1405. Zakladateľom ich kostola je rodina Perényiovcov, pánov z Perína. Ulica, po ktorej sa k nemu prichádza na Hlavnú, sa volá Františkánska. Je na území Starého mesta.
Kláštor s kostolom poznačil v roku 1556 veľký požiar. V období šírenia reformácie v roku 1600 boli františkáni prinútení odísť z Košíc a loď kostola sa stala skladiskom zbraní. Po 50 rokoch sa do mesta vrátili rehoľníci a dostali späť kláštor i svätyňu kostola. Keď Ferdinand III. premiestnil Turkami vyhnanú jágerskú kapitulu z Jasova do Košíc, boli františkáni prinútení odovzdať kanonikom svätyňu a sami sa utiahli do kaplnky sv. Antona zriadenej v priestoroch dnešného seminára. Konali sa tam žalmy, omše a nemecké kázne. Nariadením Leopolda I. v roku 1668 prestala loď kostola slúžiť ako vojenský sklad, jágerská kapitula sa premiestnila do Dómu sv. Alžbety a františkáni prebrali do opatery znovu celý svoj kostol.
Objekt kostola prešiel komplexnou rekonštrukciou aj z prostriedkov mesta. Svedčí o tom erb Košíc nad bránou. Pri tejto obnove sa dostal na svetlo božie po obití omietky prekrásny reliéf zobrazujúci ukrižovaného Krista. Druhýkrát sa kláštor a kostol ocitli v ohni v roku 1779. Vtedy sa zničili vežové hodiny a štyri zvony. V roku 1787 rozpustil Jozef II. košický rádový dom a rehoľníci sa rozptýlili. Bohoslužby sa však stále konali. Neskôr slúžil kostol ako vojenský hospodársky sklad. Od roku 1818 sa vracia k pôvodnému využitiu.
Františkánsky kostol je druhým najstarším zachovaným košickým kostolom. Jeho gotické prvky dokladujú, že mal nádhernú plastickú gotickú výzdobu. Originálne sú reliéfy nad vstupom, vo vnútri kamenné sedílie pri oltári a klenby nad svätyňou a bývalým mníšskym chórom. Pôvodne bol zasvätený sv. Mikulášovi, po obnove sv. Antonovi Paduánskemu. Po vzniku biskupstva v Košiciach sa obnovený kostol stal seminárom, kostol seminárnym, ale slúžil aj františkánom a dokonca aj gréckokatolíkom.
Mimoriadne cenné je v kostole epitáfium poľného maršala F. Renauda z r. 1740 vytvorené G. R. Donnerom, dvorným sochárom Viedne. V krypte pod hlavným oltárom je pochovaný zakladateľ prvej košickej univerzity, jágerský biskup, Benedikt Kisdy. Všetky krypty boli po 2. svetovej vojne vyplienené vojakmi.
Zajtra sa dozvieme, po kom bola pomenovaná Galenova ulica v Starom meste.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
