Japonci sa do "krasa" zbláznili, vypredali aj tréningy
Trénerka Hana Tőcziková sa vrátila z Tokia s malým "suvenírom", dusil ju kašeľ, ktorý tam chytila. "To viete, všade je tá klimatizácia, v lietadle, v hoteli, na štadióne. A my na to nie sme ešte zvyknutí. Keď sme tam prišli, v hotelovej izbe bola príšerná zima. Kým nám to nastavili na prijateľnú teplotu, tak som si trošku posedela na WC, vyhriata záchodová doska bola totiž najteplejším miestom v celej izbe."
Trošku úsmevu na úvod, ale teraz už poďme k tomu, načo sa vlastne trénerka košického Kraso Centra a jej 16-ročná zverenkyňa Radka Bártová takú diaľku vlastne teperili. Ako avizovali vopred, len čo Radka uchmatla domáci majstrovský titul svojej staršej oddielovej kolegyni Jacqueline Belenyesiovej, dali v tejto sezóne pred juniorským svetovým šampionátom prednosť dospeláckemu. "A Radka tam vekom patrila medzi šesť najmladších pretekárov vo všetkých štyroch kategóriách," prebehla H. Tőcziková v štartovej listine po dátumoch narodenia. Pravda, 33. miesto v konečnom účtovaní ženskej súťaže malo do finále trošku ďaleko, ale s nepostupom medzi 24-člennú elitu sa viac-menej rátalo. "No neľutujeme, že sme v Tokiu boli, ani to neberieme tak, že by na majstrovstvách sveta sklamala. Len nás trošku mrzí ten trojitý rittberger v krátkom programe, že ho nezrotovala, že si nevyčkala na ten správny rytmus. Poviem to tak, keby ho zrotovala, hoc by pri tom skoku aj spadla, bolo by to lepšie ako jednoduchý rittberger, ktorý z toho napokon bol. Za pád by bola menšia zrážka ako za to, že neskočila trojitý. Pritom, ten rittberger sa nám na tréningu daril. Do krátkeho programu sme ho zaradili iba tri týždne pred svetovým šampionátom. Tak či tak je to prvý skok, ako vo voľnej jazde, preto sme s ním na tréningu nemali problémy."
Ženský maratón (na štartovej čiare stálo rekordných 45 korčuliarok) v krátkom programe trval prakticky celý deň. Aby sa rozhodcovia trochu rozptýlili, direktoriát šampionátu ho predelil voľnými tancami. Radka to mala za sebou už predpoludním. "Vyžrebovanie nebolo zlé, štartovala šestnásta, v tretej rozjazde, ale ako posledná. A to nemá rada, že musí čakať. Po šesťminútovej rozjazde mala na svoje vystúpenie takmer štyridsať minút, takže si musela vyzuť korčule a nejako ten čas krátiť aspoň strečingom, aby nevychladla."
Odborníci sa zhodli, že ženská súťaž mala najlepšie grády za posledné roky, aj čo sa ´kraťasu´ týka. "Aj pre mňa bolo zážitkom vidieť tú súťaž na vlastné oči. Na hoteli som si celú súťaž zo záznamu pozrela ešte niekoľkokrát, lebo TV Tokio dávalo furt krasokrčuľovanie. Jednak ma to baví, a rozoberala som si to aj z profesionálneho hľadiska. Každá z pretekárok sa v krátkom programe hecla, predsa len, nie je v ňom toľko prvkov ako vo voľnej jazde, nie je to pre dievčatá až také náročné. Myslím, že aj Radka svoj krátky program zvládla, okrem toho trojitého rittbergera."
Neroztriasli sa jej kolená, hoci "Tokyo Metropolitan Gymnasium" bola aj počas súťaže v krátkom programe natrieskaná až po strop. "Vôbec na nej nebolo vidieť nervozitu, ba povedala mi, že aj v Košiciach by mohlo byť na krasokorčuľovaní toľko ľudí," kvituje trénerka sebavedomie svojej zverenkyne. "Škoda, že sme v hlavnej hale mohli trénovať len dvakrát, predstavte si, ona bola vypredaná aj na tréningy. Bol to pre nás šok. Japonskí diváci boli vynikajúci, aj keď trošku inakší ako v Európe či Amerike. Tlieskali každému, aj pri rozcvičke, ale pred začiatkom jazdy stíchli, navzájom sa upozorňovali, aby boli ticho, zatiaľ čo inde vítajú pretekárov pri nástupe výkriky a hecovanie fanúšikov. V Tokiu boli aj tradiční britskí či americkí priaznivci, ale nebolo ich toľko veľa ako na iných šampionátoch."
V telke, pri pohľade zhora, vyzeral byť ľad katastrofálny, také popraskané zrkadlo vidieť málokde. "Aj my sme tým boli prekvapení, zhora vyzerala ľadová plocha naozaj hrozne. Ale bola v poriadku, vrchná vrstva nemala chybu, tie trhliny boli pod ňou. Asi to bolo tým, že nejde o stabilnú ľadovú plochu, že v tej hale bol ľad urobený len pre majstrovstvá sveta."
Stupne víťazov v ženskej kategórii boli vyárendované pre žltý kontinent. Ale to v týchto časoch už asi nie je veľkým prekvapením. Až na to, že na tretí stupienok vyskočila v podstate neznáma Kórejčanka Kimová. "Pre mňa ani ona nebola prekvapením. A nie je až taká neznáma, v juniorskej kategórii bola absolútnou špičkou. Áno, je pravda, že na imidži jej pridáva to, že ju vedie Kanaďan Orser, ale na tom, čo vie, majú zásluhu iní tréneri. Mne sa Kimová páčila viac ako Japonky, pretože je na tom lepšie pohybovo, korčuliarsky. Keby ony vynechali skoky, tak sa na ľade stratia. Šikmooké pretekárky ťažia väčšinou zo skokov, je vedecky dokázané, že sú výbušnejšie, majú lepšie odrazové schopnosti ako Európanky, my sa musíme pri skokoch viac nadrieť."
V Tokiu boli obe Košičanky viac ako týždeň, takže ostala chvíľa času aj na potulky po ohromnom ľudskom mravenisku. "S Radkou sme si zohnali mapu metra a podľa nej sme nemali problémy s orientáciou. Keby nás niekto sledoval, určite by si myslel, že v Tokiu žijeme už dlho. Boli sme pri známej tokijskej veži, ktorá sa tak trochu podobá na parížsku Eiffelovku, navštívili sme aj tamojší Disneyland." Všade boli spolu, ale na hoteli mala každá svoju izbu. "To si vyžaduje ISU, aby každý pretekár mal súkromie. Ja som s tým nikdy nemala problém. Keď sa mojím pretekárom, ako sa vraví, zapaľovali lýtka, tak som ich jednoducho na izbe zamkla. Ale Radku som v Tokiu nemusela, celú súťaž brala veľmi zodpovedne..." smeje sa jej trénerka.
mat
Autor: Ponúknu poctivý český bigbít
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
