stretávame už v stredoveku v podhradiach a na predmestiach slobodných kráľovských miest. Rozšírili sa v druhej polovici 16. storočia, odkedy sa stali základom feudálneho veľkostatku. Zemepáni začali opustené usadlosti sceľovať na najúrodnejšom mieste chotára do majera a neskoršie si v dedine dali postaviť hospodárske budovy, mnohí aj kaštiele. Túto pôdu museli poddaní obrábať. Zúrodňovanie pôdy maštaľným hnojom podnietilo chov dobytka, oviec, ošípaných a hydiny.
Takéto majere boli aj v okolí Košíc. V podstate po nich zostali len mená troch ulíc. S Myslavou sa viaže majer Čičky, dnes už len ulica Čičky-majer. V súčasnosti je to už len záhradkárska a chatová lokalita v mestskej časti Západ, ktorá sa rozprestiera na rozlohe 2 hektáre. Z hľadiska životného prostredia sa tam nachádzajú ekologicky významné segmenty, ktoré predstavujú biotopy s nezastupiteľnou funkciou v ekologických stabilitách súčasnej krajiny. Je tam vodný biotop s výskytom obojživelníkov v prímestskej zóne ako sú mlok obyčajný, mlok veľký, ropucha obyčajná a ďalšie živočíchy. Podľa pamätníkov si cez majer skracovali cestu Myslavčania smerujúci do mesta. Vo veľkom sa tam chovali ovce.
Ďalšia ulica pripomínajúca majerský spôsob hospodárenia na okraji Košíc je Rešov majer, ktorý sa nachádzal v mestskej časti Krásna. Toto územie je od historickej obce vzdialené cca 3 kilometre a bývali tam pôvodní osadníci, ktorí vlastnili pozemky. Postupne sa predávali a dnes je to obľúbená lokalita pre chalupárov. Chovalo sa tam všeličo. Pozemky údajne patrili pôvodne grófovi Zichymu, ktorý ich rozpredal gazdom. Cesta, ktorá vedie k tomuto majeru bola pomenovaná ako ulica K majeru.
V okolí Košíc boli aj ďalšie majere. Viac ulíc už podľa nich pomenovaných nie je, ale majerom bol aj Ludvíkov Dvor v mestskej časti Šaca, o ktorom si povieme viac nabudúce.
Zajtra sa dozvieme, po kom bola pomenovaná ulica Čkalovova v Barci.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
