Rád žasne nad dobrými a krásnymi vecami
Radošinské naivné divadlo chodieva pravidelne hosťovať do Košíc, aby si aj tunajší diváci mohli naživo dopriať hry tohto divadla. Tentoraz prišli herci s najnovšou hrou Sedem hlavných hriechov. Šéf divadla a autor všetkých hier RND Stano Štepka nám pri tej príležitosti prezradil, prečo nemá rád organizované predstavenia pre rôzne firmy, prečo nedá dopustiť na Bratislavu a akú únavu považuje za tú najpríjemnejšiu.
Keďže sme sa stretli pred veľkonočnými sviatkami, S. Štepka netajil, že sa veľmi teší na tých pár voľných dní, ktoré so sebou prinesú a na to, že sa vyberie stráviť ich v rodnej Radošinej. Za tie roky, ktoré žije v našom hlavnom meste, sa z neho nestal mestský človek a rád si dopraje atmosféru vidieka.
"Trochu však váham nad jednoznačnou odpoveďou, či už som alebo nie som mestským človekom. V Bratislave sa totiž veľmi dobre cítim. Za tých 37 rokov, čo v tomto meste bývam, mi prirástlo k srdcu," prezradil S. Štepka. Priznáva však, že spočiatku tomu tak nebolo... "Keď som sa do Bratislavy prisťahoval, akurát búrali starú časť mesta. Všade bolo blato a špina, chcel som utiecť domov. Ledva som tam vydržal. Dnes však nedám na Bratislavu dopustiť jedno krivé slovo. Omladla, skrásnela. Nielen novými budovami a vynovenými námestiami ale i mladými ľuďmi, ktorí sa do nej sťahujú zo všetkých kútov Slovenska a priniesli so sebou duch moderného mladého človeka. Ani sa preto nečudujem, že nám do Bratislavy chodí stále viac a viac Angličanov a vôbec turistov z celého sveta. Škoda len, že kričia, kade chodia a dosť negustiózne sa správajú."
Bratislava sa totiž, tak ako pred pár rokmi Praha, stala obľúbeným miestom na rozlúčku so slobodou. "Chodia sem celé čriedy mladých Angličanov, ktorí sa chcú hlavne opiť. Potom chodia po meste, zhadzujú nádoby na smetie a hulákajú ako na futbalovom štadióne. Teda - aspoň som si myslel, že tak hulákajú, keď sú na štadióne. Kým sme teraz v septembri neboli v Anglicku na futbale a nepresvedčil som sa o tom, že sa na štadióne správajú slušne... Asi je to ale taký civilizačný fenomén, že keď prídeme do cudziny, máme chuť sa vyventilovať..."
S. Štepka však ventil nehľadá v hulákaní, práve naopak... "Oddýchnem si v tichu a samote. Ale nesmie to byť taká samota, v ktorej by som mal pocit, že som osamotený... Práve Vianoce som si takto užil, bol som sám, aj keď manželka bola doma so mnou. Nemusel som však riešiť tisíc vecí, mohol som sa venovať iba sebe. Keď mi zrak padol na dobrú knihu, tak som si ju chvíľku čítal. Keď som si prezrel videokazety, tak som si po rokoch znovu pustil Krstného otca a len som sa divil nad tým, ako výborne sú tie filmy urobené a ako to tí herci hrajú - ako z veľkej knihy. Rád žasnem nad dobrými a krásnymi vecami."
Ďalšou činnosťou, ktorá je síce aj vyčerpávajúca, ale ktorá S. Štepku nabije energiou, je hranie sa s vnúčatami. "Rád si vymýšľam kadejaké hlúposti a musím si dávať veľký pozor, aby som sa neopakoval. Najradšej spolu chodíme do krajín fantázie a nápadov. To však majú zrejme radi všetky deti. Občas som však z toho doslova hotový a keď som s nimi od rána, tak poobede už nevládzem... Nedávno som kdesi čítal o tom, že veľa detí je dnes hyperaktívnych - naše vnúčatá zaručene sú. Dajú zabrať každému dookola. Dcéra sa pri nich nezastaví a často vidím, ako jej odľahne, keď ich na chvíľu vezmeme s manželku k sebe. Vtedy si konečne môže oddýchnuť."
Čas strávený s vnúčatami síce vyčerpáva, ale únava, ktorú prináša, je príjemnou únavou. "Medzi takéto príjemné únavy by som zaradil aj pocit po vydarenom predstavení. Ten sa dostaví vtedy, keď vidím, že sme na javisku neboli zbytočne. Občas však nastane pravý opak, kedy sa mi zdá, že musím divákom ako hluchonemý vysvetľovať, že toto, čo tu robíme, je divadlo a že občas je to aj vtipné... To sa nám často stáva pri predstaveniach organizovaných pre rôzne firmy či spoločnosti. Pre ľudí, ktorí prídu, to totiž nie je o divadle, ale o spoločenskej udalosti. Pozrú si, čo má kto oblečené a potom sa tešia na recepciu. Len mimochodom vnímajú, že medzi tým bolo akési divadlo... Vtedy sa na javisku narobíme..."
Na druhej strane však občas nastanú situácie, kedy je radosť hrať. "Nedávno sa to stalo pri Hre o láske, kedy sme sa na javisku zišli v zostave, ktorá často nebýva pohromade. Soňa Norisová bola rada, že si môže do divadla odskočiť od syna, Csongor Kassai bol rád, že si môže poriadne zahrať popri všetkých tých muzikáloch a rôznych produkciách... Aj diváci nám dali najavo, že cítia pohodu medzi nami a vytvorili úžasnú atmosféru. Po tomto predstavení som bol krásne unavený..."
Práve pre takéto príjemné situácie robí S. Štepka divadlo aj naďalej. Len nedávno dopísal pre RND ďalšiu hru - Stvorenie sveta. Premiéra bude ešte túto sezónu. "Málokedy mám taký dobrý pocit z toho, čo som napísal, ako tentoraz. Dobre sa to číta a verím, že sa to bude dobre i hrať a dobre sa na to bude divákom pozerať. V hre bude i veľa pesničiek, zatiaľ ich je napísaných dvadsať. Práve v nich chceme mať niekoľko vtipných parafráz na rôzne filmy. Napríklad pri scéne o potope sveta bude znieť melódia zo Spievania v daždi. Keď sa Jeziš potýka s Herodesom, chceme slovne i hudobne parafrázovať muzikál Jesus Christ Superstar... Scénu o babylonskej veži sme urobili celú rappovanú, lebo rapperom ani pánboh nerozumie, čo chcú povedať... Zaujímavé však je, že pri písaní - ani neviem, ako sa mi to podarilo - sa ako hlavná postava vykryštalizoval Diabol," dodal s úsmevom.
kid
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
