Do malých figúrok sa zaľúbil tak, že si každý deň kupoval vajíčko

Zberateľstvo je jedno z mnohých ľudských vášní. Niekto mu prepadne viac, iný menej a niekto naň dokáže minúť takmer všetok svoj majetok. Do kategórie fanatikov však určite nepatria zberatelia, ktorých sme kvôli ich zaujímavým zbierkam oslovili. Jeden zbiera postavičky z kinder vajíčok a druhý telefónne karty.

Keď sme vstúpili do detskej izby a zabadali to množstvo kinderhračiek, naukladaných vedľa seba do uzučkých poličiek na stene, prvé čo nám napadlo, bolo to množstvo práce, ktoré treba vynaložiť na zotretie prachu z nich... "No, čistí to manželka. Ale nie je to až také hrozné. Dá sa to," vraví na našu pripomienku Marek Peško. "Chystám sa, že to nejako vyriešim. Napríklad vyrobím sklenené dvierka, aby to upratovanie bolo jednoduchšie."

Kinderka zbiera od roku 1998. "Dostávala ich dcéra pri rôznych príležitostiach, najviac na Veľkú noc. Páčia sa mi najmä celé postavičky," pokračuje Marek, ktorý sa do Kinder postavičiek zaľúbil v určitom období tak, že takmer nebolo dňa, aby si nekúpil aspoň jedno čokoládové vajíčko. "Bez kinderka sa v tom čase z obchodu neodchádzalo. Keďže som chcel vybrať vajíčko s postavičkou a nie skladačkou, nezriedka som v obchode strávil dlhú chvíľu. Porovnával som ich, poťažkával a dával k ušiam, či hrkocú alebo nie."

Snažil sa prísť na "kľúč", podľa ktorého by vedel odhaliť, či sa vo vajíčku skrýva postavička alebo skladačka. Skúšal ich doma vážiť. Zistil, že odchýlky v hmotnosti sú tak minimálne, že ľudská ruka ich nemôže rozpoznať. Ani sluch nepomáhal. Vajíčka s postavičkami hrkotajú rovnako ako so skladačkami. Zopárkrát vsadil na šťastie, ktoré mu mal priniesť určitý rituál. "Počul som, že niekto vyberá vajíčka z rohov krabice. Párkrát som to urobil aj ja, ale nepomohlo to. A keď sa nedarí nájsť čo hľadáte, tak sa v tom dá nechať množstvo peňazí, ktoré by sa dali využiť aj lepšie. V poslednom období ich kupujem málo, lebo ak sa s tým začne, tak sa nevie prestať."

Ku kupovaniu vajíčok ho hnali posledné kúsky, ktoré mu chýbali do kompletnej série postavičiek. Nové série vychádzajú dvakrát ročne, na jar a na jeseň. Raz sa zbierajú duchovia, inokedy žirafy, potom hrošíkovia. Po čase prišiel na to, že je jednoduchšie a hlavne finančne menej náročné, kúpiť si chýbajúci kus na burze, ako sa neustále "triafať" do vajíčok v obchode. "Na burzách ich často predávajú ľudia, ktorí postavičky nezbierajú. Zistili, že sa dajú speňažiť, tak si ich zhomažďujú na kšeft. Dajú sa vymieňať aj na internete, ale to som neskúšal, lebo nikde nemám zaručené, že keď pošlem svoje, tak mi ich ten dotyčný na druhej strane pošle tiež," dodáva Marek. "Vymieňal som si ich aj v robote s kolegami, ktorých deti to zbierajú a majú z jedného druhu viac." Takto postupne sa dopracoval až k zbierke, ktorá má približne 800 kusov postavičiek a také isté množstvo skladačiek. "Nikomu sa ich nechce počítať. Raz sa do toho pustil synovec a vyšlo mu približne takéto číslo. Asi polovicu sme kúpili a zvyšok dostali."

Kinderka nosia Marekovi všetci známi, ktorí sa o jeho vášni dozvedeli. Rozbalené i nové. Kamarátka mu ich priniesla z Nemecka, sused z Rakúska. Takto zistil, že ich výrobca má rodielny meter pre zákazníkov z východu a západu. "Nosili mi väčšinou trojbalenie a zistil som, že v každom balení pre západný trh sa nachádza aspoň jedna postavička a niekedy aj dve, kým u nás v takýchto baleniach bola postavička zriedkavo. Okrem toho, pre každý trh vyrábajú kinderka s inou témou. My dostávame to, čo Češi, Maďari a Poliaci."

Nad otázkou, ktoré sú jeho najobľúbenejšie, rozmýšľal dlhšie. "Trpaslíkovia, Asterixovia a Kondory - tí sa veľmi páčia aj manželke. Každá novšia séria ja krajšia ako staršia, lebo je lepšie vypracovaná." Ferrerovských hračiek je od výmyslu sveta. Rôzne srandovné zvieratká vykonávajúce ľudské činnosti, bábky na prst, miniatúrne kúzelnícke inštrumenty, miniatúry školských potrieb, ktoré sú aj funkčné a v poslednom čase, hrdinovia z filmových megahitov. Postavičky z Pána prsteňov, Polárneho expresu či Doby ľadovej sú považované za tie cennejšie.

"Najvzácnejšie sú tie najstaršie z 80. rokov. Nie sú také pekné, ako nové, lebo majú horšie vypracované detaily, ale sú drahé, lebo je ich málo. Ceny určuje katalóg a niektoré postavičky sú tam aj po 150 eur," vysvetľuje Marek držiac v rukách objemný katalóg, ktorý mu doniesli známi z Nemecka. Vysokú hodnotu majú cínové postavičky, Disney postavičky, či starí trpaslíkovia.

Keďže Mareka vytvorenie zbierky stálo veľa námahy, času, peňazí a koniec koncov aj lásky, sú určené do vitríny na ozdobu a nie do rúk jeho ratolestí. Dcérka Ester mala vydelených len niekoľko, s ktorými sa občas pohrá a malý syn sa zatiaľ nemôže dotknúť ani jedného. "Keď je dobrý a veľmi pekne poprosí, čo ovláda dokonale, tak mu dovolím sa s niektorými pohrať. Viem ale, že keď ho nemám pod kontrolou, sem tam si z poličky nejaké kinderko ukradne. Keď z neho potratí nejaké kúsky, tak mu hranie s nimi zakážem na dlhšiu dobu."

Aj keď by sa na burzách v zahraničí, kde je toto zberateľstvo viac rozšírené, niektoré kusy z Marekovej zbierky dali celkom slušne speňažiť, nepredáva ich. Zbierať ich bude dovtedy, kým sa mu budú páčiť a hlavne dovtedy, kým na nich bude mať v byte dosť miesta.

Miroslav Molnár má vo svej zbierke okolo päť tisíc telefónnych karie zo 152 krajín sveta

Za reklamnú kartu s tučniakom mu ponúkali na burze 500 korún

Telekartia je pomerne nový zberateľský fenomén. Prvé slovenské telefónne karty sa objavili v roku 1993 po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Kvôli pestrosti a atraktívnosti námetov si karty získali mnoho zberateľov u nás i na celom svete.

"Najvyššiu cenu majú karty nové, to znamená nabité a zabalené v obale. Pretože sú nepoužité a nepoškodené," vraví Miroslav Molnár. "Každá sa totiž používaním trošku poškriabe. Okrem toho, čím je karta staršia a čím menší je jej náklad, tým je vzácnejšia." Študent TU v Košiciach sa zbieraniu telefónnych kariet venuje už 10 rokov. Za ten čas ich nazhromaždil úctyhodné množstvo - cca 5 000 kusov. Úhľadne poukladané a roztriedené podľa štátov a tematiky sú objemných šanónových vizitkároch. "Hodnota karty potom závisí aj od toho, či je čipová, magnetická optická, alebo tzv. ´prepaidka´. Tiež či je verejná, privátna alebo príležitostná."

Privátne karty sa vydávajú na objednávku fyzických a právnických subjekov a slúžia ako reklamný materiál pre klientov firmy alebo jej interné potreby. Vzácne sú preto, lebo je ich vyrobené malé množstvo a keďže ich používa iba určitý okruh ľudí, je ťažko sa k nim dostať. Na ilustráciu nám Miro ukazuje kartu s milo vyzerajúcimi tučniakmi propagujúcomi Augmentin, ktorú vydala spoločnosť zaoberajúca sa výrobou liekov. "Za ňu mi jeden zberateľ na burze ponúkal 500 korún. Bola vydaná len v dvojtisícovom náklade a má pekný motív." Druhou cennou zberateľskou skupinou sú karty príležitostné, ktorých počet je tiež veľmi obmedzený, vzhľadom na to, že sa vydávajú len pri určitých príležitostiach.

Mnohí zo zberateľov nezbierajú všetky karty, ku ktorým sa dostanú, ale len určité motívy. A tém na zbieranie je naozaj dosť. Môžu to byť rastliny, zvieratá, šport, firemné reklamy, mestá... "Keďže som odmalička inklinoval k histórii a rád cestujem, mojou najobľúbenejšou témou je stará architektúra a príroda. Zbieram najmä hrady, zámky a kostoly, na viacerých z nich som bol. Moja ´srdcovka´ je česká karta s Karlštejnom a potom s Krivoklátom." Kariet s hradmi má z 50 štátov sveta, najväčšiu skupinu tvoria české a grécke hrady.

Mirovi sa podarilo získať karty zo 152 krajín sveta. Zásobuje ho nimi rodina, kamaráti aj známi. Pravidelne mu ich donáša otec, ktorý je takmer permanentne na nejakej pracovnej ceste v zahraničí. Vymieňa si ich na burzách i prostredníctvom internetu z rôznych kútov sveta. "Momentálne mám záujem o karty zo Škandinávie. Majú nádhernú prírodu a patria tam krajiny, ktoré ma fascinujú. Napríklad Nórsko, kam by som sa rád šiel pozrieť. Aj teraz mám pripravené karty, ktoré pošlem do Švédska," ukazuje previazaný balíček. "Už som poslal balíky do 32 štátov. Najďalej to bolo na Nový Zéland. Včera mi došiel balík z Lotyšska. Na internete komunikujem v angličtine a taliančine, mám tam svoj profil, na ktorom sú zobrazené karty na výmenu, témy, ktoré zbieram a o ktoré mám záujem."

Cez internet si telekarty vymieňal so zberateľmi všetkých európskych štátov i krajín strednej a latinskej Ameriky či Ázie. "Cením si karty z exotických krajín. Získať karty z Afriky je najväčší problém, lebo tam nie je veľa zberateľov a okrem toho, niektorí sú veľmi nezodpovední a nemajú karty v požadovanej kvalite. Podarilo sa mi už vymeniť si karty so zberateľmi z Ghany, Nového Zélandu, Surinamu, Argentíny, Ekvádoru, Číny, Venezuely."

Na výmenu väčšinou poskytuje slovenské karty a tie, ktoré nezbiera. Slovenské majú vo svete slušnú hodnotu, lebo sú vydávané v nízkom náklade. A ich výroba sa dnes, v dobe internetovej a mobilnej komunikácie, z roka na rok znižuje. "Niekedy sme vyrábali ročne aj 30 druhov verejných kariet, teraz okolo päť."

Ku mnohým kartám mu dopomohla náhoda. Raz doprevádzal otca na pracovné stretnutie v Bratislave, kde sa dal do reči s otcovým "kolegom" Moskovčanom. "Keď som mu povedal o svojich záľubách, vytiahol z vrecka kartu, na ktorej je Sant Peterburg. Patrí k mojim obľúbeným, je to spomienka na tohto Rusa s jednou nohou." Keď bol na dovolenkách s rodičmi, pátral po použitých kartách v každej telefónnej búdke, na ktorú natrafil. "Ľudia to tam často nechávajú. Takýmto spôsobom som získal veľa kariet. A keď som bol menší, teraz to už nerobím, tak som ľudí, ktorí vyšli z telefónnej búdky, priamo prosil, aby mi dali prázdnu kartu. Každý mi ju dal, veď by ju aj tak vyhodili."

Prvú kartu z Kuby mu doniesla pani, ktorá si v tejto exotickej krajine užívala medové týždne. Kamarátky, ktoré tancujú vo folklórnych súboroch, mu doniesli hromadu kariet z Bieloruska a Mexika. Vyzbierali ich od všetkých tanečníčok, ktoré telefonovali domov. Medzi kuriózne karty patria priesvitné z Chorvátska, s optickým klamom z Lotyšska, či zaujímavá séria talianskych kariet, na ktorých sú zobrazené krokové variácie najznámejších tanečných štýlov.

Miro má svoje telekarty rád hlavne preto, lebo ho dokážu preniesť do rôznych kútov sveta. Ich prostredníctvom je raz na južnej, inokedy severnej pologuli. Z námetov dokáže vyčítať nielen historické i kultúrne fakty krajiny, ale veľakrát aj mentalitu národa.

Andrea BOŽINOVSKÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári