Pokles švajčiarskeho franku ho netrápi, s prezidentom si tľapol na novú zmluvu

Keď hral prešovský Tatran v Lige majstrov, mal oňho záujem chýrny TUSEM Essen. S trojnásobným víťazom Bundesligy dokonca podpísal zmluvu na dve sezóny. Už v decembri v roku 2004. O pol roka neskôr to však bol už iba bezcenný zdrap papiera. Jeden z najúspešnejších nemeckých hádzanárskych klubov totiž nedostal licenciu na ďalšie pôsobenie v najvyššej súťaži. Pre odchovanca košickej hádzanej Radoslava Antla bol švajčiarsky Grasshopper-Club Zürich tak trochu núdzovým riešením.

"V Essene vraveli: Kein Problem! Stále tvrdili, že im to prejde, ale napokon nedokázali zdokladovať potrebné peniaze a padli až do tretej ligy," rozplynul sa Radovi sen, ktorý sníva veľa slovenských hráčov.

Swiss Handball League síce nie je nemecká Bundesliga, aj GC Zürich má trocha ďaleko k špičkovým nemeckým tímom, ale opora slovenskej reprezentácie je pod Alpami spokojná. Medzi "lúčnými kobylkami" (Grasshopper) z Zürichu žije, aj s manželkou a dvoma synmi, už druhú sezónu, a pred niekoľkými dňami si tľapol s prezidentom lídra tamojšej súťaže, že zmluvu ešte o dva roky rozšíria. "Ešte som nič nepodpísal, ale podali sme si na to ruky, minulú nedeľu po ligovom zápase. No na budúci týždeň už podpíšem," podarilo sa mu vyhandlovať opäť o čosi lepšie podmienky, za akých hrá v tejto sezóne.

"Tie, ktoré mi pôvodne núkali, neboli také dobré, teraz je to oveľa lepšie. Povedal som, že odídem, keď na ne nepristúpia. Je to otázka peňazí, keď vám dajú, zostanete, keď nie, pôjdete preč. Môžem povedať, že mi každý rok pridávajú, aj teraz to bude určite lepšie ako som mal v tejto sezóne. Môžete napísať, že aj keď švajčiarsky frank ide stále dolu, ja som spokojný," zaradil sa slovenský hádzanár, aj keď len maličkým percentom, medzi širokú klientelu tamojších vychýrených bánk. "Samozrejme, musel som, veď na konto mi chodí výplata z klubu," smeje sa rodák z Medzeva.

Čo hviezdička, to desať titulov

Grasshopper-Club patrí vo Švajčiarsku k tým bohatším klubom, finančne i historicky. "Značka GC tam patrí k športovej elite, ako kedysi u nás pražská Dukla. Všetky oddiely, či už futbal, volejbal, hádzaná, alebo aj vodné pólo, patria medzi špičku. Čo sa týka hádzanej, tak Grasshopper je určite najslávnejší ligový klub. Má dvadsaťjeden domácich titulov, o čom svedčia dve hviezdičky nad klubovým znakom na našich dresoch. Každá znamená desať titulov."

Keď sa kobylkám bude dariť tak, ako v tejto sezóne, o pár rôčkov im tam prišijú ďalšiu. Po 22. kole "Swiss Handball League" totiž suverénne trónia na čele tabuľky s náskokom 13 bodov pred svojím najväčším súčasným konkurentom Kadetten Schaffhausen, obhajcom titulu i národného pohára. "Oni vyhrali ligu i pohár dvakrát po sebe. V základnej časti nikdy nehrajú dobre, ale na play off sa dokážu nenormálne skoncentrovať, a nechýba im pritom aj šťastie. Nám sa teraz darí, ale uvidíme čo prinesie play off."

Miesto v prvej štvorke majú modro-bieli už dávno v suchu, ale môžu ešte ovplyvniť, kto tam, okrem nich a Schaffhausenu, napokon bude. "Práve dnes hráme (rozumej, že hrali v stredu - pozn. red.) v neďalekom Suhre, ktorý sa tam tiež chce prebojovať. Ak nás porazí, tak sa v tabuľke posunie na štvrtú, postupovú priečku. Čaká nás veľmi ťažký zápas, lebo je to nepríjemný súper, také malé derby. "

Derby preto, že obaja súperi si navzájom takmer vidia do kuchyne. "Ja to mám z domu do Suhru necelých tridsať kilometrov, takže autom som tam za pár minút," mali sme spústu času, aby sme sa pred spomínaným ligovým duelom mohli pokojne pozhovárať. "Ale nie je to náš najbližší súper, tým je Winterthur. Všeobecne, tie vzdialenosti sú vo Švajčiarsku minimálne. Keď to je do päťdesiat kilometrov, ideme na zápas vlastnými autami, nad päťdesiat kilomterov cestujeme autobusom."

Návštevy nestoja ani za reč

V Suhre mali nastúpiť v nedeľu, ale postup do semifinále Pohára EHF trochu zmenil klubový kalendár. V ten deň totiž vybehnú na palubovku nemeckého tímu SC Magdeburg. "Takže teraz máme v hlavách skôr toho súpera ako susedov zo Suhru." Vo štvrťfinále druhej najvýznamnejšej európskej klubovej súťaže položil GC Zürich prekvapujúco na lopatky Paris Handball, ale pred dvojzápasom s Magdeburgom nemá vedenie kobyliek, ani samotní hráči, príliš veľké oči. "Francúzov sme síce doma dokázali poraziť o jedenásť gólov, zatiaľ čo u nich sme prehrali iba o jeden, ale nemám strach, že by sme tým útočili na pohárovú trofej. Sotva sa nám niečo podobné podarí zopakovať aj proti Magdeburgu. Ten je proti nám jednoznačným favoritom."

Gladiátori z Magdeburgu, na čele s ikonou nemeckej hádzanej Stefanom Kretzschmarom, totiž dokážu súperom v modernej Bördelandhalle poriadne podkúriť. Aj keď to v utorok proti Nordhornu príliš nepotvrdili. "Iba remizovali. Zápas vysielala DSF-ka, takže som si nemohol nechať ujsť pozrieť nášho pohárového súpera." V jeho prospech bude hrať aj osemtisícová kulisa, zatiaľ čo hráči GC Zürich sa v odvete na podporu svojich fanúšikov spoliehať veľmi nemôžu. Aj keď by sa na takýto významný duel patrilo využiť novú mestskú halu, lídrovi švajčiarskej ligy celkom postačí ich dva a poltisícová "Saalsporthalle". O pramalom záujme o hádzanú v krajine skvelých syrov a presných hodiniek svedčí aj fakt, že o semifinálový duel Pohára EHF neprejavila záujem žiadna z miestnych televízií. "Vysiela ho iba MDR, čo je však nemecká stanica." Hádzaná vo Švajčiarsku veru nemá nárok dostať sa na televíznu obrazovku. Ale či u nás je to iné? "Ani liga, ani medzinárodné zápasy. Akurát zápasy Schaffhausenu vysiela tamojšia, lokálna televízia."

Hráči Grasshopperu by radi privítali ospevovaný Magdeburg vo veľkej mestskej hale, ktorú dokončili len nedávno, pred európskym šampionátom v hádzanej. Ale tá patrí iným športom. "Je to viacúčelová hala, ktorú teraz využívajú hokejisti, ale dá sa tam rýchlo položiť tartan i palubovka, takže by nebol problém. Lenže to by najprv museli na hádzanú prísť ľudia. Doma je to veľmi slabučké, návštevy na ligu sú u nás dvesto až tristo divákov, len keď sme hrali semifinále Švajčiarskeho pohára, tak bolo v hale tisícpäťsto či dvetisíc divákov. Ale aj v iných mestách je to rovnaké," nemá tam hádzaná na ružiach ustlané.

Aj keď je to slušne platené športové odvetvie. Väčšina z ôsmich prvodivíznych klubov si môže dovoliť aj viac zahraničných hráčov. "Z Európskej únie hocikoľko, a dvoch mimo nej. Takže v jednom mančafte mmôže byť aj tridsať Čechov či desať Slovákov." Pod znakom Grasshopper tak bije v tejto sezóne i srbské, grécke, izraelské, poľské či nórske srdce. A dve slovenské, lebo od leta je Radovým spoluhráčom ďalší slovenský reprezentant Tomáš Straňovský. "Keby som tu nebol ja, tak tu nie je. Potrebovali krídlo, tak som ho trénerovi Kostadinovičovi doporučil," má slovenský legionár v kabíne švajčiarskych kobyliek silný vplyv. "Čo sa týka slovenských hráčov, jednoznačne dá tréner na mňa. V najbližších dňoch by sa mal dotiahnuť príchod ďalšieho Slováka do nášho mužstva. Nemôžem však prezradiť o koho ide, ale z Košíc som nedoporučil nikoho. Možno to ani nebude ťažké uhádnuť, lebo veľký výber kvalitných hráčov na Slovensku nie je..."

Kto koľko vydrží

Švajčiarske kluby síce čoraz viac preferujú svojich mladých hráčov, ale úbytok legionárov z SHL zatiaľ nehrozí. "Už aj preto, že od budúceho ročníka sa najvyššia súťaž rozširuje z ôsmich na dvanásť družstiev, čím nám pribudne viac zápasov v základnej časti i v play off." Rado si medzinárodný mix v tíme kobyliek pochvaľuje. "Keď sa povie, že klub je ako jedna rodina, tak v Grasshopperi je to naozaj tak. Všetci spoluhráči sú super, legionári i domáci. Tí vám vôbec nedajú pocítiť, že ste cudzinec. Každý mesiac máme nejakú väčšiu spoločnú akciu, ale posedíme si spolu aj po každom domácom zápase. Máme na to priestory priamo v hale, povečeriame s rodinami, posedíme v bare. Nik na vás nepozerá, keď si dáte nejaký alkohol. V podstate každý môže toľko, čo vydrží. Nie je to Prešov... Ale samozrejme, nepoznám nikoho, ktorý by tú voľnosť zneužíval. Sám si dám iba malé pivko, lebo som stále autom. Vo Švajčiarsku je povolené 0,5 promile," nevie sa Rado bez Seatu Alhambra, ktorý si kúpil po návrate z Japonska, ani pohnúť. Nové auto vyplýva až z novej zmluvy, ale už má čosi vyhliadnuté. "Do sedemsto frankov to uhradí klub, ak chcete čosi lepšie, tak si doplatíte. Pešo nejdem ani do neďalekého obchodu. V dedinke Neuenhof, kde bývame, máme všetko čo potrebujeme, dokonca blízko je aj veľké nákupné centrum, kde chodia nakupovať aj Zürišania. Zaujímavé je, že je to len malá dedina, ktorá má asi päťtisíc obyvateľov, aj to som ešte čosi pridal, ale nedávno som počul v rádiu, že v nej žije šesťdesiattri národností. Stretnete tu Turka, Araba, Inda, všetci sú už naturalizovaní."

Do Švajčiarska prišiel Radoslav Antl s povesťou vynikajúceho strelca, aj keď má parketu zúženú na priestor krídla. No skvelý cit pre trhák i pestrý repertoár sedmičiek z neho urobili dvojnásobného kráľa ligových strelcov na Slovensku, a o podobnú korunu sa usiluje aj v krajine helvétskeho kríža. "V klube som jednoznačne najlepším strelcom, v lige som bol vlani celkovo tretí či štvrtý, teraz je to podobné. Ono je to totiž trošku neobjektívne, lebo podľa tohto systému súťaže môžu hrať niektoré mužstvá v play off viac zápasov ako my. A vzhľadom na úroveň niektorých súperov sám nemôžem hrať v zápase viac ako štyridsať minút. Keď vyhrávame, tak tréner pustí na ihrisko lavičku..." trošku si ťažká hráč so zlatou ručičkou, že na viac gólov nemá priestor. Zatiaľ ich má na svojom konte 139.

Jemu, i rodinke, sa pod alpskými končiarmi páči. Aspoň tak ako v Japonsku, kde pôsobil dve sezóny. Aj keď sa život tam a tam asi nedá porovnať. "Možno tak, že nám je všade dobre. Teraz vo Švajčiarsku, a bolo aj v Japonsku. V Neuenhofe, ktorý leží asi desať kilometrov od mesta, je to pre nás ideálne. Priamo v Zürichu som nechcel bývať, kvôli rodine, deťom. Predtým, ako sme sem prišli, boli sme sa tam s manželkou poobzerať po nejakom byte, ale usúdili sme, že to nie je nič pre deti. Je to proste veľkomesto, a mne, Medzevčanovi, predsa viac sedí vidiecky život. V tej dedinke sa nám zapáčilo, staršieho syna pustím von, na ihrisko, bez obáv že musí niekde prechádzať cez cestu plnú áut. V Neuenhofe máme perfektný pokoj. V Zürichu sme sa boli párkrát pozrieť, k jazeru, i na populárnu Bahnhofstrasse, je to krásne mesto, ale nijako nás neláka. Keď máme chuť niekde sa prejsť, zoberieme bicykle a vyberieme sa k miestnemu jazierku. Unavený po zápasoch a tréningoch sám som najradšej doma."

Útulný domček v Neuenhofe si Antlovci prenajali aj na ďalšie dva roky, no nevedia sa dočkať, kedy bude koniec sezóny a môžu prísť domov, aspoň na dovolenku. "Už dlhšie plánujeme aj nejakú exkluzívnejšiu dovolenku, zaujímavú krajinu, ale vždy to dopadne tak, že celé tri týždne sme na Slovensku, týždeň v Medzeve, týždeň v Prešove a týždeň u svokra na chate v Starej Ľubovni. A napokon sme radi, že sme doma..."

Bohuš MATIA

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári