Deficit snehových zrážok spôsobil, že v Hornáde prestala tiecť voda
Čo už mnohí odborníci predpovedali, to sa tento týždeň stalo skutočnosťou. Hornád, ktorý preteká naprieč mestom, už nie je tečúcou riekou. Jednoducho zastal. Vidieť je to najmä na vodopáde pri rekreačnom stredisku Ryba - Anička. Zhora dole nespadla včera ani kvapka vody.
Mizerné snehové zrážky spôsobili, že vo vyšších polohách sa nemá čo topiť. Kvôli tomu nie sú potoky a rieky naplnené takým množstvom vody, ktoré zabezpečuje aspoň aký-taký prietok. Niektoré vodné toky vyschli, iné majú stav hlboko pod normálom. "Za všetkým treba hľadať globálne otepľovanie," povedal nám Ferdinand Hastrman z Povodia Hornádu a okolitých veľtokov (PHaOV). "Vypúšťanie skleníkových plynov spôsobilo zväčšovanie ozónovej diery a na Zem dopadá oveľa viac UV žiarenia ako v minulosti. Veď si len vráťte o takých 30 rokov dozadu. Kto sa chcel opaľovať, jednoducho sa vystavil slnku a pekne zhnedol. Žiadne ochranné krémy mu nebolo treba. Dnes si bez nich dlhší pobyt na slnku nemôžeme ani predstaviť. A každý rok bude treba krémy s vyšším a vyšším ochranným faktorom."
Človek si pomôže krémom, no príroda je bezmocná. Očividným dôkazom je spomínaný Hornád. Po iné roky ním v marci pretekali kubíky a kubíky vody. Hladina stúpala a riziko záplav bolo na dennom poriadku. Tento rok, zdá sa, žiadne katastrofické scenáre nehrozia. V Slovenskom raji, kde Hornád pramení, už nie je takmer žiadny sneh a ani prítoky na tom nie sú o nič lepšie. "Už vo februári sme zaznamenali, že prietok korytom je zo dňa na deň menší," pokračuje F. Hastrman. "Kým napríklad v roku 1997, teda pred 10 rokmi, mal Hornád priemerný prietok 15 kubických metrov za sekundu, tento rok necelý jeden. A v marci už denno-denne iba klesal."
Kritická sitácia nastala tento týždeň, kedy pracovníci PHaOV namerali prietok iba liter za sekundu. A včera dokonca zistili, že Hornád tečie opačným smerom. Akoby sa voda vracala späť. Našťatie, táto anomália trvala iba hodinu, potom sa hladina ustálila a nastal rovnovážny stav. Hornád netiekol tam ani späť a mal podobu jazera. "Samozrejme, nulový prítok si okamžite všimli v Rumunsku. Hornád totiž po napojední na Tiszu a Dunaj ústí v Čiernom mori. Rumuni, keďže už sú v Európskej únii, sa sťažovali v Bruseli. Zen nám v pondelok zaslal výstražnú nútu. Ak vraj neobnovíme dodávky vody, hrozia nám miliónové pokuty," prezradil F. Hastrman.
Slovenská vláda už o probléme vie a bude sa ním zaoberať v pondelok. F. Hastrman, ako spoluautor štúdie na riešenie nedostatku vody v Hornáde, nám prezradil aj najschodnejší variant, ktorý vláde navrhli. "Kým nezačne výdatnejšie pršať, jednoducho otvoríme domáce kohútiky a do Hornádu pustíme pitnú vodu. Jeden deň to budú mať na starosti Furčania, druhý deň Ťahanovčania, po nich Jazerčani a postupne sa vystriedajú všetci. Zvýšenú spotrebu zaplatí štát. Vyjde ho to určite lacnejšie, ako by mal platiť Bruselu miliónové pokuty v eurách," myslí si F. Hastrman.
Aký spôsob riešenia "Hornádskej krízy" si napokon vláda vyberie, budeme aktuálne informovať.
Róbert BEJDA
Autor: V PONDELOK 12. 3. 2007
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
