Sľubovali im sprchy s toaletou, no bývali horšie ako dobytok

Niekto si prácu v zahraničí chváli, iný na ňu nadáva. Serióznosť agentúr zabezpečujúcich zamestnanie v cudzine občas naštrbujú zvesti o podvodoch, zámerných zavádzaniach alebo podmienkach, ktoré sa nestotožňujú s tými, na ktoré sa ľudia dali zlákať. Dva reálne príbehy Košičaniek, pre ktoré bola práca v zahraničí veľkým či menším sklamaním, prinášame na nasledujúcich riadkoch.

Inzerátov ponúkajúcich prácu v zahraničí je v každých novinách neúrekom. Od práce opatrovateľky a zberu poľnohospodárskych plodín až po prácu v erotických salónoch. Bohatý výber sľubujú samé vysoké zárobky, stačí si len SPRÁVNE vybrať! Našinec, túžiaci po čomsi lepšom než má doma, sa ľahko chytá na udičky, zabalené v peknom šate. Ako napríklad tento:

"Chcete si dobre zarobiť? Je pre vás denný zárobok vyše 2 100 Sk na zbere špargle zaujímavý? Pracuje sa vo výkonoch, takže si môžete zarobiť aj viac..." Každý uzná, že dostať 10 500 korún za päť pracovných dní je super. Za mesiac to už je slušných 42 tisíc. Doprava, strava a ubytovanie zadarmo, čiže ak sa uskromní a výdavky "sekne" na minimum, môže si ušetriť za tri mesiace 120 tisíc korún i viac... Pekné, nie?

Aj keď je z inzerátu okamžite jasné, že ide o prácu na poli, čiže drinu, mnohé si povedali, že pár mesiacov sa dá vydržať. Jednou z nich bola aj Soňa, ktorá sa kvôli veku a nedostatku príležitostí nevedela v Košiciach zamestnať. Pracovník v košickej pobočke žilinskej spoločnosti jej vysvetlil, že zber špargle je podmienený prácou na chmelnici. "Na špargľu sa vraj dostanú len tí najlepší. Ľudí si budú testovať tak, že ich na pár dní pošlú na chmeľ a keď dozreje špargľa, tých osvedčených presunú tam," spomína Soňa na chvíle, ktoré by dnes najradšej vymazala z pamäti. Keďže strava i ubytovanie mali byť zadarmo, vopred sa opýtala, ako bude vyzerať. "Povedal mi, že je to normálny štandard. Klasické izby s vlastnými sprchami a toaletou."

Do Nových Strašec, ktoré sú od Prahy vzdialené asi hodinu autobusom, pricestovala skupinka ľudí z rôznych kútov Slovenska. Mikrobus ich doniesol pred dom, v ktorom mali bývať. Už vstup do ošarpanej stavby s hrdzavou bránkou a balkónom bez zábradlia dával tušiť, že ich vo vnútri nečaká nič dobré. "To bol šok. Doslova to bola maštaľ. Aj zvieratá sú ´ubytované´ lepšie. Podlaha? To bol len zaprášený, holý betón. Dnu poschodové kovové postele," spomína Soňa, ukazujúc videozáznam z mobilu, ktorý si urobila na "pamiatku".

Aj na nekvalitnom telefónnom zázname bolo zrejmé, že ubytovanie pripomínalo skôr koncentračný tábor, ako "normálny štandard", ktorý pracovník firmy sľuboval. V malej miestnosti sa mali uložiť k spánku 10 ľudia. Nebola tu ani jedna skriňa, kde by si zložili oblečenie. Iba jeden malý stolík a nič viac. Na dôvažok, ženy a muži boli od seba oddelení jednými chatrnými sklenenými dverami. Nedajbože, aby sa niektorí popili a stratili rozum...

"V dome boli dve sprchy. Jedna pokazená zo stojacou smradľavou vodou dolu a druhá na poschodí. Čiže funkčná bola iba jedna. Pre 40 ľudí z celého domu! A keď som si chcela pustiť vodu, musela som to urobiť pomocou kombinačiek, lebo sprcha mala odmontované kohútiky," opisuje Soňa podmienky, v ktorých sa mali poumývať po 10 hodinovej poľnohospodárskej šichte. "Chcela som sa ihneď otočiť a odísť. Lenže mala som obavy, lebo som podpísala zmluvu, v ktorej som sa zaviazala pracovať tri týždne. Za jej nedodržanie hrozila vysoká pokuta." Napriek nedôstojným ubytovacím podmienkam sa rozhodla, že zatne zuby a skúsi to vydržať.

Na druhý deň ich odviezli na chmelnicu (špargľa bola totiž už dávno vyzbieraná) a dali im do rúk železnú tyč, ktorou museli vyhĺbovať diery do zeme. Nazývali to "zapichovanie". Aj keď sa Soňa duševne pripravila na tvrdú robotu, jej predstavy a fyzické predpoklady zďaleka nestačili realite. "Zem bola suchá ako betón. Bolo treba silno sa zapierať a tlačiť tyč do zeme. Boleli ma ruky i chrbát. Na ďalší deň sme museli tri trsy chmelu omotávať okolo drôtu a zvyšné trsy vytrhať. Boli veľké a veľmi ťažko sa to robilo. Po pár hodinách sme už pri tom kľačali, potom sme sedeli a boli by sme si k tomu aj ľahli, keby to pomohlo, aby sme tú prácu vydržali. Po nás to kontrolovali, čiže ak sme niečo urobili zle, museli sme sa vrátiť a urobiť to znova."

Soňa tam vydržala tri dni. Od namáhavej 10-hodinovej práce ju príšerne boleli kolená, na ktorých neustále kľačala a ktoré už ani predtým neboli v poriadku. Bolesť jej lámala chrbát i ruky. Pracovali aj v daždi. "Tie drôty s chmeľom boli naolejované, takže keď sme prišli na ubytovňu, boli sme mastní a čierni od oleja i blata. A na všetkých čakala len jedna sprcha..."

Na tvrdých zaprášených madracoch v ubytovni sa Sonine telo nevedelo dostatočne zregenerovať. Nevydržala, no nielen ona. Spolu s troma ďalšími mužmi sa rozhodli odísť. Vykašľali sa na vysnívaný zárobok aj hroziacu pokutu. Vrátili sa domov a urobili dobre. "Tí, čo tam ostali tri týždne, ako bolo dohodnuté v zmluve, nakoniec nedostali zaplatené," vraví Soňa, ktorá s niektorými zostala v kontakte.

Nechcela utierať zadky dôchodcom

Alena ktorá pracovala tri mesiace ako opatrovateľka dôchodcov v penzióne v Anglicku, je iný prípad. V porovnaní so Soňou sa nemala až tak zle. Až na to, že pôvodne išla do Anglicka s inou predstavou o práci. A keďže si dopravu i ubytovanie hradila z vlastných zdrojov, čo nebola nízka suma, nemohla sa len tak ľahko zvrtnúť na opätku a odísť domov. Okrem toho sa agentúre zmluvne zaviazala odpracovať na mieste tri mesiace, inak zaplatí pokutu 35 tisíc korún.

"Agentúra sa zameriavala na sprostredkovanie opatrovateľstva pre starých ľudí. Na začiatku a veľmi jasne som im povedala, že mám záujem o takú rodinu alebo ústav, kde sú starí ľudia samostatní a treba im pomôcť len v polohovaní a prekladaní. Priamo som im povedala, že zadky nechcem a nemienim umývať. To radšej nikam nepôjdem," vraví vysokoškolsky vzdelaná Alena. Do zahraničia ju nezlákal zárobok. V Košiciach mala dobre platenú prácu, vybrala si trojmesačné neplatené voľno a do Anglicka šla so zámerom "vybrúsiť" si jazykovú vybavenosť. Preto tam nemienila robiť hocičo. "Povedali mi, že starí ľudia sú tam rozdelení do domovov dôchodcov podľa zdravotného stavu. V prvom stupni mali byť samostatní a sebestační ľudia, v druhom stupni pomiešaní a v trojke už len ležiaci. Ja som mala ísť do prvého."

Na mieste však zistila, že takmer všetci starkí v domove, do ktorého nastúpila, potrebovali pomôcť aj v tejto chúlostivej oblasti. Nahnevaná preto ihneď volala do agentúry v Bratislave, kde jej povedali, že to mala očakávať. Novú prácu jej nájsť vraj nemôžu, lebo všade by aj tak tieto veci robiť musela. Keďže trvala na tom, že takto sa s nimi nedohodla, preto chce, aby jej našli inú prácu, zložili slúchadlo s tým, že sa jej onedlho ozvú. Samozrejme, viac nezavolali.

"Vydržala som tam a nakoniec som zistila, že utieranie zadkov mi až tak neprekážalo. Natiahla som si dlhú jednorázovú rukavicu a bolo to." Alena si odkrútila povinné tri mesiace a vrátila sa. Zažalovať agentúru, lebo nedodržala podmienky, na ktorých sa na Slovensku ústne dohodli, neplánuje. Nemá na to ani čas a ani náladu...

Chybou je, ak naše agentúry nemajú v zahraničí vysunutého pracovníka, tvrdí Ing. Dorov z Inšpektorátu práce

Mnohé zahraničné firmy našich zamestnancov doslova zdierajú

Ako sa na problémy ľudí pracujúcich v zahraničí, pozerá predĺžená ruka zákonníka práce - Inšpektorát práce v Košiciach, sme sa boli opýtať jeho riaditeľa, Ing. Bartolomeja Dorova.

"Inšpektorát práce môže vstupovať iba do pracovno-právneho vzťahu zamestnávateľa a zamestnanca," informuje nás riaditeľ. "V praxi to znamená, že inšpektorát môže kontrolovať a postihovať tie agentúry, ktoré s pracovníkom uzavreli pracovnú zmluvu, na základe, ktorej ho vysielajú do zahraničia." Žiaden dosah nemá na agentúry sprostrekúvajúce prácu v zahraničí. Čiže, ak človek uzavrie s agentúrou dohodu o sprostredkovaní práce a pracovnú zmluvu dostane od zahraničného zamestnávateľa, vtedy sa v prípade problémov, môže obrátiť len na tamojšie úrady a slovenské orgány činné v trestnom konaní.

"Väčšinou to prebieha tak, že agentúra dodáva zahraničnej firme našu pracovnú silu. Zahraničný odberateľ potom za vykonanú prácu zaplatí agentúre a tá vypláca zamestnanca." Inšpektorát registruje mnoho sťažností na agentúry zabezpečujúce prácu v zahraničí od ich zamestnancov. Prím vedú podnety na kontrolu odpracovaných hodín, nadčasov, nočných zmien, ktoré im agentúry odmietajú zaplatiť a potom sťažnosti na stravovanie, ubytovanie.

"Mnohé zahraničné firmy, kupujúce si našu prácu, stále hľadajú spôsob, ako ušetriť. Ak by tomu tak nebolo, zamestnávali by svojich ľudí. Preto často našich zamestnancov doslova zdierajú. Dovolím si povedať, že agentúry, ktoré prácu vonku zabezpečujú, nechcú zamestnancov ukracovať. Na vine býva zahraničná firma, ktorá agentúre zaplatí len za odpracované hodiny, ktoré si svojvoľne uzná sama a ktoré sa nezhodujú s evidenciou slovenského pracovníka. Tvrdia, že zamestnanec v tom čase, kedy si nárokuje vyplatenie mzdy, nebol v práci," približuje najčastejší konflikt, ktorý musia riešiť. Ide však o tvrdenie proti tvrdeniu, čo je spor veľmi náročný na dokazovanie a ktorý už nepatrí do kompetencií inšpektorátu práce, ale súdu.

"Toto nie je celkom právne ošetrené. Slovenské agentúry totiž zahraničnú firmu nijako nevedia prinútiť dodržať zmluvné podmienky. Naše právne normy sú síce podobné, ale nie také isté ako v danom štáte." Práve preto a aj z nedostatku financií sa do súdneho sporu so zahraničným partnerom púšťať nebudú. Okrem toho, slovenské agentúry v získavaní kontraktov v zahraničí často vystupujú z pozície prosiaceho žobráka, čím si o podrazy zahraničných firiem doslova koledujú. "Naše agentúry tam väčšinou nemajú vysunutého pracovníka, ktorý by na tieto veci dohľadal. Ak by tomu tak bolo, zahraničný odberateľ by si nedovolil to, čo si dovoľuje. Toto je najväčšia chyba. Chcú šetriť na plate jedného zamestnanca, ale strácajú peniaze na ušlých faktúrach."

Uchádzač o prácu v zahraničí si musí dobre všímať body pracovnej zmluvy, podmienky za akých bude pracovať i to, kde bude bývať, ako sa bude dopravovať i stravovať. "Ak to tam nie je, treba žiadať, aby sa v písomnej forme urobil dodatok k zmluve, v ktorom by boli presne definované detaily náplne práce, napr. akým spôsobom sa budú odpracované hodiny evidovať. Zamestnanec má právo také niečo žiadať, veď pracovno-právny vzťah uzatvárajú dve strany, ktoré sa musia dohodnúť. Takýmto spôsobom si treba ustrážiť aj podmienky ubytovania, obzvlášť keď človek ide do neznáma." Ak agentúra pracovníkovi povie, že bude ubytovaný "v štandarte", treba si ho písomne upresniť. Lebo napríklad na Ukrajine sa za štandard považuje aj také WC, ktoré má iba dieru v dlážke medzi dvoma tehlami... "Niektoré ubytovania v Čechách sú veľmi podradné. Sú to väčšinou bývalé socialistické internáty a ubytovne, do ktorých sa 30 rokov nedala ani koruna na údržbu."

Presne vyšpecifikovaná pracovná zmluva, je v prípade jej porušenia, dôkazovým materiálom pre inšpektorát práce alebo súdneho konania. Treba si uvedomiť, že ústne dohody platia len v prípade, ak nenastanú problémy. Akonáhle však niečo nie je v poriadku, zatĺka sa aj nos medzi očami...

Ako má postupovať človek, ktorý v zahraničí zistí, že podmienky práce, ubytovania a stravovania nezodpovedajú tým, na ktorých sa písomne so zamestnávateľom dohodol? "Ak sa nedodržiava bezpečnosť, hygiena práce a dohodnuté podmienky, treba napísať sťažnosť zamestnávateľovi. Ak je človek jazykovo zdatný, môže sa obrátiť na inšpektorát práce danej krajiny. Tiež napísať alebo zatelefonovať aj nám a my sa nakontaktujeme na príslušné orgány. Ale to je zdĺhavý proces." Ak sa preukáže opodstatnenosť podnetu, inšpektorát môže zamestnávateľovi, v tomto prípade aj agentúru, sankcionovať pokutou do milóna korún.

Na čo by si ľudia pri výbere agentúry zabezpečujúcej prácu v zahraničí mali dávať pozor? "Treba si všímať prvý kontakt s pracovníkom agentúry. Aj to, v akých priestoroch úraduje. Ak sú to nejaké podradné miestnosti, napríklad prenajatý byt, seriózné to určite nebude. A tobôž nie vtedy, ak agentúre platí zamestnanec zálohu. Práve naopak, v prípade, že zamestnávateľ vysiela zamestnanca na pracovnú cestu, ten má právo pýtať si od neho zálohu na cestovné. Podozrivé je preto, ak ju nechce poskytnúť," dodal Ing. Dorov.

ANDREA BOŽINOVSKÁ

Autor: Ponúknu poctivý český bigbít

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári