Mladíka zavraždili, dievčinu znásilnili
Stála pred súdom a v rukách žmolila vreckovku. Vari 18-ročná dievčina sa pokúšala zo seba vydať prvé slovo, no márne. Nie preto, že bola na súde po prvý raz. Oveľa pravdepodobnejšie to bolo kvôli trojici počerných mužov, ktorí jej sedeli za chrbtom a celkom určite preto, že udalosti, o ktorých mala rozprávať, jej jatrili rany na duši. Konečne si utrela slzy, vysmrkala sa do vreckovky a zdvihla hlavu. Malvína, lebo tak sa dievčina volala, sa zhlboka nadýchla a povedala prvú vetu. Po nej druhú, tretiu a potom celý príbeh. Príbeh, aký by nikto nechcel zažiť ani ako očitý svedok...
"Volám sa Malvína G. a mám 18 rokov. S Dušanom som sa zoznámila pred dvomi rokmi. Rozumeli sme si a mala som pocit, že mu na mne skutočne záleží. Asi už nikdy nikoho nebudem tak ľúbiť..." Tu sa Malvína zasekla, akoby hľadala vhodné slová. V pojednávacej sieni bolo zatiaľ ticho a ani predseda senátu nenaliehal, aby svedkyňa pokračovala. Vedel, že pretrhnutú niť nájde sama...
"Vždy, keď zavriem oči, vidím Duškovu tvár, plnú boleti a utrpenia," pokračovala Malvína. "Donekonečne sa seba pýtam, či som mu predsa len nemohla nejako pomôcť. Za jeho smrť viním aj seba. Veď stačilo ísť vtedy z kina domov a žil by ďalej. Prečo sme vlastne do toho parku šli...?" Malvína sa na okamih zamyslela a všetci pochopili, že prichádza "finále". Opis tragédie, ktorá ju od Dušana navždy odlúčila.
"V ten deň sme sa stretli pred ôsmou, lebo Dušan kúpil lístky do kina. Po filme sme domov nešli. Nebolo ani desať hodín a ja som mala povolenú vychádzku do jedenástej. To ja som navrhla, aby sme si šli niekam sadnúť, kde budeme mať pokoj. Úplne podvedome sme zamierili do toho parku. Boli sme tam už asi dvadsaťkrát. Neraz sme iba tak sedeli, dívali sa na hviezdy a Dušan mi o nich rozprával.."
Sadli si na obľúbenú lavičku a Dušan chytil Malvínu za ruku. Rozprávali sa o všeličom možnom vari 15 minút, keď zbadali tých troch. Už pohľad na nich nahnal Malvíne strach. Pritúlila sa k Dušanovi a v duchu sa modlila, aby prešli okolo nich bez zastávky. Jej prosby však ostali nevyslyšané... "Zastali pri nás a pýtali cigarety. Dušan nefajčí a tak žiadne namal. Cítila som, ako sa chveje. On nebol typ bitkára a možno sa ešte s nikým nebil. Bol taká povaha, čo nevyvoláva konflikty. Keď povedal, že cigarety nemá, ten vysoký ho udrel do tváre. Vykríkla som a jeden z tých dvoch sa vrhol na mňa." Vtedy sa Malvína prvý raz otočila a bez ukázala prstom na jedného z tria hriešnikov. "Bol to ten vpravo," povedala a otočila sa späť k senátu.
"Zhodil ma na zem a zapchal mi ústa. Tí zvyšní dvaja zatiaľ bili a kopali do Dušana. Keď sa prestal hýbať, ten vyšší mu vzal hodinky a myslím, že mu siahal aj do vrecák. Neviem, či bol Dušan v bezvedomí. Ale asi nie, lebo slabo stonal. Potom sa tí dvaja vrhli na mňa. Kým ten, čo ma držal, mi zapchával ústa, vyšší mi začal sťahovať nohavice. Vtedy sa mi podarilo vykrútiť hlavu spod nejakej ruky a vykríknuť. No iba raz, lebo hneď mi ústa zapchali." Malvína na pol oka vnímala, ako sa Dušan pokúša postaviť. Chcela mu naznačiť, aby utekal po pomoc, lebo sám nič nezmôže, no on, len čo sa postavil, skočil na toho najvyššieho. "Nemohol sa mu rovnať," pokračovala Malvína. "Ešte som zazrela, ako Dušana zvalil na zem a vytiahol z vrecka nôž. Viac som už nevidela, iba počula. Dušan niekoľkorát vykríkol a ja som vedela, že je s ním zle. Tí dvaja ma stále držali a zapchávali ústa. Ledva som dokázala dýchať..."
Prvý Malvínu znásilnil 18-ročný Peter F. Jeho i druhého v poradí, Gustáva S., ešte vnímala. Než ten skončil a nastúpil 17-ročný Karol S., Malvína zamdlela. Možno to bolo pre ňu lepšie. Aspoň nevnímala, aké zverstvá s ňou tí traja stvárali. Počas týchto orgií o pár metrov ďalej zomieral človek. Dušan krvácal z dvoch rán v srdci, troch v bruchu a dvoch v krku. Kým oboch o dve hodiny našli, Malvína bola stále v bezvedomí a on zomrel. V nemocnici sa prebrala až ráno. Ako prvých uvidela rodičov, stojacich pri posteli. Keď vyslovila Dušanove meno a obaja sklonili hlavy, pochopila...
Pátranie po totožnosti tri z parku netrvalo ani deň. Keďže popoludní už bola Malvína schopná vypovedať, kriminalisti jej predložili album s vari 200 fotografiami a ona po chvíli spoznala toho najvyššieho - Petra. Len čo na neho ukázala prstom, policajti nalistovali Karola i Gustáva, o ktorých vedeli, že "pracujú" spolu. No väčšinou iba lúpili. Vraždu a znásilnenie mali na krku po prvý raz. Samozrejme, Malvína ich na fotografii spoznala.
Keď Petra s komplicmi chytili, najprv zapierali. Netušili, že to dievča prežilo, keďže jej bezvedomie pochopili ako smrť. Potom zrejme kriminalisti trochu pritlačili a razom bolo na svete trojnásobné priznanie. Peter dostal za vraždu, znásilnenie i lúpež 14 rokov, Karol s Gustávom ako mladiství za spoluúčasť na vražde a znásilnení po päť. Ich odvolania zamietli.
rob
Autor: Svietiť alebo nesvietiť?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
