Komornej opere, koncertoval v Japonsku, Nemecku, na Ukrajine aj v Rakúsku. Už viac ako 10 rokov je sólistom Štátnej opery v Banskej Bystrici, hosťuje tiež v Štátnej opere v Prahe, v SND v Bratislave i v opere Štátneho divadla Košice. Vynikajúceho barytóna, ktorý je skvelým predstaviteľom negatívnych typov, si môžu diváci vypočuť aj v dnešnom predstavení "Bohéma". V tom stvárňuje dojemne márnomyseľného, zaľúbeného Marcella.
Hoci máte množstvo práce - okrem opery v Banskej Bystrici ste stálym hosťom v bratislavskej SND - stále prichádzate spievať aj do Košíc...
- Som tu totiž ako doma. Šesť rokov som tu študoval, tu som začínal, čosi som si v tomto divadle prežil. V podstate mám teraz dva domovy - Banskú Bystricu a Košice. Ak ma zavolajú hosťovať do Bratislavy, idem, no hoci SND chcelo, aby som tam nastúpil do stáleho angažmán, odmietol som.
Prečo?
- Banská Bystrica má svoje čaro. Každý sólista, ktorý tam príde z Bratislavy, obdivuje, aký je tam pokoj. Je tam úžasný kolektív a to robí veľa. A v Košiciach je to podobné. Je tu vynikajúca atmosféra i pohoda, ktorú človek potrebuje, aby mohol robiť. Nehovoriac o tom, že si košické divadlo môže blahoželať, že tu má dvoch významných ľudí - Petra Dvorského a Ľudovíta Marcingera, ktorý tu pôsobí ako korepetítor. Ja si ho pamätám ešte z vysokej školy, keď ma raz pol hodiny "mučil" na dvoch taktoch. Je to úžasný odborník. Škoda, že nie je v Banskej Bystrici.
Je scéna, za ktorú by ste banskobystrickú vymenili?
- Na Slovensku asi nie.
A v zahraničí?
- Samozrejme, že áno. Ale ja si také ciele nikdy nedávam. Beriem to tak, že ak to osud prinesie, fajn. No plány si nerobím. Je to zbytočné.
Istý čas ste spievali vo Viedni, ktorá je povestná svojou mnohoročnou opernou tradíciou. Cítili ste sa tam dobre?
- Práca tam mi mnoho dala, no v tom čase som sa tam dobre necítil. Ja som totiž po vysokej škole nemal kam nastúpiť, s manželkou sme čakali bábätko, boli sme bez strechy nad hlavou, takže som musel niečo urobiť. Vtedy za mnou prišiel Jaro Dvorský, či nepôjdeme spievať do zboru do viedenskej Komornej opery. Tak sme šli. Keď ma však počuli spievať, začali mi dávať sóla. No brali nás ako lacnú pracovnú silu, využívali nás. A na to ja žalúdok nemám. Takže keď som začal robiť stále väčšie a väčšie sóla a nechceli to platiť, povedal som dosť.
Veľmi vrúcneho prijatia ste sa však dočkali v Japonsku.
- Japonci sú mimoriadne vďační diváci. Sú veľmi hudobne a kultúrne vzdelaní, na podujatia chodia pripravení. Pred každým koncertom, predstavením vedia presne, o čom to je. A japonská kritika je celkom iná ako u nás. Kým tu v prvom rade hľadajú na spevákovi chyby a až potom niečo vyzdvihnú, v Japonsku je to presný opak. Oni predovšetkým chvália. A ak majú čo kritizovať, tak to robia veľmi decentne. Pritom sa mimoriadne dobre vyznajú.
Ozaj, ako ste sa, sťa chlapec zo Švedlára, ktorého by si človek predstavoval skôr ako lesníka, než ako operného speváka, dostali k opere?
- Čo sa týka lesníctva, nie ste ďaleko od pravdy. To bola druhá škola, na ktorú putovala moja prihláška. A príroda mi dodnes ostala ako koníček. Ak sa chcem odreagovať od stresu v práci, vezmem si psíka, flintu, kľúče od chaty a už ma niet. Dokázal by som tam vydržať sám aj veľmi dlho. Neraz sa mi stalo, že som sa tam zdržal dva týždne. Teraz som si kúpil aj autonabíjačku na mobil, aby som tam mohol ostávať dlhšie. Samotu totiž veľmi potrebujem.
A ako ste sa dostali k opere?
- Moja babka, u ktorej som ako malý chlapec stále sedel, vedela hrať na husliach a na mandolíne a všimla si, že dobre spievam. Už na základnej škole som povyhrával všetky spevácke súťaže, chodil som na spev do ľudovej školy umenia. Ale o opere som vtedy ešte nemal ani poňatia. Aj keď ma prijali na konzervatórium, prichádzal som sem s tým, že budem spievať "gottovky". No nikdy nezabudnem na prvú operu, ktorú som videl - Faust a Margaréta. Odchádzal som z nej s plačom. A vtedy som si povedal, že v tomto divadle raz budem spievať. Do dnešného dňa síce mnohým nejde do hlavy, prečo ma očarila práve opera, no ja si myslím, že kto raz začne študovať hudbu, spozná jej taje, už ho to nepustí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
