lákali. A tak na istý čas vymenil zákulisie divadla za prácu regenschoriho v Dóme sv. Alžbety. Na dosky znamenajúce svet sa však napokon vrátil a stvárnil na nich desiatky postáv. Alfio z opery Sedliacka česť, Don Alfonso z Cosi fan tutte, Scarpia z Toscy, Nabucco, Rigoletto či Arcidiakon z opery Notre Dame. To je len zlomok úloh, ktoré v Štátnom divadle Košice (ŠD) József Havasi, ktorý v piatok oslávi okrúhle jubileum (60), odspieval.
O pár dní budete mať šesťdesiatku. Je to pre vás dôvod bilancovať?
- Myslím si, že je logické, že sa človek práve v takýchto chvíľach ohliada, vracia v myšlienkach späť a hodnotí, čo bolo dobré, čo zlé. Spomína na veselé i vážne veci, čo nechal za sebou. Takže áno, bilancujem.
A ako vaša bilancia dopadla?
- Ak mám byť úprimný, uvedomil som si, že keby som sa mal ešte raz rozhodnúť, určite by som ostal verný umeniu, no neštudoval by som už spev, ale dirigovanie. Koniec koncov, keď som šiel na vysokú školu, nebolo mojím zámerom stať sa operným spevákom. Chcel som byť madrigalistom. Zaujímala ma stará muzika. Prihlášku som si podával na odbor operný a koncertný spev a dúfal som, že raz budem koncertovať s madrigalovou skupinou. No napokon sa veci vyvinuli tak, že sa zo mňa stal operný spevák. Tak som si aspoň založil spevácky zbor Csermely.
...ktorý dirigujete.
- A dirigoval som už aj orchestre. Keď som v Dóme sv. Alžbety pôsobil ako regenschori, dirigoval som omše starých majstrov Haydna, Mozarta. Počas môjho pôsobenia na pozícii zbormajstra v divadle sme naštudovali Pucciniho Messa di Gloria. Na to som veľmi hrdý.
A dirigovať operu vás neláka?
- O tom už nerozmýšľam. Ale omšu by som si ešte zadirigoval. Mám silnejší vzťah k oratoriálnym veciam.
Kde sa u vás nabrala taká silná väzba k sakrálnym skladbám?
- Hoci som vyštudoval spev, trikrát som mal podanú prihlášku na bohosloveckú fakultu. Chcel som byť rímskokatolíckym kňazom. No môj spovedník ma veľmi dobre poznal a povedal mi, aby som sa radšej oženil. (Smiech.) Láska k tejto hudbe mi však ostala dodnes. A aj keď nie som kňazom, až do dnešných dní sedím v kostole za organom.
Keď ste sa chceli stať kňazom, prečo ste šli študovať na VŠMU?
- Ešte v čase, keď som sa učil za automechanika, chodil som na spev. A môj pán profesor jedného dňa zavolal do Bratislavy, aby si ma vypočuli. Po predspievaní som bol hneď prijatý. Jedinou podmienkou bolo, že musím zmaturovať. Vtedy som bol ešte fešák, mal som dobrý hlas, a tak mi vraveli, že nemám poškuľovať po bohosloveckej fakulte, ale uvedomiť si, že raz budem mať kufrík a budem chodiť do Metropolitnej opery, do La Scaly... a ženy za mnou budú utekať.
A napokon ste boli najďalej kde?
- Samostatne v Banskej Bystrici. Mal som síce rôzne ponuky, no som lokálpatriot a chcel som ostať verný Košiciam. S divadlom som hosťoval v Nemecku, Taliansku, Česku i v Bratislave. Zvlášť na Bratislavu rád spomínam. Tam sme boli s operou Notre Dame, kde som hral arcidiakona. Mal som na sebe kánonické rúcho s červenými gombíkmi. Hral som v podstate seba. Mám na to veľmi pekné spomienky. A teraz mám opäť postavu, ktorú akoby pre mňa napísali - lesník v Rusalke.
Máte tak blízko k prírode?
- Vyrástol som v rodinnom dome v Čermeli. Som teda chlapec z lesa. A dodnes mám prírodu veľmi rád.
Prečo ste sa napokon nedostali do Metropolitnej opery a do La Scaly?
- Viete, že som po skončení školy dostal študijný pobyt v Miláne? Ale bol som už zaľúbený, a tak som neodišiel. Dnes by som sa už, samozrejme, rozhodol inak.
Už viac ako 30 rokov vediete spevácky zbor Csermely. Je to už zrejme neoddeliteľná súčasť vášho života...
- Ktosi raz povedal, že zbor je moje druhé manželstvo. Obnáša to nesmierne veľa práce, ale je to pre mňa relax. A rovnako ako tento zbor, neoddeliteľnou súčasťou môjho života sú aj kostoly a organy. Vždy, keď sme prišli do nejakej novej dediny, moja prvá cesta viedla do kostola za organ.
Zdedilo aspoň niektoré z vašich 6 detí lásku k organom?
- To, bohužiaľ, nie. Ale všetky zdedili umelecké vlohy. Syn z prvého manželstva spieval v zbore v Slovenskom národnom divadle a dnes spieva na polovičný úväzok v košickom Štátnom divadle. Aj ďalšie tri dcéry z prvého manželstva sú talentované. Najstaršia hrala na zobcovú flautu a v Taliansku sa vydala za profesionálneho huslistu, druhá vyštudovala operný spev na Vysokej škole Ferencza Liszta v Budapešti a aj najmladšia má fantastický hlas, hoci skončila chémiu. Dcéru z druhého manželstva teraz prijali na spev na konzervatórium a hrá na klavíri. Tak uvidíme. A spieva aj môj najmladší syn. Všetky deti tieto gény majú, tak dúfam, že ich posunú aj ďalším generáciám.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
