Z nehokejovej rodiny, u ktorej býva, spravil hokejových fanúšikov

Vlani, v osemnástich, sa mu splnil jeden z hokejových snov, keď ho draftoval New York Islanders. V štvrtom kole, ako prvého zo štyroch Slovákov, ktorí sa objavili na zozname európskych hráčov. Z kanadského Vancouveru, kde sa ostro sledovaná udalosť zámorského hokejového leta konala, si priviezol pamiatku, dres ostrovanov, v ktorom na drafte pózoval, i nádej, že ho raz nájde, aj so svojím menom na chrbte, v kabíne mužstva pred zápasom NHL...

Tomáš Marcinko, odchovanec košického hokeja, má ten cieľ stále pred sebou, a za sebou ročnú skúsenosť z juniorskej Ontario Hockey League. Vstupenka na draft totiž ešte neznamená automaticky miestenku v klube, ktorý si hráča vyberie. Ak nie ste medzi mladými hviezdami, o ktoré sa kluby handlujú v prvom kole draftu. "Čo ja viem, tak nik z hráčov draftovaných v ďalších kolách nemal s klubom podpísanú zmluvu hneď v prvej sezóne. Väčšinou ich hneď umiestnia do nejakej juniorskej súťaže."

Taký bol aj Tomášov osud po dvoch prípravných kempoch, ktoré vlani v lete pred štartom novej sezóny s tímom ostrovanov absolvoval. "Najprv nováčikovský, na ktorý sme išli hneď po úvodných testoch. Prebiehal v tréningovom centre Islanders a bola na ňom asi štyridsiatka hráčov, čerstvo draftovaných i tých čo boli draftovaní v posledných rokoch, takže niektorí chlapci sa už poznali. Išlo najmä o to, aby nás tréneri videli, aby si nás trochu okukali. Väčší boj o fleky bol až v druhom, hlavnom kempe, kde sa rozhodovalo o tom, kto bude pokračovať v ďalšej príprave a bude hrať prípravné zápasy, a kto pôjde hneď na farmu. Na normálny kemp sme leteli do Kanady, Islanders totiž dostali ponuku od jedného desaťtisícového mestečka, pre ktoré to bola veľká česť. A pre mňa veľký zážitok, na prvom tréningu som bol vyhúkaný z toho, že okolo mňa korčuľoval Šatan, Jašin, či Di Pietro. Ale nikto z nich sa nesprával ako veľká hviezda, v pohode nás medzi seba prijali. Keď sme hrávali medzi sebou, s Mirom Šatanom som nastupoval v jednom útoku. On, aj s jedným Čechom, mi tam najviac pomáhali, chodili sme spolu na večeru, aj zahrať si golf."

Za hetrik zarámovaný puk

Po návrate z Kanady zostalo v prípravnom kempe Islanders asi tridsať hráčov, s ktorými "Head Coach" rátal na úvod sezóny, mladíci dostali odporúčanie na farmu alebo do niektorej z juniorských súťaží. Tomáša zavial vietor späť do krajiny javorových listov, do mestečka Barrie, neďaleko mekky kanadského hokeja Toronta, kde sídli jeden z popredných celkov ontárijskej ligy Barrie Colts. "Aj kluby z týchto súťaží majú svoj draft, špeciálne pre Európanov. A mňa tam už draftovali rok predtým, takže preto Kanada." To však neznamenalo, že by sa stratil z očí skautov Islanders. "Samozrejme, že ma tam sledovali, často boli na našich zápasoch, niekedy som o tom ani nevedel."

Až po druhé kolo play off to bola pre Barrie Colts dobrá sezóna. Išli doň ako víťazi svojej konferencie, v prvom kole vyprášili súperov z Bramptonu 4:0 na zápasy, ale v druhom, po zrkadlovom výsledku, si vylámali zuby na Sudbury Wolves. "Oni boli po základnej časti až siedmi v konferencii, a prekvapením bolo už to, že v prvom kole play off vyradili druhý tím Východnej konferencie. Prvé tri zápasy sme s nimi prehrali až po predĺžení, v treťom nám osem minút pred koncom rozhodca neuznal vedúci gól, v predĺžení sme ich tlačili, no gól dali oni z ojedinelého útoku. V Barrie bolo po vypadnutí veľké sklamanie, pretože mali oveľa vyššie ciele. Tréner nám však povedal, hlavy hore, že sa nič nedeje."

Tomášova bilancia, na to že kvôli kempom s Islanders vynechal úvod sezóny a počas svetového šampionátu hráčov do 20 rokov aj niekoľko ďalších duelov v jej strede, nie je zlá - 19 gólov, 21 prihrávok, rovných 40 kanadských bodov. "Myslím, že to je celkom dobré. V jednom zápase sa mi dokonca podaril aj hetrik, a to nie som bohvieaký strelec. Mám naň peknú pamiatku, zarámovaný puk, aj fotografiu. Aj za svoj prvý gól v drese Colts. Robia to každému nováčikovi za prvý gól i hetrik. Po ňom to vyzeralo ako v ozajstnej NHL, na ľad leteli šiltovky z hľadiska," vraví jeden z dvojice Európanov v tíme Colts. Iba toľko cudzincov v jednom tíme totiž povoľujú regule tejto juniorskej súťaže. "Tým druhým bol ďalší Slovák, Tibor z Trenčína, ktorého trejdli už rok predtým. Začínal som s ním v druhom útoku, ale on to už po troch-štyroch zápasoch vzdal a vrátil sa do Európy, podľa mňa to trochu uponáhľal. Teraz hrá za trenčiansku juniorku. A ja som zostal sám."

Ale hráči Colts sú v mestečku Barrie v podstate všetci cudzinci. "Iba náš brankár je odtiaľ, ostatní chlapci sú z iných kanadských či amerických miest. V Barrie to robia na takej báze, že každý býva u nejakej rodiny. Nijakých Slovákov pre mňa nenašli, tak bývam v jednej kanadskej rodine, ktorá sa prihlásila, s jednou pani a jej trinásťročným synom. Predtým vraj na hokej vôbec nechodili, ale odkedy som u nich, tak už navštevujú pravidelne naše zápasy. Spočiatku som tam býval s tým Trenčanom, potom prišiel Američan Mike, obranca nášho tímu."

Žiadny z hráčov, ktorého pošlú na farmu, či do juniorského tímu, nemôže mať pocit, že by ho tam kluboví funkcionári iba na čas "odložili", že to bude lážo-plážo, kým si naňho spomenú. Sezóna v nižších súťažiach je rovnako náročná ako v posvätnej NHL. "V našej lige je to do sedemdesiat zápasov v základnej časti, plus play off. Takže v podstate každý týždeň tri zápasy, niekedy aj dva či tri za sebou doma, alebo naopak. Je to náročné aj na cestovanie. My máme výhodu v tom, že do najvzdialenejšieho mesta cestujeme len šesť hodín, kým ottawské mužstvá to majú niekde aj dvanásť hodín. Ale ontárijská liga je na tom ešte celkom dobre, mužstvá z quebeckej ligy sú niekedy na ceste aj celý deň. A to sa všade cestuje autobusom. Naša liga má dve konferencie a v každej je po desať tímov, ktoré sa delia ešte na divízie. Najviac zápasov zohráme so svojimi divíznymi súpermi. Je to model prakticky totožný s NHL."

Naživo NHL ešte nevidel

Mestečko Barrie má vari 125-tisíc obyvateľov, a hokej, tak ako na každom kúsku kanadskej zeme, je v ňom dominantnou zábavou. Hala Molson Centre, domovský stánok Colts, síce nepatrí k najväčším, v útrobách ktorých má Ontario Hockey League urobené svoje klziská, ale aspoň je na väčšinu zápasov plná. "Na tribúny sa zmestí asi štyritisícpäťsto ľudí, ale tá kapacita v pohode stačí. Návštevy na naše zápasy sa pohybujú od tri a pol do štyritisíc divákov. No v iných mestách sú aj väčšie haly, napríklad v Ottawe majú stánok pre deväťtisíc fanúšikov. Návštevnosť na ontárijskej hokejovej lige je porovnateľná so slovenskou extraligou, možno tam divákov chodí ešte viac..."

Aj záujem médií sa v Kanade väčšinou točí iba okolo čierneho puku, hra s palicami počas sezóny ľahko položí iné športové odvetvia do smútku. "Regionálna televízia vysiela každý náš domáci zápas, keď hráme niekde vonku, tak stretnutie prenáša ich televízia. No zápasy našej ligy sú vysielané aj po celej Kanade." Pre hráčov sú celkom prirodzené rozhovory nielen pre miestne plátky, ale aj pre rozhlas či televíziu. A Tomáš priznáva, že spočiatku sa cítil pred nastaveným diktafónom či mikrofónom trochu nesvoj. "Kým mi tá angličtina ešte veľmi nešla. Ale to bolo len na začiatku, zo dňa na deň sa to zlepšovalo. Už som mal interview pre miestne noviny, a po zápase aj pre televíziu."

Angličtinu chytá od spoluhráčov, čosi sa naň nalepí pri návšteve kina, sledovaním televízie, komunikáciou s členmi svojej druhej rodiny... Je v nej spokojný, ale čosi mu tam predsa len chýba. "Najmä tá naša, domáca strava. Na tú americkú som si nezvykol, v McDonalde či Fast Foode som bol raz, možno dvakrát, inak sa stravujem doma. Rodina, u ktorej bývam, na to dostáva od klubu peniaze. Nemôžem si sťažovať, ale slovenská kuchyňa, ktorú mám najradšej, to nie je. Chýbajú mi najmä polievky, oni ich vôbec nevaria."

Na maminej si mohol opäť pochutnať po pol roku, počas vianočných sviatkov, keď ho nominovali do slovenskej dvadsiatky na majstrovstvá sveta. "No veľa som si domova neužil. Len čo som priletel, už bolo treba ísť na kemp do Bratislavy, takže doma som nebol ani celý deň. Aj po návrate zo Švédska som mal na Košice iba jeden deň, hneď som sa musel vracať za more."

Nebola to žiadna sláva, čo na švédskom ľade predviedli naši mladíci, ale Tomáš zmenu zo zámorských na európske klziská rád privítal. "Je oveľa lepšie, keď sú majstrovstvá sveta počas sezóny, keď nie ste ešte taký unavený ako na konci. Dvadsiatky majú dobrý termín, nie ako šampionáty nižších vekových kategórií, na ktorých som predtým štartoval dvakrát. Vo Švédsku sa mi hralo oveľa lepšie, aj keď sme tam veľa vody nenamútili."

Začiatkom tohto týždňa sa opäť vrátil do Košíc. Stanley Cup, kde sa prekvapujúco prebojovali aj jeho Islanders, si pozrie iba na diaľku, v televízii. Hoci je prakticky ich hráčom, naživo ich hrať ešte nevidel. Ba nebol ešte v hľadisku na žiadnom zápase NHL. Hoc to má z Barrie, kde pôsobí, do Air Canada Centre, sídla torontských javorových listov, autom iba 40 minút. "Vlastne ani nebolo času, väčšinou nám termíny zápasov kolidovali, a aj keby som sa chcel ísť na zápas Toronta pozrieť, nebola by šanca kúpiť lístok. Ich hala je stále vypredaná, na zápasy chodia aj fanúšikovia zo širokého okolia, ktorých majú Maple Leafs mnoho. Aj keď v televízii bolo niekedy vidieť voľné miesta, lístky na ne boli určite predané. Kanaďania žijú hokejom každý deň, nikdy ich tá hra neomrzí. Preto tam zavládlo veľké sklamanie, keď nepostúpili do play off. Posledný zápas s Montrealom síce vyhrali, ale museli čakať, ako dopadnú Islanders s New Jersey. A oni vyhrali po samostatných nájazdoch, čím si zaistili postup na úkor Toronta. Samozrejme, ten zápas Islanders som v televízii sledoval a držal som im palce, veď je to moje mužstvo."

Zatiaľ je vo hviezdach, či po ňom kouč Ted Nolan siahne už pred novou sezónou v NHL, alebo strávi ďalší rok v juniorskej súťaži. Aj to, či ho majú čakať v kanadskom Barrie. "Zatiaľ ešte nemám poriešené, kde budem hrať v ďalšej sezóne, aj keď som viac-menej dohodnutý s Barrie Colts, že sa tam vrátim. S vedením Islanders som sa o tom ešte nerozprával, ale je dosť možné, že oni budú mať konečné slovo. Samozrejme, najradšej by som bol, keby to bolo už u nich, veď dostať sa do NHL je môj sen, preto hrám hokej."

Bohuš MATIA

Autor: Nová výstava v KOS

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári