Freddieho Mercuryho dospieval aj so ženskou rukou v rozkroku

Košičan Dušan Škopár mal odmalička blízko k športu i hudbe. Medzi oboje delil svoj voľný čas rovnako. Za Prešov hrával volejbal, za svoju kapelu zas na basovej gitare. Až kým mu v akomsi zápase pri smeči nerupli platničky. Do Spojených štátov amerických išiel ako asistent trénera jedného zo ženských univerzitných volejbalových tímov, ale aj s úmyslom aspoň nazrieť do tamojšej hudobnej branže.

V Amerike bolo fajn, len ten životný štýl mu bol trochu proti srsti. S muzikou sa dostal do Švajčiarska i na Malorku, ale zdá sa že svoje šťastie našiel až na Cypre. Ako člen "The one stop Entertainment Agency", ktorá sa s požehnaním Cyperskej umeleckej agentúry stará o nočnú zábavu zväčša britskej turistickej klientely na juhovýchode Afroditinho ostrova. Dušan, alias Freddie Mercury, spolu s Robbiem Williamsom, Elvisom, Frankom Sinatrom či Kylie Minogue, privádza návštevníkov barov a pubov večer čo večer počas sezóny doslova do varu. "Spievam Freddieho pesničky, ale neimitujem. Na to by som ani nemal. Spievam svojim hlasom a myslím, že to má úspech," chystá sa Dušan koncom apríla na Cyprus už tretie leto po sebe.

Pritom v rodokmeni jeho rodiny to bola s hudobníkmi dosť veľká bieda. "Nikto nespieval, ani nehral. Akurát babka to trochu ťahala, na klavíri. Inak to bola skôr športovo založená rodina." Za klavír sa posadil aj Dušan, keď sa prihlásil do Ľudovej školy umenia. Povinnú klasiku však čoskoro vystriedala tvrdšia moderná hudba a on vymenil nemotorný klavír za basovú gitaru. Hral všetko možné, ale najmä hardrock. K spevu sa dostal tak trochu náhodou.

"V Amerike som občas zapadol do hudobnín, kde som si vyhliadol jednu basgitaru. Predavač nemal nič proti tomu, aby som si ju vyskúšal, kým som si ju kúpil. Na Slovensku je to nepredstaviteľné, všade majú vypísané: Nedotýkať sa! Tam som si mohol hrať koľko som chcel. V tých hudobninách som spoznal ľudí od fachu, lokálnych muzikantov, s dvoma z nich sme dali dokopy kapelu, nahrali demo CD. Ale mali sme trochu problém so spevákom. Jedného sme zohnali, bol vynikajúci, ale neodporúčali mi ho, lebo tvrdo drogoval." Dušan tak hral, a musel aj spievať. "Po návrate z Ameriky, v jednom z košických barov (kde inde?) som sa medzi hudobníkmi zoznámil s Mariánom Kavuličom, učiteľom soulového spevu, ktorý mi s technikou spevu veľa pomohol."

A spev mu vlastne otvoril cestu k prvému vážnejšiemu džobu v zahraničí. "Poznal som gitaristu jednej kapely, ktorá dostala ponuku hrať na Malorke Queenov, ale päť dní pred príchodom šéfa agentúry im vypadol spevák. Volal nejakým ľuďom, spýtal sa aj mňa. Bolo sa treba veľmi rýchlo rozhodnúť. Nikdy predtým som nespieval Freddieho Mercuryho, len nejakú ľahšiu rockandrollovú pesničku. Tú som vedel, ale za päť dní som sa musel naučiť ďalšie štyri. Priznám, veľmi som sa na to necítil, ale bral som to ako výzvu."

Potom to išlo veľmi rýchlo. Mal výhodu, lebo vedel po anglicky. "Či už na Malorke, alebo na Cypre, hrali sme z deväťdesiat percent pre britské publikum. Šéf bol spokojný, lebo mám dosť silný pódiový prejav, proste, viem to s divákmi. Na Cypre už vystupujem sám, bez kapely, hudba ide z cedéčka, a treba na to silnú osobnosť, aby sa ľudia dostali do varu. Sám preto, že ako sólo získaš viac kšeftov."

Tak sa zrodilo aj jeho angažmá na Cypre. Na promo, ktoré poslal cez internet do Anglicka, zareagoval jeden z britských agentov. "Odpoveď prišla ani nie o dva týždne, že má pre mňa ponuku na Cypre. Účinkovať v šou pod hlavičkou ´The one stop Entertainment Agency´. Sú to nielen speváci, ale aj iní umelci, v našej skupine máme kúzelníka, tanečníčky, ba aj travesty šou, Angličanov, aj Slovákov."

Oblasť Protaras, kde sú chýrne rekreačné strediská ako Ayia Napa či Pernera, patrí k najkrajším kútom slnečného ostrova v Stredozemnom mori. "A agentúra s ktorou mám angažmá, dodáva umelcov do tamojších pubov a hotelov. Nepočuť tam však Uda Jürgensa či Karla Gotta, lebo turisti sú v drvivej väčšine Briti. Celý Cyprus je totiž urobený na britský obraz, veď je to bývalá britská kolónia. Takže z tých pubov znie Robbie Williams, Tom Jones, Tina Turner..." A samozrejme, nesmrteľný Freddie Mercury. Ten má, aj Dušanovou zásluhou, u anglických turistov nesmierny úspech. Taká ´I want to break free´ v jeho podaní ich vie poriadne rozparádiť. "Spieval som v jednom pube, keď na pódium vybehla nejaká pani, Angličanka, určite mala už po šesťdesiatke, a začala tancovať. Ani neviem ako, dostala sa mi za chrbát a robila so mnou taký sexi tanec, keď som odrazu zacítil jej ruku v mojom rozkroku. Jednoducho ma tam chytila. Čašníci mali problém dať ju dolu z pódia." Samozrejme, triezva nebola. Ale večer tam vraj triezvy nie je nik...

"Sme skvelá partia, v ktorej sú naozaj výborní speváci. Nikto však nerieši, či spievate dobre, alebo slabšie. Každý vám len povie, či vaša šou bola dobrá alebo zlá." A nie je to vraj žiadna sranda. "Veľká projekcia, vlastný technik, osvetľovač. O všetko je postarané, mne sa stačí iba prezliecť do kostýmu, dostanem mikrofón a spievam. Vystupujeme vo viacerých strediskách, a nie všade je to rovnaké, jeden deň máme koncert pre tritisíc ľudí, na druhý deň zas vystupujeme v hotelíku, kde je sála pre sto ľudí. Angličania však musia mať šou. Ale keď je futbal, žiadnu šou netreba objednávať, v tom čase sú puby aj tak natrieskané. Keď je v telke napríklad Liga majstrov, tak oddychujeme."

Dušan má dve štyridsaťpäťminútové vystúpenia za večer, každé na inom mieste, po ňom ide väčšinou Elvis. "Vždy máme zaplatenú večeru a voľné drinky. Počas vystúpenia si však nikto nedovolí piť, na to je čas po ňom. Keď skončíme, ťaháme to až do rána. Je ´party time´, ide sa žiť. A šéf pije s nami..."

Prirodzene, vstáva sa až okolo obeda, a vyráža na blízke pláže. "Sú nádherné, a hlavne čisté. Taká Conos Bay patrí medzi desať najkrajších európskych pláží, podobná je aj Nissi Bond. Čo tam však asi najviac stojí za pozornosť, je ´Water Park´ v Ayia Napa. Bol vyhodnotený ako najkrajší vodný park v Európe. Je obrovský rozlohou a má vraj najvyššie tobogány. Všetko je v štýle antického Grécka, aj názvy tých atrakcií, na ktoré vám treba minimálne tri hodiny. Ale rozhodne by ste návštevu vodného parku nemali vynechať. Aj keď celodenné vstupné je šestnásť libier. Sám mám radšej bazény ako kúpanie v mori. Do morskej vody vleziem, keď mám problémy s hlasivkami, na to je dobrá."

Na Cypre stojí za obdiv aj pár skutočných historických pamiatok, ale stará Antika vraj Dušanovi vôbec netrhá žily. "Ani na to nie je času, po vystúpení sa treba vyspať, trochu dobiť baterky, aby ste mohli ďalej fungovať. Takže väčšinu voľného času trávime na pláži. Odtiaľ máme výhľad aj na neďalekú Famagustu, kde je hraničná línia medzi tureckou a gréckou časťou ostrova. Vraví sa mu aj mesto duchov, lebo po tureckej invázii ho obyvatelia rýchlo opustili, a mali na to len pár minút. Do tureckej časti sa chodí nakupovať, na tamojší blšák. Ale ja blšáky nemám rád. Odkedy som podobný navštívil v Tunisku, stačilo mi na celý život."

To si radšej zahrá futbal s Angličanmi. "Na trávičke za hotelom, na hádzanárske brány. A stojí to za to, lebo každý z nich mal doma s futbalom niečo spoločné. Aj chlapci z našej partie. Ten čo robí Robbieho Williamsa, vraj chytal v Blackburne, ´Frank Sinatra´ je zas aktívny poloprofesionálny futbalista. Chodí si s nami zahrať aj jeden bývalý cyperský reprezentant. Angličania hrajú tvrdo, ale čisto, preto sú veľmi nepríjemní."

Cyperčania sú zas milí, ale tak trochu svojskí ľudia. Treba vedieť ako na nich. "Je to typický stredomorský národ, všetko čo treba urobiť hneď, odložia na neskôr," má s nimi aj Dušan zopár skúseností. "Keď sa chcete dať ostrihať, tak si radšej vyberte anglického kaderníka, nikdy nechoďte ku cyperskému. Ten vám dá obrúsok na stehná, namiesto toho, aby ho zastrčil za golier. Keď vás konečne dokončí, tak máte vlasy všade. Alebo Daniela, naša speváčka, raz odniesla k obuvníkovi drahé sandále, v ktorých vystupovala, že na jednej z nich odpadla pracka. Namiesto toho, aby ju prišil, tak ju odtrhol i z druhej, a s úsmevom jej povedal, že z nich urobil šlapky."

Ani tamojšie autoopravovne sa netešia príliš dobrej povesti. "Keď tam dáte auto, že vám tečie voda, nemáte ešte istotu, že bude nádrž opravená. Prídete si po auto s nádejou, že je v poriadku, ale nájdete trebárs novú kľučku na dverách, a voda tečie ďalej. Urobia len to čo vedia. Pre nich je všetko ´daxi´, teda oukej."

Iba britskí turisti občas vytrhnú miestnych z príznačnej ospalosti. "Nejakou bitkou, keď ráno opúšťajú bary. Vtedy má aj polícia čo robiť. Inak je tam kriminalita minimálna. Tam sa nekradne. Necháte na stole mobil či peňaženku, keď si potrebujete odskočiť, a keď sa vrátite, všetko je na svojom mieste. Zlé meno tam majú skôr cudzinci. Aj Slováci. Nejaká partia sa vydávala za policajtov a vyberala od vodičov pokuty..."

Také prípady ako nedávna vražda mladej Slovenky však otriasla celým ostrovom. "Stalo sa to v okolí Ayia Napa, ja som sa to dozvedel od nášho Elvisa. Bol z toho veľký poprask. Cítili sme, že Cyperčania sú veľmi nazlostení, že sa niečo také stalo u nich, aj keď to dievča zabil turecký Cyperčan. Naše dievčatá si však z toho veľa nerobili a veselo stopovali ďalej aj samé. Bola to len ojedinelá udalosť."

Na Cypre je naozaj bezpečne, aj keď slovenský Freddie Mercury vie o tom tiež svoje. K úrazu však prišiel vlastným pričinením, práve vtedy, keď jeho vystúpenie gradovalo. "V sále bola skvelá atmosféra a ja som chcel záverečnú pieseň zakončiť medzi divákmi, že s korunou na hlave a v plášti skočím z pódia medzi nich. Lenže bolo veľmi nasvietené a nadymené, takže som toho príliš nevidel. Dopadol som tak nešťastne, že som si spravil výron na ľavej nohe. Okamžite som cítil ako mi v topánke puchne bublina, ale bol som v takej eufórii, že som majestátne odkráčal späť na pódium a skladbu dospieval. Ba pridal som ešte aj prídavok, ktorý si ľudia žiadali. Po ňom som rovnako majestátne odkráčal do kuchyne, kde som strčil nohu do vedra s ľadom. Mal som štyri krvné zrazeniny až po koleno a pauzoval som devätnásť dní."

Koncom apríla sa chystá na Cyprus znova. "Od prvého apríla, na Deň bláznov opäť zapúšťam fúzy, aj keď sa nedbá na to, aby som sa na Freddieho celkom podobal. Ale radšej si ich nechám narásť a šesť mesiacov budem vyzerať ako blbec, ako by som si ich mal lepiť. Šesť dní v týždni, šesť mesiacov v kuse, veď by ma z toho porazilo. Ale azda ich teraz prežijem nezranený."

Bohuš MATIA

Autor: Ponúknu poctivý český bigbít

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári