Keď zaživa vyrezali obeti srdce, zjedli ho a teplú krv vypili...

Začiatkom roka sme na tejto strane priniesli niekoľko zážitkov Bohuša Petríka, ktoré nazbieral na potulkách po svete. Bývalý herec Štátneho divadla v Košiciach a momentálne dôchodca navštívil takmer všetky kontinenty. Počnúc Južnou i Severnou Amerikou cez Áziu, Afriku i Austráliu. Keďže mnoho jeho spomienok sa na papier nedostalo, dnes v nich pokračujeme. Krajinou, ktorú s ním navštívime, bude Mexiko.

Do jednej z najväčších krajín Ameriky priletel Košičan z Kuby. Pristál v najprepychovejšom centre krajiny a turistiky, známom meste Cancún. Ide o 25 km dlhý a úzky výbežok pevniny, posiaty množstvom prepychových hotelov a pláží. Samozrejme, na tie vyhradené sa B. Petrík nedostal, no kúpanie na verejných si vyskúšal. Mimochodom, Cancún je jediné miesto v Mexiku, kde sa dá piť voda z vodovodu bez obáv, že vyvolá nežiadúce reakcie tráviaceho a následne aj vylučovacieho ústrojenstva...

"Z Cancúnu som pokračoval po poloostrove Yuacatn. Je to časť Mexika plná pralesov, divočiny a krásnych prírodných úkazov," spomína Košičan. "Yucatan je známy kultúrou Mayov. Indiáni ta postavili množstvo stavieb, pyramíd a chrámov pre potreby ich kultúry. Mnohé boli zničené a človek si môže len ťažko predstaviť, ako to muselo vyzerať v čase rozkvetu. Kamenné stavby boli v čase pred príchodom Európanov posiate zlatom. Španielski dobyvatelia mnoho z neho olámali a pokradli."

Ako to aspoň čiastočne vyzeralo v minulosti sa dalo vidieť v múzeách, kde sú niektoré zachovalé časti histórie prenesené. Mayovia boli na vtedajšiu dobu vyspelý národ. Vyznali sa v astronómii, architektúre, matematike i ďalších exaktných vedách. Známy je ich kalendár, boli prví, ktorí domestifikovali kačky, sliepky i kozy, dávno pred "nami" poznali fazuľu, zemiaky i tabak a pestovali okolo 400 druhov kukurice.

"Z Yucatanu som šiel do Chichén Itza. Stojí tam zrekonštruovaná a turistami dosť navštevovaná pyramída. Preslávili ju najmä strmé schody, po ktorých sa treba doslova vyštverať na vrchol. Aj ja som mal čo robiť, nie to ešte japonské turistky, ktoré som videl stúpať schodík po schodíku a pridŕžať sa lana či reťazí. Nemenej namáhavý a riskantný bol aj zostup. Stačil chybný krok a..." Ďalšími zastávkami B. Petríka boli pyramídy a kultové stediská Uzma, Edzna, Palenke. Zuajímavou bola aj hora Monte Albán. Indiáni z kmeňa Zapotekov ju okolo roku 1 000 vo výške 2 000 metrov akoby odsekli, priestor splanírovali a postavili tam náboženské a kultúrne strediská. Mimochodom, hrali sa tam aj loptové hry a mužstvo, ktoré prehralo, bolo obetované bohom...

Okradli ho

Po obhliadke všetkých dôležitých pyramíd sa Košičan presunul stopom na západné pobrežie Mexika do mesta Acapulco. Na túto časť cesty nemá B. Petrík najlepšie spomienky. V noci, keď spal na detskom ihrisku, po ňom behali potkany a oželieť musel časť svojej výbavy. "Vždy, keď som prišiel do nejakého mesta, snažil som sa ukryť ruksak, aby som ho nemusel vláčiť so sebou. Tak to bolo aj v Acapulcu, kde som ho strčil do kríkov pri jednom z hotelov. Keď som sa po štyroch hodinách vrátil, zbadal som, že kríky sú obstrihané a obďaleč sa motajú dvaja muži s nožnicami. Len čo som siahol na ruksak, vedel som, že s ním niekto manipuloval. Po skontrolovaní obsahu som zistil, že chýba malé rádio a signalizačný poplašný prístroj." Vypytovať sa tých mužov nemalo cenu, no keď B. Petrík zbadal neďaleko dvoch policajtov, vysvetlil im, čo sa stalo. Zbytočne, lebo hoci sa spomínaných mužov na ruksak čosi povypytovali, tí vedomosť o ňom popreli.

V Acapulcu strávil B. Petrík štyri dni. Okrem iného sa bol pri útesoch La Quebrada. "Mladíci tam skáču zo strmých skál do úzkeho zálivu. Začiatočníci z menšej výšky, skúsenejší až zo 45 metrov. Treba na to kus odvahy, lebo sa stačí zle odraziť a skokan dopadne na skalu alebo sa utopí v rozbúrených vlnách. Malá terasa i kaviarne v okolí sú plné turistov a skokani tam chodia vyberať za svoje výkony odmenu."

Cestou z Acapulca absolvoval Košičan výstup na sopku Popocatépetl, vysokú 5452 metrov. Riskoval život, lebo krátko pred jeho príchodom sa vulkán prebudil a začal dymiť. Okolie bolo uzavreté a cesty strážili vojaci. "No iba úpätie zo strany od mesta Mexico City. Ja som sa blížil z opačnej strany a tam stop-kontroly neboli. Mal som v pláne dostať sa čo najvyššie a našťastie, asi po šiestich hodinách výstupu k vrcholu som si stopol auto s vidiečanmi, ktorí šli do hlavného mesta. Ja ani oni sme nevedeli, že cesta na opačnej strane je uzavretá. Autom sme sa teda dostali asi do dvoch tretín, kde stojí pomník známeho španielskeho dôstojníka a dobyvateľa Hernanda Corteza." Potom už cesta klesala nadol až ku vojakom. Tí boli veľmi prekvapení, odkiaľ sa tu vzalo auto. Napokon sa to obišlo bez pokuty pre Mexičanov i stopára...

Mimochodom, v prípade Corteza ide skôr o dobyvateľa, ktorý po obsadení Kuby vnikol aj na územie Mexika. Oženil sa s Malinché, peknou a jazykovo nadanou dcérou náčelníka kmeňa Nahov. Využijúc ju ako tlmočníčku ale najmä pomocou intríg ovládol väčšinu územia. Hoci ho domorodci väčšinou vítali darmi, zajal ich a potom dal popraviť, aby si udržal povesť neporaziteľnosti. Podrobil si aj hlavné mesto Aztéckej ríše - Tenochtitlán, dnešné Mexico City. Cortéz so 700 vojakmi postupne ovládol obrovskú ríšu, ktorú obývalo 20 miliónov ľudí a hlavne vďaka nemu sa Mexiko stalo tzv. Novým Španielskom.

Veľvyslanec ho odmietol

Ďalšou Košičanovou zastávkou bolo Mexico City, domov približne 25 miliónov ľudí. Ako v každom hlavnom meste počas putovania svetom i tentoraz jeho prvá cesta viedla na slovenské veľvyslanectvo. Obvykle tam kultúrneho atašé požiadal o možnosť odložiť si ruksak, porozprávať sa s krajanmi a dozvedieť sa, čo by mal ako turista určite navštíviť. "V Mexico City ma čakalo sklamanie, aké som nikde inde nezažil. Natrafil som na nášho veľvyslanca, ktorému som povedal účel návštevy. Teda či by som si niekde v kúte mohol odložiť na dva - tri dni ruksak a čo by mi poradil, čo mám v meste navštíviť. Odmietol ma s tým, že nie sú cestovná kancelária ani úschovňa. To sa mi ešte nikde nestalo."

Sklamaný Košičan odpochodoval do neďalekého parku s fontánkami a lavičkami, kde sa rozhodol stráviť noc. Vybral minivarič, pripravil si kávu a po zotmení sa zabalil do spacáku. Niekoľkokrát okolo neho prešli policajti na bicykloch, no keďže boli zrejme na podobné úkazy zvyknutí a turista sa správal slušne, nechali ho. Ako poznamenal, strážili ho až do rána... "Po prebudení bolo treba vykonať rannú toaletu. Vtedy som si všimol na okraji parku muža, ktorý dňom i nocou strážil malé súkromné múzeum. Šiel som za ním a poprosil ho, či by som nemohol použiť jeho WC. Nebol proti a tak som mal odvtedy vďaka tomuto ochráncovi umenia zabezpečenú pitnú vodu, toaletu i miesto, kde si môžem odložiť ruksak."

V Mexico City nemohol Košičan minúť Katedrálu na námestí Zócalo. Kresťanskí kolonisti ju postavili z kameňa, ktorý vzali z vedľa stojaceho aztéckeho chrámu Templo Mayor. Neskôr ju museli injektovať, lebo sa prepadala. Celé mesto totiž stojí na bývalom jazere a napríklad Palác krásnych umení už stihol klesnúť do bažinatého podložia o štyri metre. Okrem iných historických stavieb navštívil B. Petrík aj Národné antropologické múzeum, ktoré mapuje vývoj kultúry Aztékov, Mayov, Toltékov, Olmékov i ďalších indiánskych kmeňov. Na mieste, ktoré by nemal vynechať žiaden turista, sú k videniu relikvie, prinesené z rôznych kútov Mexika. Teda takých, ktoré nestihli Španieli zničiť, prípadne, ak sa jednalo o zlato, odviezť do Európy.

"Ďalšími miestami, ktoré som nemohol nevidieť, boli tzv. plávajúce záhrady Xochimilca a Teotihuacán. Záhrady sú pamätné miesto z aztéckeho obdobia, kedy mestom pretekalo niekoľko kanálov. Na nich plávali čosi ako plte, pokryté zeminou a na tých indiáni pestovali zeleninu pre potreby mesta. Rokmi zapustili korene do dna a teraz slúžia ako atrakcia pre turistov alebo miesto, kde Mexičania trávia víkendy." Teotihuacan, ktorý leží asi 50 km od hlavného mesta, bolo kedysi dôležité kultúrne, intelektuálne a náboženské stredisko Strednej Ameriky. Približne okolo roku 750 ho Indiáni nevedno prečo opustili a odvtedy pustlo a zarastalo. Dnes je veľká časť, vrátane Slnečnej i Mesačnej pyramídy zrekonštruovaná. "23 chrámov a palácov stálo pozdĺž 4 km dlhej a 42 m širokej tzv. Ulice mŕtvych. Tadiaľ Indiáni vodili ľudí, ktorých na vrchole obetovali bohom. Obsidiánovým nožom im zaživa vyrezali ešte tlčúce srdce, ktoré kňazi zjedli a ešte teplú krv vypili. Zvyšok tela zhodili z pyramídy, kde sa ním pohostili účastníci osláv. Boli to v podstate kanibali," uzatvára túto časť spomienok B. Petrík.

Nôž v ruke

Za zmienku stojí aj návšteva najväčšieho kaňonu na svete Urique, ktorý sa nachádza v pohorí Sierra Madre Occidental. Je to divočina na severe Mexika, kde sa zvykli ukrývať revolucionári a vydedenci, lebo vedeli, že tam ich nikto hľadať nebude. "Barranca del Cobre, hlboký 1700 metrov, je štyrikrát väčší než známy Grand Canyon v americkom Colorade. Hoci to mnohí považovali za nemožné, v roku 1961 sa tam podarilo spojazdniť železnicu, ktorá vedie cez 86 tunelov a po 37 mostoch. V jednom momente, keď vlak stúpal špirálovito nahor, som videl pod sebou tri trate v rôznej výške. Zážitkom však nebola iba táto jazda, ale aj fakt, že som sa vykúpal v rieke, pretekajúcej kaňonom."

Cestou do mesta Chihuahua sa B. Petríkovi stala "nehoda" ktorá ovplyvnila jeho ďalší pobyt. Z dvojice Mexičanov, ktorí sa ponúkli, že ho odvezú, sa totiž vykľuli banditi. Na odľahlom mieste zastali a šibrinkujúc dlhým nožom žiadali doláre. "Mysleli si, že každý turista je Američan a ten musí mať doláre. Keď som im vysvetlil, že žiadne nemám a som Európan, žiadali veľa pessos." V trme vrme, ktorá nastala, pichli Košičana do ľavej ruky. Potom nasadli do auta a odfrčali. "Po pár metroch zastali, vyhodili môj ruksak a zmizli. Našťastie podarilo sa mi zohnať dvoch iných mužov, ktorí ma odviezli k lekárovi. Vyšetrenia odhalili, že mám preseknutý nerv, tepnu i šľachu a je potrebná operácia."

Kvôli tej sa musel B. Petrík urýchlene presunúť do Mexico City a vybaviť zmenu letenky na skorší odlet. Doma potom absolvoval operáciu, po ktorej mu na incident v Mexiku zostali trvalé následky. Napriek tomu na tento kút Zeme nezanevrel a tvrdí: "Aj keď nerád niekam cestujem dvakrát, do Mexika by som sa kedykoľvek opäť vrátil..."

Róbert BEJDA

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári