Celú bytovú sekciu zamoril švábmi, ktoré priniesol v nemocničných dekách
Hovorí sa, že ak sa chceme voči nepriateľovi brániť, potrebujeme ho najprv spoznať. Obrátili sme sa preto na človeka, ktorý hmyz pozná dokonale. V rámci svojej práce sa s ním stretáva každý deň a chová ho v insektáriách. Doc. MVDr. Alica Kočišová, PhD. z Ústavu parazitológie, chorôb rýb, včiel a zveri, Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach, nám prezradila mnoho zaujímavostí zo života našich samozvaných "podnájomníkov".
Prvou, ktorú spomenieme, je ploštica posteľná. Dosahuje veľkosť 4 až 12 mm, je hnedočervenej farby. Pôvodom je to Ázijčanka, dnes je rozšírená takmer po celom svete. Vo dne sa ukrýva v štrbinách a škárach za nábytkom, najmä posteliach, za obrazmi a v noci sa vydáva na lov. Pri bodnutí a pri cicaní krvi spôsobuje na koži bolestivé, silne svrbiace pupence. Krvilační upíri sú mimoriadne odolní, vydržia vyše rok na nútenej hladovke a veľmi dobre znášajú nízke teploty (do -17°C). Ich prítomnosť v miestnosti prezrádzajú hnedočervené škvrny trusu na stenách a posteľnej bielizni. Spoľahlivým indikátorom v prípade silného zamorenia je špecifický, štipľavý zápach. Jej výskyt v Európe bol na ústupe, no v posledných rokoch sa opäť začína objavovať častejšie, hlavne v dôsledku prílevu emigrantov z chudobných krajín i častejších ciest našich ľudí do zahraničia.
"Ploštice spôsobujú ujmu na zdraví tým, že do tela aplikujú látky, ktoré zabraňujú zrážanlivosti krvi a látky pôsobiace alergizujúco," vraví MVDr. Kočišová (na snímke). "U niektorých ľudí môže byť reakcia na ich poštípanie veľmi búrlivá. Môžu prenášať množstvo bakteriálnych i vírusových onemocnení. Zatiaľ bola u nás potvrdená možnosť prenosu vírusu hepatitídy typu B. To sa však najskôr môže stať v zdravotníckych zariadeniach, kde sa hepatitída vyskytuje." Priniesť si ju môžeme z hotelov, vlakov, hlavne keď využívame spacie vozne. Poštipnutie často zistíme až po troch, štyroch dňoch, kedy sme už dávno zabudli na to, že sme spali vo vlaku.
Vo výnimočných prípadoch, môže na človeku cudzopasiť aj ploštica vtáčia. No len vtedy, ak hniezdo, ktoré máme na balkóne, napríklad po lastovičkách, je nimi zamorené a prelezú k nám do bytu. Ich rozmnožovanie v byte je nereálne.
Švábom vytvára človek vhodné životné podmienky v trvalo vykurovaných stavbách. Po muche sú najrozšírenejším hmyzom v domácnostiach a potravinárskych prevádzkach. Šváb obyčajný dosahuje veľkosť od 2 až 3 cm. Samček je hnedočierny, má krátke krídla. Samička je skoro čierna. Spôsobuje veľké škody na hotových potravinách. Dokáže požierať aj papier. Svojou prítomnosťou môže spôsobiť skrat elektrického prúdu alebo poškodenie počítačových systémov. Vyhľadáva teplé a vlhké miesta. Aktívny je v noci. Pohybuje sa prevažne po zemi, nelezie po hladkých stenách.
Rus domový je veľký až 2 cm, žije na celom svete a patrí k najrozšírejnejším druhom hmyzu. Podobne ako šváb vyhľadáva miesta, kde je dosť potravy, tepla a vody. Podobá sa mu aj spôsobom života. Farbu má špinavožltú až svetlohnedú. Dobre lezie po hladkých stenách. Je všežravý, obhrýza nielen potraviny, ale aj knihy, tapety a tkaniny.
"Švábovitý hmyz je nebezpečný, lebo hlavne v poslednom období vzrástol až o 30 % počet ľudí alergických na ich trus. Nachádza sa v ňom mnoho patogénnych, mutagénnych, karcinogénnych látok. Samozrejme, netreba tým ľudí strašiť, lebo človek by s trusom musel prísť do kontaktu na kilogramy." Švábie exkrementy vyzerajú nenápadne, ako mleté čierne korenie, preto im človek veľakrát nepripisuje dôležitosť. Šváb je nebezpečný aj z epidemiologického hľadiska. Požiera aj choroboplodné zárodky, čím ich šíri trusom i zvratkami a takto kontaminuje okolie a predovšetkým potraviny. "Stávajú sa vektormi pre množstvo infekčných látok. Môžu prenášať salmonelózy a rôzne druhy vírusov. Nebezpečenstvo nákazy hrozí najmä v nemocničných zariadeniach, lebo čo si budeme klamať, v nemocniciach je vysoký výskyt švábovitého hmyzu. Poznám prípad, keď pracovník nemocnice zamoril švábmi celú bytovú sekciu tým, že si doniesol domov vyradené nemocničné deky."
Zaujímavosťou je, že šváby, ktoré si kvôli premnoženiu hľadajú v panalákoch nové priestory, sa radi nasťahujú do bytu, kde sa až prehnane dbá o hygienu. "Aj šváb je čistotný živočích, tiež nechce žiť v špine. Napriek tomu, že tam nemusia mať dosť potravy, prežijú aj tam. Sú schopní kanibalizmu a mladšie jedince sa vedia živiť trusom starších." Táto švábia vlastnosť (požieranie trusu) sa v súčasnosti využíva na vývoj najmodernejších insekticídov, fungujúcich na tzv. domino efekte. Čiže šváb ktorý skonzumuje jed, ním nakazí ostatných, živiacich sa jeho trusom.
"Dovolím si tvrdiť, že minimálne 60 % panelákových bytov v rámci Košického kraja je zamorených rusom domovým." Týchto chrobáčikov si môžeme doniesť domov aj s nákupnými taškami, hlavne s pečivom. "Stalo sa mi, že som kupovala cestoviny a videla som, ako po obale aj vo vnútri lezú rusi. Keby som si to nevšimla a donesiem si domov samičku s kokonom (puzdro s vajíčkami), tak sa mi približne o trištvrte roku zamorí byt rusmi."
V posledných rokoch sa pravidelným obyvateľom vykurovaných bytov stal mravec faraónsky pôvodom z Indie, veľký len okolo 2 mm. V súčastnosti predstavuje problém v bytových domoch. Je všežravec, požiera takmer všetky druhy potravín, hoci najviac mu chutia živočíšne bielkoviny. K životu nutne potrebuje vodu. Škodí nielen požieraním, ale aj znečisťovaním potravy. Stavia si jednoduché hniezda na skrytých miestach (špáry v múre, podlahe, na ťažko prístupných miestach okolo teplovodného potrubia, v rôznych obaloch a krabiciach). Kolónie mravcov sú rôzne veľké. Jedna má niekoľko desiatok až stoviek samičiek a mnoho tisíc robotníc. "Prvé faraony sa dostali do bývalého Československa začiatkom 50. rokov. Ku nám sa dostal obchodným transportom. Nie je pravdou, že sa ich v bytovkách nedá zbaviť natrvalo. Veľmi účinné sú špeciálne návnady a nie postreky."
V minulosti bola v ľudských príbytkoch najhojnejšia blcha ľudská, veľká 2 - 3,5 mm. Premnožovali sa najmä v časoch biedy či vojen. Hygienickými opatreniami sa ich výskyt zredukoval. V súčasnosti sa v bytoch hojnejšie vyskytujú hlavne blcha psia a blcha mačacia, ktorých zdrojom sú naši štvornohí miláčikovia. Sú šampiónmi v skákaní, preskočia až 34 cm. Ak to prepočítame na naše miery, je to toľko, akoby 175 cm vysoký človek skočil do diaľky 175 metrov. Blcha psia prenáša psie parazity, ktorými sa môžu nakaziť aj mačky a ľudia. Blcha je schopná vydržať dlhý čas bez potravy. Vyhladovaná sa vrhne aj na človeka. Jej pichnutie vyvoláva svrbenie a alergické reakcie, okrem toho rozširuje určité ochorenia a parazitné červy. Baktériu, ktorá v období stredoveku spôsobovala mor, prenášala blcha parazitujúca na potkanoch.
"V súčasnosti sa blcha ľudská vyskytuje v rómskych osadách a na Luniku IX. Môže naskákať aj na ľudí cestujúcich autobusom, ktorí nič netušia." MVDr. Kočišová mala prípad rodiny, ktorá sa bĺch nevedela zbaviť. Vždy, keď ich odstránili, po čase sa objavili znova. Nakoniec vysvitlo, že blchy nosilo domov dievčatko, ktoré sa v triede kamarátilo s Rómkou. Upratovať preto mohli koľko chceli. "Stačí si doniesť domov jednu samičku. Po šiestich až ôsmich hodinách po vývine blchy z larválneho štádia dochádza ku kopulácii a samička si spermiu uchováva v špeciálnom váčku. Darí sa im v kobercoch, odevoch, v perinách a v chuchvalcoch prachu."
Výskyt škodlivého hmyzu v domácnostiach a iných zariadeniach stúpol po roku 1989, kedy zanikli komunálne služby. Zariadenia prešli do súkromných rúk a ich majitelia neinvestujú do preventívnych postrekov, ktoré sa v minulosti vykonávali tri až štyrikrát ročne.
V zanedbanej komore, plnej starých potravín, môže mať rôzny škodlivý hmyz doslova raj
Ak ponoríme strukoviny do vody, tie napadnuté vyplávajú na hladinu
Okrem švábov či faraónov sa v domácnostiach vyskytuje aj menej nápadný škodlivý hmyz. Neubližuje priamo nám, ale našim potravinám či iným predmetom. Veľakrát na neho môžeme naďabiť v múke, hrachu, fazuli aj čaji.
V domácnostiach a skladoch potravín sa často vyskytuje potemník. Je červenohnedej farby a dosahuje veľkosť 3 až 4 mm. Nájdeme ho zahrabaného v múke, sóji, sušenom ovocí a zelenine. Strukoviny veľmi často napádajú zrniarky. Sú to tmavé chrobáčiky veľké 3 až 5 mm s hlavou vytiahnutou do krátkeho širokého nosca. Do strukovín sa vrývajú už na poli a po premiestnení úrody do skladov alebo domácností sa kalamitne rozmnožujú. Skrytú prítomnosť ich lariev zistíme tak, že hrach nakrátko ponoríme do vody. Napadnuté zrná vyplávajú na hladinu. Okrem nich možno v strukovinách zbadať moľu obilnú, drobného motýľa so strakatými svetlosivými a čiernohnedými krídlami. Pochutná si aj na semenách, sušenom ovocí a hubách.
Azda každý sa už stretol s črvotočom chlebovým. Je hrdzavohnedý, veľký 2 až 4 mm, má štít, ktorý mu ako kapucňa prekrýva hlavu. Pochutnáva si na múke a múčnych výrobkoch, tvrdom chlebe a pečive, sušených hubách a čajoch. Ak nemá k dispozícii tieto lahôdky, stačia mu aj väzby kníh. V múke môžeme nájsť i plocháča múčneho. Spoznáme ho podľa plochého tela dlhého maximálne 2 mm, s charakteristickými zúbkovými výrastkami po bokoch hrude. Larva je valcovitá s drobnými nôžkami, pokrytá štetôčkami krátkych chĺpkov. Prítomnosť motýľa vijačky múčnej zbadáme podľa hrudiek, do ktorých spája múku. Aj psota obyčajná a škrobová žije v múke. Je to motýľ s dlhými, hore kosákovito zahnutými hmatadlami, ktorý má bronzovohnedé alebo bielosivé krídla s čiernymi škvrnkami. Ak v múke zbadáme pavučinové vlákna, ktorými je múka zlepovaná, je jasné, že máme doma psoty.
V ryži, arašidách, kakau a koreninách môžeme natrafiť na 2 mm veľkého črvotoča tabakového a 3 mm dlhého plocháča skladového. Staré pečivo, kakao a čaj je vhodný prostredím pre vývoj vŕtavca plstnatého, ktorý vyzerá ako zlatožltý pavúk. Tento potravinový mix sa páči aj vijačkám, drobným motýľom. Niektoré druhy vijačiek sa špecializujú na konkrétnu potravinu. Vijačka papriková sa zaujíma o sušenú papriku, vijačku čokoládovú alebo skladovú môžeme nájsť v sladkostiach.
Staré koberce vyhľadáva kožiar domový. Je až 8 mm veľký, má oválne telo so širokým žltohnedým pásom pokrývajúcim prednú polovicu kroviek. Jeho larvy majú nápadné, dlhé, čierne chlpy. Napáda kožu, vlnený textil, vyschnuté mäso a rôzne semená. Taký istý apetít má aj menší príbuzný druh, kožiar škvrnitý s čiernymi krovkami, na ktorých sú uprostred biele škvrny.
Drevené parkety napáda hrbohlav parketový, ktorý je ich najčastejším škodcom. Zbadáme ho podľa otvorčekov obklopených kôpkou jemných pilín, z ktorých sa vyhryzáva z parkiet. K najzávažnejším škodcom dreva patrí obávaný črvotoč domový, ktorý pri vŕtaní v starom dreve vydáva zvuk známy ako "umrlčie hodiny". Veľkým škodcom stavebného dreva je 1 až 2 cm veľký fúzač krovový. Otvory cez ktoré z dreva vychádza, sú oválne a v priemere merajú až 1 cm.
Jedinou účinnou prevenciou proti týmto škodcom je udržiavanie poriadku, čistoty a občasnej kontroly potravín, odkladacích priestorov a skríň.
Andrea BOŽINOVSKÁ
Autor: Dlhuje 10 miliónov?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
