1999. Keď sa pred týždňom vybral s kamarátkou Hankou do Slovenského raja, aby zliezli Tomášovský výhľad, netušil, že do hôr sa po tomto výlete už tak skoro nedostane. Marek totiž v ten osudný deň spadol zo skaly asi z 25metrovej výšky a skončil na Klinike úrazovej chirurgie (KÚCH) FN L. Pasteura Košice na Rastislavovej ulici.
"V ten deň sme sa rozhodli zliezť dve cesty, Krikľavku a Okrajovú," začal rozprávať Marek, keď sme ho navštívili v nemocnici. "Pri prvej bolo všetko fajn, na druhej bolo treba omotávať lano o takú pomôcku, aby ma mohla kamoška spustiť dolu. Zaistil som sa a povedal Hanke, že ma môže spustiť. Ona sa však zrejme pomýlila, alebo zle počula, vypla lano z karabínky a ja som zletel do hĺbky okolo 25 metrov. Po prebratí sa na zemi som mal dojem, že zliezanie steny sa mi iba prisnilo. Potom nastala taká zvláštna dezorientácia v čase, stále som sa pýtal, aký je dátum. Kamarátka ostala hore a či práve ona zavolala záchranárov z horskej služby, neviem. Vrtuľník ma previezol najprv do nemocnice v Poprade a po ošetrení rán nasledoval prevoz do Košíc. Tam ma ešte v ten istý deň operovali."
Lekári zistili, že Marek má udretú ruku, stlačené pľúca, zlomené kosti v ľavej päte. Najvážnejším zranením bol poranený dvanásty stavec chrbtice, röntgen odhalil na tom mieste aj úlomok kosti. Ten lekári pri operačnom zákroku odstránili.
"Mal som strach, či budem vôbec ešte niekedy chodiť a hýbať sa. Avšak jeden lekár ma ešte vo vrtuľníku upokojoval, že pri dvanástom stavci sa už miecha zužuje, horšie by vraj bolo, keby som si poškodil krčnú chrbticu. Teraz to ešte trochu bolí, väčšinou, keď ma otáčajú na posteli. Dúfam, že sa postavím na nohy a budem liezť ďalej. Lekári vraveli, že mám nádej, ale až o pol roka vraj budú vedieť čo ďalej. Z Košíc ma majú preložiť do Popradu, potom bude nasledovať rehabilitácia v Kováčovej. Ale kedy to bude, neviem. Lekári hovoria, že pôjde o dlhú pesničku. Príbuzní a známi mali najprv strach, teraz sú radi, že som to prežil. Možno aj preto, lebo celý život cvičím. Prišlo mi množstvo povzbudivých esemesiek, som rád, že na mňa myslia. Kamarátka Hanka ešte za mnou nebola, myslím si, že je stále ešte v šoku," dodal Marek.
On sám je presvedčený, že v ten osudný deň, keď spadol, rozprestrel nad ním ochranné krídla nie jeden, ale celý pluk anjelov strážnych.
Z alpských vrchov sa mu najviac páči Eiger, z himalájskych Nanga Parbat. Mladý muž, ktorý prežil ako zázrakom, dúfa, že ich raz zdolá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
