Ryžové zrnká z Mustafovej hlavy vyberali takmer celú svadobnú noc

Začuť v cudzine slovenčinu je dnes takmer samozrejmosť. Mládež sa chce niečo naučiť, zdokonaliť v jazykoch, prilepšiť si finančne, a možno stretnúť lásku na celý život. Košičanka Svetlana Ivanková ju našla v Egypte. Paradoxne, nemusela kvôli tomu vytiahnuť z domu ani pätu. Využila techniku, teda chatovanie po internete. Teraz sa volá El Halawany - Ivanková.

"Narazili sme na seba náhodou. Surfovala som po ´chatových izbách´ a keďže ma Mustafova prezentácia upútala, napísala som mu," rozhovorila sa Sveťka o tom, ako sa to všetko začalo. "Keďže nemal priloženú fotografiu, netušila som, kto je, odkiaľ, ani ako vyzerá. Akurát som vedela, že má web kameru, no najprv sa nechcel cez ňu prezentovať."

Prvé štyri dni boli v kontakte pravidelne. Potom sa Košičanka nejako stratila. Mustaf jej napísal asi 30 SMS, ani jednu však neposlal. Nevedel, či jej nezačal liezť na nervy, a už nemá o neho záujem. "Po troch dňoch sa spojenie nadviazalo. Vtedy sa ma spýtal, kde preboha som. Priznal sa tiež, že je nesmierne šťastný. Asi v tom z jeho strany už niečo bolo. I keď netvrdím, že mne bol ľahostajný. Nebol. Zaujal ma, lebo mojím typom vždy bol štíhly muž farby čokolády s kučeravými vlasmi, veľkými očami i perami a nohami až po zem. Presne ako on. Lenže my baby sme triezvejšie rozmýšľajúce a neženieme sa bezhlavo do vzťahu. Teda, aspoň väčšina z nás..."

Vypisovali si osem mesiacov, čo bol podľa Sveťky dostatočný čas na to, aby sa dobre spoznali. Mustaf jej stále viac imponoval zmyslom pre morálku, rodinu, pocitom zodpovednosti, i tým, že je to dobráčisko s nepokriveným charakterom. Vo svojich 25 rokoch už dosť presne vedela rozlíšiť vetroplacha od toho, čo ona hľadá. Prvé osobné stretnutie, lebo web kamera je vždy len chladným výdobytkom techniky, si plánovali po troch mesiacoch písania. V skutočnosti z toho bolo osem mesiacov, lebo papierovanie na úradoch je hrôza.

"V situáciach ako je rande, dámy to dobre vedia, žiaden outfit nie je dosť dobrý. V jednom trčia boky, v druhom zadok, potom už máte pocit, že trčia aj ruky. Nakoniec som si vybrala, čo si oblečiem, a tak, hajde do sprchy. No odrazu prestala tiecť voda...," popisuje, čo predchádzalo prvému stretnutiu v Košiciach.

Zatelefonovala preto kamoške, či môže využiť jej kúpeľňu. Už to vyzeralo, že všetko bude OK. Pekne vyobliekaná a vychystaná sa ešte motala chvíľku po izbe. No vtedy jej priateľkin yorkshir kompletne označkoval čerstvo vyžehlené nohavice. Keďže Sveťka má predsa len viac ako 50 kíl, do kamoškiných nohavíc sa nedokázala vtrepať. Rýchlo preto vyprali jej, asi zo štvrtiny vysušili a letela na rande. Hoci bolo horúce leto, nohavice nevyschli a pred Mustafu sa postavila, ako keby práve vyšla z fontány...

Láska na diaľku sa im nepozdávala

Odvtedy prišiel do Košíc ešte dvakrát. Vtedy si mladí povedali, že láska na diaľku nie je to, čo chcú. Pri tretej návšteve, i keď Mustaf musel prerušiť školu, študoval americké účtovníctvo na Alexandrijskej univerzite, sa to všetko zbehlo.

"V auguste budú dva roky, čo sme manželia. Sú niektorí známi, ktorí sa na nás doteraz hnevajú, že sme im o svadbe nedali dopredu vedieť." Sveťka však tvrdí, že je v tom nevinne. Kým nebolo potvrdené, že naozaj majú všetky doklady k sobášu, pozvánky nemohli posielať. "Vždy je predsa väčší trapas poslať pozvánky a potom svadbu zrušiť ako obtelefonovať známych deň pred obradom, že sa berieme. Teraz sa aspoň všetci verejne dozvedia, ako sa to zomlelo..."

A dozvedia sa aj príhodu, ktorú si mladomanželia budú určite dlho pamätať. "Svaťka si vymyslela, vraj by to bolo romantické, že keď vyjdeme z obradnej sály, budú nás svadobčania ohadzovať ryžou. Nedomyslela však, že mám kučery, ktoré sme ešte upravili gelom. Ryžové zrnká z mojej hlavy sme vyberali takmer celú svadobnú noc...," smial sa Mustaf pri spomienke na to, čo sa im prihodilo.

Na svadobnej ceste zatiaľ neboli. Len na predsvadobnej, vo Vysokých Tatrách. Boli iné priority. Kúpiť v Košiciach byt a dávať ho dokopy, nech vyzerá podľa ich predstáv. "Manžel je šikovný, takže pomaličky ho naozaj tvoríme do vlastného domova. Pyšná som na neho i čo sa týka jeho kariérneho postupu, ktorý robí bez konexií, len vďaka pracovitosti a umu. Pred pár dňami bol úspešný na pohovore, takže má v ruke na tri roky zmluvu so spoločnosťou, kde využije angličtinu aj počítače. Na tie je tiež odborník. Doteraz pôsobil v jednej renomovanej košickej jazykovke." Neskôr, ako Sveťku doplnil Mustaf, možno dokončí prerušené štúdium amerického účtovníctva alebo sa rozhodne pre štúdium niečoho iného popri zamestnaní tu, na Slovensku.

"Úplne najprv chcem požiadať o slovenské občianstvo. Potom bude všetko lepšie, jednoduchšie a ľahšie. Hoci aj pri vycestovaní na dovolenky, keďže zatiaľ treba vždy žiadať o víza," podotkol Mustaf. Dodal tiež, že napoly je už aj tak Slovákom. Nielen kvôli slovenčine, ktorú sa snaží učiť, i keď je ťažká. Aj naše zvyky už totiž dodržiava. I keď napríklad prvé stretnutie s ihličnanom na Vianoce bolo bolestivé.

"Sveťkin otec nám priniesol stromček. Dovtedy som nevedel, čo pichliače dokážu, doma som to nepoznal. Vybral stromček z kufra auta a vsunul mi ho do dlane. Bohužiaľ, v protismere, a tak som mal v momente pichliače v ruke. Nechcel som sa pred svokrom strápniť, tak som bol ticho. Hoci má väčšinou dosť naponáhlo, tentokrát len rozprával, rozprával..." Keď predsa len odišiel, Mustaf si začal vyberať ihličie z ruky. Potom, čo došla z práce Sveťka, pokračovali v ich vyberaní vo dvojici. "Večer nás svokrovci sfúkli, prečo nemáme stromček ešte ozdobený. Tak som povedal, prečo nie..."

V lete konečne spoznajú nevestu

V lete sa chystajú mladí aj Sveťkini rodičia na návštevu Egypta. Konečne by sa svatovci mali navzájom spoznať, a Mustafovi rodičia naživo vidieť nevestu. Zatiaľ ju poznajú z fotografií. Keď uvideli jej fotky po prvýkrát, mama sa na Mustafu veľmi nahnevala, prečo vraj múti hlavu 15-ročnému dievčaťu. "Za takú mladú ma považovala. A už vôbec nechceli veriť, že nie som Arabka. Raz, keď mama upratovala v Mustafovej izbe a pod vankúšom našla moje fotky, definitívne pochopila, že to asi bude vážnejšie, než nejaký flirt. Obaja mu povedali, že je im jedno, či som kresťanka alebo moslimka. Podstatné je, nech je šťastný."

Sveťku teší, že presne tak reagovali i jej rodičia. Otec pri odpytovaní akurát Mustafovi žartovne so zdvihnutým ukazovákom pohrozil, že ak ich jedinej dcére nejako ublíži, vtedy sa on zachová ako pravý Sicílčan a zastrelí ho. Potom ho pevne objal a vystískal ako milovaného syna. "Mama by Mustafu nedala za nič. Imponujú jej jeho spôsoby i správanie. Hovorí, že rodičia mu venovali pri výchove mimoriadnu pozornosť, čo je vidieť. I keď občas im, hlavne ako malý, dokázal znepríjemniť život. Zaspal napríklad len tak, že otec s ním musel autom obehnúť pol Alexandrie, kým sa mu zavreli oči."

Mustafov otec je už v dôchodkovom veku, ale ešte pracuje. Mama bola ekonómka, momentálne je domáca. Má ešte brata, ktorý študuje. Viac ich doma nebolo, aj keď v arabskom svete je mať veľa detí bežné. Ako Sveťka podotkla, jeho rodina patrí do tzv. strednej vrstvy a žijú priamo v Alexandrii. "Všetci sa na našu návštevu tešia. Jeho otec aj preto, aby s mojím mohol fajčiť vodné fajky. Volajú sa shisha. Mama najmä na to, že s ňou budem variť egyptské dobroty a chodiť po nákupoch."

Na nákupy sa teší i Sveťka, ktorá miluje nosiť indické šaty, a tie u nás nedostať. Napríklad salwar kamíz, čo je dlhá tunika a nohavice. Oboje nádherne vyšívané a doladené indickými šperkami. I na svadbe bola oblečená v indickom rúchu, mala aj korunku a ďalšie indické šperky. "Retiazka na čelo sa volá tikka, kamienky, ktoré si lepím, sú bindi. Vždy som obdivovala indické šaty. Už ako dieťa. Keď som sa po absolvovaní nadstavby so zameraním na cestovný ruch dostala do Anglicka, bola som vo svojom živle. Tam človek nielen stretne mnoho kultúr, ale konečne som si mohla kupovať orientálne ladené šaty." Sveťka bola v obliekaní nadčasová už dávno. Vlastné výšivky a korálky na šatách, tričkách a topánkach nosila oveľa skôr ako prišli u nás do módy.

´Nezabi všetko peniaz...´

Na oblečenie si Sveťka potrpí, mať bohatý šatník to je jednoducho jej márnivosť. Mustaf nenamieta, i keď už raz humorne, keď kúpila štyri rovnaké tričká v rôznej farbe, podotkol: ´keby ty nebyť taká pekná, už mŕtva...´ O pár minút nato jej podal bankovú kartičku, nech ide znovu do obchodu. Alebo jej dá "penazičku", ako ju volá, lebo ešte nevie úplne naše pády, a povie: ´choď, ale nezabi všetko peniaz...´

Keď ide Sveťka po ulici, často na ňu cudzí pozerajú. Dokonca sa im s manželom zopákrát prihodilo, že sa v Košiciach ktosi na ulicu alebo na cestu opýtal jeho, nie jej. "Známi sa sem - tam vyzvedajú, či mi nevadí takéto obzeranie. Ale nie. Veď nie som nahá ani polonahá. Nie som ani extravagantná, čo som o sebe tiež počula. Môj štýl je romanticko - orientálny, ale novodobý. Koľko módnych návrhárov sa inšpiruje etnickou módou? Kopec."

Pri otázke, prečo prišiel Mustaf na Slovensko a nie naopak, sa prejavila ako roduverná Slovenka, ktorá by von nevedela odísť. Tu sa jej páči, tu má rodičov, rodinu, známych. Mužovi sa predsa len lepšie čosi také opúšťa, chlapské väzby na domov sú slabšie. "Život tu síce nie je ľahký a nájsť si finančne lukratívnu prácu je problém. Som však optimistka. Dúfam, že raz, pracujem v ZŠ na Tomášikovej ulici, prestane byť mzda i v tejto sfére podhodnotená a rezort školstva sa aproximuje európskému právu po každej stránke. Teda aj v odmeňovaní učiteľov a vychovávateľov."

Život v Košiciach sa Mustafovi páči, žiadne problémy zatiaľ nemal. Pre prípadných neprajných zvedavcov či podrypovačov má veľmi jednoduchú filozofiu: "Žiadna rasa na svete nezaručí dobrotu v srdci. Vždy je to individuálne. Každé dieťa odpozoruváva veci od rodičov. Dievča od mamy, chlapec od otca. Je to zákon zákonov. Pokiaľ má chlapec v otcovi dobrý vzor a vidí, s akou úctou sa správa k manželke, tak sa bude raz on správať k svojej. U Mustafa to platí stopercentne. Je to úžasný, milujúci a romantický partner," dodala šťastím žiariaca Sveťka, ktorú v škole deti volajú pani učiteľka pinkie, čiže ružová. Túto farbu totiž miluje najviac na svete. Rovnako Pinkie alebo ešte Svetika jej hovorí i Mustaf.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári