nájdeme Fibichovu ulicu. Nesie meno významného českého skladateľa 19. storočia. Zdeněk Fibich (1850-1900) sa narodil v rodine nadlesného. Hudbu mu už v ranom veku vštepovala jeho matka, ktorá skoro rozpoznala jeho talent. Študoval ju na rôznych miestach. Najprv vo Viedni, potom v Prahe u Bedřicha Smetanu, v Lipsku, Paríži a v Mannheime.
Veľkú časť života pôsobil Fibich v Prahe, kde sa venoval komponovaniu a výuke hudby. Zaujímal sa tiež o literárne dejiny a maliarstvo. V rokoch 1875-1878 bol kapelníkom Prozatímního divadla a do svojej smrti, bol operným dramaturgom v Národnom divadle. Pochovaný je na Vyšehrade.
Začiatok jeho tvorby je poznačený klavírnymi skladbami Roberta Schumanna. Fibich bol známy ako tvorca melodrámy. Najznámejšia je Vodník. Skomponoval opery Bukovín, Blaník, Nevesta messínska, Búrka, Hedy, Šárka, Medea a Pád Arkuna. Známa je časť Poem zo symfonickej básne V podvečer. Je autorom komornej hudby a troch symfónií. Najvýznamnejšou melodrámou je trilógia Hippodamia na námet Jaroslava Vrchlického. Veľmi často a rád komponoval pre klavír. Okrem rozsiahlejších skladieb Z hôr a Maliarske štúdie je autorom viac než päťsto klavírnych skladieb menšieho rozmeru. Zhrnuté boli do cyklu Nálady, dojmy a spomienky.
Medzi Fibichových žiakov patrili také osobnosti ako Karel Kovařovic, Franz Lehár, Zdeněk Nejedlý, Otakar Ostrčil.
Z. Fibich patrí s A. Dvořákom medzi najvýznamnejších predstaviteľov zakladateľskej generácie českej modernej hudby. Celý život bojoval s nevšímavosťou okolia. Svetovú popularitu sa mu podarilo dosiahnuť skladbou Poem. Prvú symfóniu napísal ako 14-ročný.
Jeho osobný život bol poznačený tragédiami. Po smrti prvej manželky a dvoch deti sa oženil s jej sestrou, ale ich manželstvo dlho nevydržalo. Po tom, čo do jeho života vstúpila o osemnásť rokov mladšia literárne nadaná žena, sa zakrátko rozpadlo.
Zajtra sa dozvieme viac o Floriánskej ulici v Starom Meste.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
