zajtrajší Veľký piatok a po ňom nasleduje Biela sobota. Po nich napokon príde nedeľňajšia 1. slávnosť veľkonočná - Vzkriesenie Pánovo - oslava víťazstva života nad smrťou - Ježišovho zmŕtvychvstania. Predveľkonočné trojdenie sa začína na Zelený štvrtok v chrámoch spomienkou na Poslednú večeru Ježiša Krista s učeníkmi. V tento deň zmĺknu vo vežiach kostolov zvony - podľa tradícií sa vraví, že všetky, na znak smútku, symbolicky odletia do Ríma a ich funkciu dodnes nahrádzajú i na našom vidieku rapkáče.

Veľký piatok patrí k najvýznamnejším dňom v roku - mnohí kresťania v tento deň prežívajú v hlbokom tichu, v pokání, v modlitbách a meditáciách, témou ktorých je premýšľanie o spáse. Mnohí veriaci sa dôsledne postia - niektorí úplne, iní konzumujú iba ryby a chlieb. Veriaci v modlitbách prichádzajú do kostolov k symbolickému Božiemu hrobu, na pašiové bohoslužby, na trasy krížových ciest a na kalvárie, ale i stále početnejšie pašiové sprievody (ani v tomto roku nebude na Veľký piatok chýbať známy košický Ekumenický pašiový sprievod so začiatkom o 13. hod. pri Jakabovom paláci), ožíva dávna tradícia pašiových hier. Mnohí ľudia sa na znak smútku z Kristovho umučenia obliekajú do čierneho.

Počas oboch dní ožívajú mnohé pradávne tradície. Ako pre Zelený štvrtok tak i pre Veľký piatok je charakteristická obyčaj skorého ranného umývania rodín v čo najčistejšej vode - najodporúčanejšou je aj dnes rosa, čistá vodička zo studne alebo priezračného potoka, do ktorého sa odvážnejší i ponárali. To všetko preto, aby si, podľa odporúčaní predošlých generácií, zabezpečili na celý rok dobré zdravie.

Na Zelený štvrtok majú gazdinky za povinnosť upratať, podľa možnosti, ešte pred východom slnka dom a vyniesť smeti na krížne cesty. Aj jedálny lístok má svoje špecifiká - mäso samozrejme absentuje, vítané sú však polievky resp. prívarky zelenej farby - špenát, hrach, štiav (šóška). Vidiečania dbajú, aby konzumovali aj niečo s medom a zopár kvapiek ponúkli gazdovia aj studniam, aby mali dobrú sladkú vodičku po celý rok. Na Zelený štvrtok sa odporúčalo siať hrach, mak a uhorky - premiéru mali aj pastieri, ktorí niekde dodnes práve na Zelený štvrtok vyháňajú prvýkrát na jarnú pastvu ovečky aj hoviadka.

Veľký piatok prinášal, pokiaľ ide o hýbanie zemou, a teda prácu v záhrade, na poli a v sadoch prísne tabu. Mnohí ľudia sú dodnes presvedčení, že inak by takto otvorenou zemou prenikli medzi nás mrchavé zlé sily. Problém s týmto zákazom mali iba hľadači pokladov, pretože tento deň patrí k zopár magickým termínom v roku, keď blikotavé svetielka nad zemou alebo kvitnúce zlaté papradie naznačujú, kde sa v hlbinách skrýva veľké bohatstvo. Voľnú ruku pre zbieranie iného bohatstva majú však bylinkári - zelinky, nazbierané v tento deň sa, podľa najskúsenejších, vyznačujú mimoriadnou uzdravujúcou silou.

Legendy vravia, že práve na Veľký piatok sa na pár hodín otvárajú aj zakliate vrchy - u nás Sitno, v Česku Blaník a na kontrolu krajiny vychádzajú na pár hodín povestní rytieri, ktorí prerušujú odveký spánok. Vedno s nimi sa údajne presne v tom istom čase vyberajú na prvé jarné prechádzky aj vodníci, preto je pochopiteľný aj zákaz prania a pláchania bielizne v potokoch.

Tieto dni majú i značný pranostický význam - zaujímavé je, že ani keď sú Zelený štvrtok a Veľký piatok zamračenejšie, upršané či zasnežené, ľudia sa nehnevajú. Naopak, tešia, že to signalizuje skorý nástup teplej jari a prináša zároveň nádej na dobrú úrodu, keď jedna z pranostík ubezpečuje: Keď na Veľký piatok hrmí, na poli sa urodí. Pozorovatelia od vývoja počasia v týchto dňoch odvodzujú i dlhodobejšie perspektívy. Vravia: - aká je Škaredá streda, taká bude jar, aký Zelený štvrtok, také leto, aký Veľký piatok, takú čakaj jeseň a aká Biela sobota, taká nadíde zima.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári