vnútri je Vnútorný Červený breh.
Kopec dostal meno podľa sfarbenia. Mal výrazne červenú farbu, čo súvisí s ložiskom a ťažbou magnezitu na Bankove. Okysličovaním sa tento nerast sfarbuje do červena, a tak celý breh sa ani nemohol inak volať ako Červený breh. Je súčasťou masívu Bankov. Na jeho svahoch mali vinice Dominikáni, ktorým celé územie patrilo a pestovali tam vinič. V súčasnosti sa už dobývací priestor bane Bankov nevyužíva. Prevádzka magnezitky sa začala v roku 1911. Definitívne bola odstavená v roku 1996.
Na Červenom brehu sa nachádza dojčenecký ústav, ale je tu aj lyžiarske stredisko s dvomi lyžiarskymi vlekmi i umelou zjazdovkou. V zime bola táto lokalita vyhľadávaná lyžiarmi, čo už v ostatnom čase neplatí, v lete zas turistami.
Červená farba dominuje aj v názve ďalšej ulice Červený rak, ktorá sa nachádza na území mestskej časti Juh. V potoku, ktorý tadiaľ preteká, sa vyskytovali raky. V súčasnosti táto časť mesta sa spomínala častejšie v súvislosti s výstavbou diaľničného privádzača. V knihe História turistiky, ktorej autorom je súčasný riaditeľ Štátnej vedeckej knižnice Ján Gašpar, sa dozvedáme, že tam boli očistné kúpele a výletný hostinec, ktorý navštevovali Košičania. Bolo to za mestom a muži tam chodievali za zábavou, ktorá sa neraz končila bitkou. V roku 1886 kúpele vyhoreli a potom sa už neobnovili.
Na týchto miestach potom mali záhrady Bulhari, kde pestovali vo veľkom zeleninu, ktorou zásobovali Košice. Dnes sú tam len zvyšky záhrad a toto územie je už skôr priemyselnou, ako poľnohodpodárskou oblasťou.
Zajtra sa dozvieme o uliciach, ktoré súvisia s oslobodzovaním.
Autor: pod
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
