte ticho pozorujú, čo robia, a keď im náhodou niečo nevyjde, vyjdú z kúta a budú kritizovať, prečo sa malý človiečik z východného Slovenska pustil do niečoho takého veľkého... "Vieme, že organ, ktorý robíme, nie je mercedesom medzi organmi, no podstatné podľa nás je to, že je na svete. A tiež sme presvedčení, že tak nádherne ako znel v našej dielni, bude znieť i v jazerskom kostole," zhodli sa bratia Biesovci.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Autor: Nová výstava v KOS
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
