Ing. Anton PALOČKO, prednosta OLÚ v Prešove

Škody spôsobené zverou

Problematika škôd spôsobovaných voľne žijúcou zverou v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve je častou témou a to nielen medzi odborníkmi. Doterajšie skúsenosti a poznatky z tejto oblasti presviedčajú o príliš svojskom prístupe a rôznosti názorov na riešenie danej problematiky. Škody zverou sú zainteresovanými na jednej strane prezentované neprimerane ako neriešiteľná "hrozba" a na strane druhej nepochopiteľne podceňované, ba až bagatelizované.

Teoretický základ

Voľne žijúca zver a v rámci nej aj poľovná zver je prirodzenou súčasťou ekosystémov. Ekosystémov lesných, poľných, lúčnych ... Moderné poňatie slovenského poľovníctva, ktoré je svojím spôsobom ukotvené aj v histórii, si kladie za jeden zo strategických aj ekologických cieľov zachovanie všetkých druhov zveri. Má to však byť v takej početnosti populácií, aby nedochádzalo k neúnosným škodám v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve.

Moderná Európa, ktorej súčasťou je dnes aj Slovensko, je v štádiu, keď sa nemôže "pochváliť" pestrosťou druhov poľovnej zveri, ktoré sa na území jednotlivých štátov prirodzene vyskytovali. Podobne aj stavy voľne žijúcej raticovej zveri sú neporovnateľne nižšie ako na Slovensku. Povedali si: "Buď výkonná ekonomika, pričom jej súčasťou sú poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, alebo dobrá poľovačka. Keďže dobrú poľovačku si môžeme dovoliť kúpiť u chudobnejších príbuzných, ostaňme pri výkonnej ekonomike a podriaďme tomu stavy a spôsob života voľne žijúcej zveri".

Škody a zákon

O škodách spôsobených výkonom práva poľovníctva a zverou pojednáva deviata časť platného zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zák. NR SR č. 99/1993 Z.z., ktorý zmenil a doplnil zákon o poľovníctve (ďalej v texte len zákon). Problematika škôd je "zdanlivo" podrobne rozpracovaná v paragrafoch 34 až 37 zákona. Zdanlivo uvádzam zámerne preto, že v ustanoveniach, ktoré majú riešiť meritum veci a to prípadnú náhradu škody, sú použité takzvané neurčité právne pojmy. Konkrétne v § 34 ods. 4 je uvedené : "Užívateľ poľovného pozemku je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie škôd ... Pokiaľ užívateľ poľovného pozemku takéto opatrenia neurobí, znižuje sa náhrada škody podľa miery jeho zavinenia. Rovnaké opatrenia môže urobiť užívateľ poľovného revíru, pokiaľ sa tým neobmedzuje užívanie pozemku." Takýchto a im podobných pojmov, ktoré právna prax označuje ako neurčité, sa v ustanoveniach zákona vyskytuje viac. Pre ilustráciu som však považoval za potrebné uviesť len dva-tri.

V prvom rade je potrebné uvedomiť si, že bohužiaľ pracujeme so zákonom 45 rokov starým, ktorý bol po zmene spoločensko-politických pomerov v roku 1989 raz novelizovaný a doplnený, no nie v časti škôd zverou. Príslušné ustanovenia zákona a to § 35 ods. 1 a § 36 ods. 2 a ods. 3 uvádzajú, a iste nie samoúčelne, dohodu poškodeného (užívateľa poľovného pozemku) a užívateľa poľovného revíru o náhrade škody. Chcem zdôrazniť, že dôraz na dohodu zainteresovaných je v danej problematike, ktorá má často nie malý ekonomický dopad, veľmi významným momentom. Všeobecne predsa platí, že na dohodu nikdy nie je neskoro. Tu to platí niekoľkonásobne a to ešte aj vtedy, keď už začalo náhradové konanie. Treba si však tiež uvedomiť obsah a aplikáciu ustanovenia § 37 zákona, t.j. náhrady členom rozhodcovskej komisie, ktoré obvodný lesný úrad môže uložiť nahradiť účastníkovi konania.

Postup obvodného lesného úradu

Orgán štátnej správy poľovníctva ako každý iný štátny orgán, ktorému je zverená rozhodovacia právomoc, je povinný postupovať v súlade s Ústavou SR a platnými zákonmi SR. Pochopiteľne, že to platí aj v problematike škôd zverou. Podľa zákona o poľovníctve je zodpovednosť za škodu konštruovaná ako objektívna zodpovednosť užívateľa poľovného revíru. To korešponduje s definíciou pojmov ako sú poľovníctvo, právo poľovníctva, prenájom výkonu práva poľovníctva a ďalšími základnými pojmami používanými v platnom zákone. V jednom z čísel Spravodajcu ŠRgO SPZ Prešov veľmi správne položil niektorý z kolegov otázku, či si dostatočne členovia poľovníckych združení (PZ) uvedomujú, že za náhradu škody ručia všetci členovia rukou spoločnou a nerozdielnou. Samozrejme, veď "do hry" vstupuje Občiansky zákonník a Občiansky súdny poriadok. A k tomu PZ sú predsa právnické osoby, ktoré ako také môžu nadobúdať práva a povinnosti.

Nie orgán štátnej správy poľovníctva bude ten, ktorému niet čo závidieť pri riešení škôd zverou. Ako som už uviedol, úrad môže a musí konať len tak, ako mu to ukladá ústava a zákon. Naozaj viem, o čom hovorím. Veď tieto riadky píšem v čase, keď je úrad predvolaný na súdne konanie ako svedok v spore vymáhania náhrady škody zverou na poľovnom pozemku. Žalobcom je vlastník - užívateľ poľovného pozemku a žalovaným PZ. Aj v tomto, ako vo všetkých prípadoch, si úrad splnil len svoju zákonnú povinnosť a to riešenie škody komisionálne v náhradovom konaní, pričom nedošlo k dohode zainteresovaných. Osobne som veľmi zvedavý, ako v tomto súdnom spore nezávislý súd rozhodne. Spoločne sa tak opäť všetci posunieme o krôčik ďalej v praktických skúsenostiach so škodami zverou.

Možné východiská

Som si vedomý toho, že vstupy do poľnohospodárskej prvovýroby a lesníckej výroby za ostatné roky podstatne zdraželi. Týka sa to ako štátneho, tak aj súkromného sektora. Od mája roka 2004 sa SR stala členom Európskej únie (EÚ). Zákonitosti trhového mechanizmu platia aj v SR. Z načrtnutého mi vyplýva jedno podstatné a to, že poľovník, agrárnik a lesník ak nie sú v jednej osobe, si nemôžu dovoliť byť v antagonistickom vzťahu, alebo dokonca v permanentnom spore kvôli škodám zverou. Jednoducho všetci traja sú odkázaní na vzájomnú spoluprácu a trvalý kompromis. Lesné hospodárstvo, poľnohospodárstvo a poľovníctvo pôsobia vo vidieckom priestore. Všetci veľmi dobre vieme, aký sústredený záujem venuje EÚ vidieku a to nielen deklaráciami, ale konkrétnym smerovaním obrovského balíka financií v programovacom období 2007-2013. Aj štát ako zákonodarca prostredníctvom NR SR svojím posledným zásahom do poľovníctva v roku 2003 uvedenú filozofiu potvrdil. Mám tu na mysli zákon NR SR č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskom podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, konkrétne § 7 ods. 3. Dávam uvedené ako námet na diskusiu. Poľovníci by mali byť primerane pripravení reagovať na túto novú skutočnosť. Zároveň si uvedomujem, že viac svetla do problematiky ďalšieho smerovania poľovníctva zrejme vnesie až nový zákon o poľovníctve. Ten je v legislatívnom pláne Vlády SR v novembri roku 2007.

Pokúsil som sa na tomto malom priestore vysvetliť svoje postoje a myšlienky k nastolenej problematike. Cieľom skutočne je vyvolať diskusiu, z ktorej vzídu racionálne postoje.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári