Hyperinflačná miliardová bankovka sa predala "iba" za 2 400 korún
V nedeľu sa v hoteli Kohal konala 61. numizmatická aukcia, na ktorej sa dražili hodnotné mince, bankovky, medaile, vyznamenania, odznaky i cenné listiny. Na "dračku" išli hlavne maďarské a rakúsko-uhorské papierové bankovky a uhorské mince Arpádovcov i Habsburgovcov.
V dražobnej miestnosti sedelo v čase aukcie vyše pol stovky záujemcov. Tváre mali zapichnuté do svojich poznámok a pozorne sledovali slová licitátora.
"Položka číslo 81. Nikto nemá záujem?," pýtal sa licitátor rad radom na každý kus, uvedený v aukčnom katalógu. Ak nikto na výzvu nereagoval a nedvihol tabuľku so svojím číslom, vo vymenovávaní dražiteľných položiek pokračoval...
Mnoho kúskov sa predáva aj neprítomným numizmatikom. Každý oficiálne zaregistrovaný numizmatik totiž dostáva na domácu adresu aukčný katalóg, ktorý ho informuje, aké zberateľské kúsky budú v ponuke. Ak má o niečo záujem a na dražbu sa nemôže dostaviť, pošle tzv. limit, na ktorom uvedie najvyššiu finančnú čiastku, ktorú je za mincu ochotný dať. Ak ho v sále nikto z prítomných numizmatikov "neprebije" vyššou ponukou, mincu získava.
Prítomní dražitelia majú výhodu. Ponuku aukcie si môžu prezrieť. Zabalené v priesvitných plastových obaloch, ktoré ich chránia pred ohmataním, sú mince, bankovky či iné "starožitnosti" sú potencionálnym novým majiteľom k dispozícii na nahliadnutie. "Je tu 1400 položiek. Väčšina pochádza od našich bývalých členov," vraví organizátor dražby a predseda košickej pobočky Slovenskej numizmatickej spoločnosti Ján Tóth. "Numizmatici starnú a keď sa ich pozostalí numizmatike nevenujú, zbierky idú do dražby. Naše aukcie sú vlastne službami pre našich členov, preto sú v ponuke aj mince pre začínajúcich zberateľov, po 30 i 40 korún. Napríklad juhoslovanský konvolut (súbor) mincí, ktorý obsahuje 388 kusov sa predáva za vyvolávaciu cenu 200 korún." Vyvolávacia cena sa stanovuje od zachovalosti mince či bankovky, od počtu vydaných kusov a ich výskytu.
XXXXXXXXXXXXX
Na nedeľnú aukciu prišlo 57 dražiteľov z celého Slovenska a písomne dražilo ďalších 56 numizmatikov. Pri niektorých platidlách sa predbiehali viac, pri iných menej a pri niektorých vôbec. Boli tu bankovky a mince z prvej československej republiky, ale aj keltské, rímske a byzantské mince, polu z vyše 50 štátov. "Najvyššiu cenu má súbor štyroch dukátov. Je na predaj za vyvolávacích 63 000 korún. Sú to prešovské dukáty zo zlata s lešteným razidlom. Vyrobené boli v súčasnosti a ich cena je vysoká preto, lebo sú zo zlata a vyrobené v nízkom počte. Tiež je tu 50 korunáčka za vyvolávacích 25 tisíc korún," vymenováva organizátor tie najdrahšie kusy, ktoré sa napokon nepredali.
Najvyššiu sumu (8 500 korún) zaplatil dražiteľ za tisíckorunáčku z prvého slovenského štátu, z roku 1939. "Je vzácna, lebo týchto bankoviek bolo veľmi málo. Je to bankovka prvej Československej republiky, na ktorej je pretlač - Slovenský štát," vysvetľuje J. Tóth. Vysoká bola aj cena keltskej mince tetradrachmi, ktorá sa predala za vyvolávacích 4 200 korún. Obrovský záujem bol o uhorské mince Arpádovcov i Habsburgovcov. Dražitelia prihadzovali sumy hlavne na maďarské a rakúsko-uhorské bankovky. Maďarská papierová z hodnotou 5 pengő z roku 1926, sa z vyvolávacích tisíc korún predala za 3 800 napriek tomu, že bola značne poškodená. Ešte väčší záujem bol o jej o dva roky staršiu "kolegyňu", ktorá sa z 1 400 korún po dlhom navyšovaní vydražila za 6 000 korún.
"Nevšedná je aj maďarská bankovka, ktorá má najvyššiu nominálnu hodnotu na svete. Jedna miliarda B (bilión) pengő z roku 1946. Bankovka pochádza z čias, kedy bola v Maďarsku hyperinflácia až 1000 percent mesačne," objasňuje J. Tóth. Z vyvolávacích 1500 korún sa predala za 2400 Sk. Ako si organizátor pamätá, najvyššou sumou, ktorá sa na košických dražbách "odklepla", bolo 90 tisíc korún. Toľko vydal pred piatimi rokmi dražiteľ za jeden zlatý 10-dukát.
Z ponuky vyznamenaní sa za najvyššiu sumu predal krymský odznak. Z pôvodných 3 500 korún ho dražiteľ napokon získal za 5 000. Vzácny je preto, lebo bol vyrobený v nízkom počte. I preto, že ho zhotovili priamo v meste Krym, kde mala československá armáda depozitné opravovne vojenskej techniky. Vyrazili ho svojpomocne "na kolene", za účelom motivácie vojakov.
Licitátor Mikuláš Tóth licituje na numizmatických aukciách už 32 rokov. "Niekedy sa dvojtoliare dražili za 15 až 20 tisíc, dnes sa dražia o trojnásobok viac. V 80. rokoch sa za malý československý päťhaliernik z roku 1924 dávalo 30 tisíc, dnes ide aj po 100 tisíc a viac. My nastavujeme nízke vyvolávacie ceny, preto je o naše aukcie záujem a prídu sem dražitelia aj napriek tomu, že vzácne kusy sa u nás neobjavujú. Tie sú na zahraničných aukciách." Aj numizmatika podlieha móde a novým trendom. "In" sú teraz mince z obdobia Františka Rákocziho a mince antické. "Niekedy ich zbieralo päť šesť ľudí na Slovensku, dnes okolo 50."
XXXXXXX
Samozrejme, boli sme zvedaví, ako vnímajú aukciu tí, pre ktorých je určená. "Dobré veci tu nenájdete. Vzácne veci sú na zahraničných dražbách," vraví Leonard Waincziller z Vysokých Tatier. "Včera som bol na takejto akcii v Prahe. Podarilo sa mi tam kúpiť vzácnu mincu zo Sovietskeho zväzu, ktorej vyvolávacia cena v českých korunách bola na úrovni jej hodnoty v dolároch. Tam sa predávajú naozaj hodnotné kúsky. Jeden Poliak tam vydražil poľský osemdukát zo 17. storočia. Z vyvolávacích 750 tisíc korún sa predal za milión 200 tisíc českých korún."
Na aukcii v Košiciach nebol L. Waincziller už asi tri roky. Vzácne veci tu nehľadá, preto bol milo prekvapený ponukou. "Kupujem veci, ktoré sa mi páčia. Pekné sú tu maďarské bankovky, aj bankovky Slovenského štátu." Vydražil aj drobné veci, grajciare i Františka Rákocziho v peknom stave. "Numizmatika na Slovensku upadá. Má čoraz menej priaznivcov. Slovenskí numizmatici sú ľudia staršej generácie a mladí do ich radov neprichádzajú. A tí, čo tu boli, sa tomu už prestali venovať. Ostala ich sotva polovica."
L. Waincziller si myslí, že aj v tejto oblasti sú na príčine financie. Do zbierok treba investovať nielen veľa peňazí, ale aj času. "Ale ak sa správne investuje, vložené peniaze sa zhodnocujú. Ľudia, ktorí nemajú čas a chcú si takýmto spôsobom zhodnocovať peniaze, vrážajú veľa do súčasných pamätných zlatých mincí, ktoré vydáva pre zberateľov Národná banka. Nemyslím si však, že je to dobré rozhodnutie. Napriek tomu, že je ich vyrobený menší počet, z dlhodobého hľadiska sa im investícia nemusí vrátiť."
Na zahraničnom trhu vraj o drahé mince, vyrobené v súčasnosti, nie je veľký záujem. Hodnotu má osvedčená klasika - staré mince. Za posledných 10 rokov sú navychytenejšie tie ruské. "Všeobecne sa zbierajú veľké štáty, ktoré majú históriu. Letí aj antika, ale tam je problém s falzifikátmi. Technologický vývoj ide tak dopredu, že niekedy aj naslovovzatí odborníci majú problém rozlíšiť falzifikát od originálu. A stáva sa to občas aj na renomovaných aukciách."
Košická aukcia dopadla úspešne - z 1400 dražiteľných položiek sa podarilo predať až 75 percent. Napriek tomu, že sa konala v provizórnych priestoroch, lebo hotel Kohal je momentálne v rekonštrukcii. Samozrejme, tento fakt neodradil numizmatikov od toho, aby si nechali ujsť príležitosť rozšíriť svoje zbierky o niekoľko zaujímavých "úlovkov".
Dezider Fáber už svoju zbierku iba rozpredáva
Do mincí investoval pol milióna
Okrem numizmatickej aukcie sa v hoteli konala aj burza zberateľov. O svojej vášni, i o tom čo je na numizmatike také fascinujúce, nám porozprávali dvaja košickí zberatelia, ktorí sa svojmu hobby venujú už niekoľko desaťročí.
Zakladajúci člen Slovenskej numizmatickej spoločnosti, Košičan Ing. Dezider Fáber sa numizmatikou začal profesionálne zaoberať pred 40 rokmi. Prevažnú časť svojich mincí získaval nákupom na aukciách a burzách. "Už ako dieťa som zbieral známky, etikety, zápalkové krabičky. Cez mince som sa dostal až k štúdiu dejín. Okrem socialistickej mám rád každú históriu," vraví.
Na stole mal okrem mincí aj medaile a odznaky. Z nich za hodnotné považuje tie z obdobia panovania Františka Jozefa I. - z roku 1888. "Predná časť je zo striebra a druhá spodná, zo zinku a olova. Obidve si oceňujem na 2400 korún. Mám tu aj veľmi peknú zbierku cirkevných vecí zo Slovenska i Rakúsko-Uhorska," ukazuje na ďalšie farebné odznaky. "Pozoruhodné je, že tento evanjelický odznak Jána Kollára bol vydaný v roku 1902 až v Amerike. A tu mám takú raritku - odznak kresťansko-socialistickej strany," smeje sa nad nezlučiteľnosťou týchto dvoch názvosloví. Vydaný bol ešte za Rakúsko-Uhorska, v časoch kedy bol takýto paradox možný.
"Teraz už vo svojej zbierke nemám veľmi cenné mince. Nezbieram ich, ale pomaly sa ich zbavujem a rozpredávam. Asi pred 10 rokmi som svoje mince predal do múzeí a iných organizácií. Zbierka mi pomohla získať peniaze na slušný príspevok, ktorý som dal synovi na kúpu bytu." V záľube nepokračuje nik z jeho rodiny, lebo keď zistili, aká náročná je numizmatika po finančnej stránke, prešla ich na takého koníčka chuť. "Koľko som do toho investoval? Neviem. Mohlo to byť aj 500 tisíc korún. Na moje hobby som mal z domáceho rozpočtu zvlášť vyhradený účet a nikdy som nešiel nad svoje finančné možnosti. Manželke sa to spočiatku nepáčilo, ale keď zistila, že to niečo aj donáša, tak sa ukľudnila."
Numizmatika Miroslava Jízdneho očarila na minciach história
Halierniky má z kostolnej veže
Ing. Miroslav Jízdny obetoval zbieraniu mincí už pol storočie. Ako pravého numizmatika ho očarila história. "Mince ma fascinujú tým, že už pár tisíc rokov sú medzi nami. Majú veľkú výpovednú hodnotu, lebo pamätajú mnohé deje, najmä grécke, rímske i stredoveké. A numizmatik musí vedieť z mincí čítať." Preto sa vraj každý zberateľ musí vyznať v dobe, z ktorej mince pochádzajú. Len tak totiž bude vedieť čítať ich nápisy. Často je veľmi problematické mincu správne identifikovať a zaradiť do historického obdobia. "Ak zberateľstvo nedokážeme chápať ako historický dokument, tak nemá žiadny význam. Je len zbieraním niklových alebo medených plieškov..."
Okrem dejín má rád výtvarné umenie. Preto ho na minciach zaujíma aj ich výtvarné prevedenie. K väčšine sa dostal cez príbuzných, kamarátov a známych. Takto získal aj rozsiahlu zbierku drobných československých mincí - haliernikov. "Pracoval som v lesnom závode Margecany a v tom čase sme ešte zamestnávali kočiša. Ten o mojej záľube vedel, tak mi daroval zbierku haliernikov, ktoré našiel vo veži kostola v Košickej Belej." V poslednej dobe sa však už takýmto spôsobom nedá zohnať žiadny vzácna numizmatický kúsok. Preto sa burzy a aukcie tešia medzi zberateľmi veľkej popularite.
"Toto sú mince z holandského kráľovstva," ukazuje na veľké strieborné mince, úhľadne poukladané v priesvitnom numizmatickom obale, ktoré vyzerajú ako nové. "Patria medzi krásne mince a sú pomerne vzácne. Výnimočná je ich ikonografia. Na 2,5 guldene je vyobrazená kráľovná Juliana a na druhej strane kráľovský erb Holandska. Boli to mince, za ktoré sa naozaj dalo veľa kúpiť. Vzácne na nich je aj to, že sú tak zachovalé, ako nové. Majú zachovalosť 0/0, čo znamená že sú v tzv. razbovom lesku, čiže je to minca, ktoré nebola v obehu, alebo len veľmi krátko."
Zachovalosť mincí je pri určovaní jej hodnoty veľmi dôležitá, niekedy dokonca dôležitejšia ako jej vek. Minca zo zodretým reliéfiom, ktorý je ťažko rozoznateľný, veľku cenu nemá.
Andrea BOŽINOVSKÁ
Autor: V UTOROK 17. 4. 2007
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
