Za urážku na cti ju dobodal dýkou
Všeobecne prevláda názor, že mládež je čoraz skazenejšia. Narastá počet trestných činov mladistvých, udomácňuje sa násilie a rozširujú rôzne zbrane. Nie je žiadnou zvláštnosťou, ak 15 či 16-roční chalani chodia ozbrojení dýkami, reťazami i palicami. A ak sa ocitnú v zlomovej situácii, neváhajú ich použiť. Presne ako Marek T., hlavný hrdina dnešného prípadu.
V ten osudný septembrový večer sedel Marek na posteli a nudil sa. Mimovoľne sa natiahol a na stole zapol magnetofón. V tej chvíli zatriasla izbou spŕška metalových decibelov. To mal rád. Siahol do zásuvky stola a vybral svoju lásku. 30-centimetrovú dýku, ktorú vymenil za maminu zlatú retiazku. Vtom sa otvorili dvere a do izby vošla matka. Zamračil sa, lebo nemal rád, ak rušila jeho súkromie. S matkou žili sami, lebo otec ich opustil, keď mal Marek tri roky. Odvtedy ho vychovávala iba ona. Snažila sa mu poskytnúť lásku za oboch rodičov a nestále ho zahŕňala prehnanou starostlivosťou. A to malo na Mareka opačný vplyv...
Keď vošla do izby, stíšila magnetofón. "Vieš, miláčik," povedala ospravedlňujúco, "mne tá hudba nevadí. Ale susedia sa neustále sťažujú. Nemajú pochopenie pre vás, mladých..."
Marek na matku zagánil a zavrčal. "Povedal som ti aspoň stokrát, aby si mi nehovorila miláčik. A susedia nech si vyondia oko. Ešte nie je desať hodín. Dovtedy môžem počúvať hudbu ako hlasno chcem. Ak sa prídu sťažovať, pošli ich za mnou. Potom ich odpor voči mojej hudbe prejde..." povedal a zašibrinkoval dýkou vo vzduchu.
Matka zbledla. "Preboha! Ako môžeš takto hovoriť?! Vari by si im nechcel tým nožiskom ublížiť?! A schovaj ho! Môžeš sa porezať!"
Tieto slová na Mareka nezabrali. Dýku neodložil a hlasitosť na svojej "veži" ešte zvýšil. Rád sa pred matkou vystatoval a hral na drsného chlapa. Ona jediná mu bola ochotná uveriť. Naopak, takmer všetkým spolužiakom z učňovky bol iba na smiech. Rozmaznaný jedináčik, ktorý sa dokázal rozplakať, keď mu niekto zobral desiatu alebo mu podložil nohu. Keď navyše spolužiaci niekoľkokrát počuli, ako ho matka volá, odvtedy naň nepokrikovali inak, ako Miláčik...
Vo svojej zbabelosti bol Marek zúfalý. Ako veľmi by chcel byť ostrým chlapom, ktorého by sa každý bál. Hltal bojové filmy, ktoré si požičiaval z neďalekej videopožičovne a keď zaspával, sám seba si predstavoval ako akčného hrdinu. To bol aj hlavný dôvod, prečo si pozháňal ten nôž. Dodával mu pocit sily, istoty a neporaziteľnosti. Nikdy v živote nemal ozajstných priateľov, tak sa ním stal tento kúsok chladného kovu...
Matka sa na neho vyčítavo pozrela. Keď si však uvedomila, že nič nezmôže, opustila bojisko. Ostávalo jej iba jediné. Dúfať, že susedom sa bude Marekova hudba páčiť. Dúfala však márne. Už po pár sekundách sa zdola ozval buchot. Bola to pani T. z bytu pod nimi, ktorá bola na hlasnú hudbu priam alergická. Nečudo, veď mala štvormesačné dieťa, ktoré sa na hluk často budilo. Marek správne uhádol, že do jeho dlážky búcha susedka rúčkou od metly. Preto pustil magneťák na plné pecky a aby susedku ešte viac vydráždil, búchal do taktu pravítkom po radiátore.
Po chvíli sa mu zdalo, že sa z predsiene ozýva hluk. Vtom sa dvere rozleteli a do izby vpálila susedka. Za ňou matka, ktorá sa je neúspešne snažila zastaviť. Rozzúrená žena preletela pohľadom po interiéri a keď zbadal magneťák, zodvihla ho do výšky a šmarila o zem. Len čo stroj dopadol a odletelo z neho niekoľko kúskov, v izbe sa rozhostilo ticho. Marek vyskočil z postele a zvrieskol: "Čo ste to urobili?! Veď je to stroj za desať tisíc!"
Susedka sa od zlosti celá triasla. "Ty fagan zasraný! Čo si myslíš?! Že chcem kvôli tebe prísť o rozum?! Ak pustíš tie tvoje debiliny ešte raz tak nahlas, vyfackám ťa ja, keď to nedokáže tvoja matka! Asi preto, že si pre ňu Miláčik...!"
Keď Marek začul to slovo, vyštekol: "Zavri hubu, ty prekliata štetka!"
Sotva to dopovedal, susedka sa rozohnala a dala mu facku. Marek očervenel, no nie od bolesti, ale od zlosti. Pripadal si strašne ponížený. Bleskovo siahol po dýke a vrazil jej čepeľ do susedky. Nôž vnikol do brucha až po rúčku. Marek bol šokovaný, ako to šlo ľahko. Konečne sa zbavil strachu a stal sa pánom situácie. Ani nevedel prečo, no keď vytiahol nôž z rany, opäť sa rozohnal a vrazil ho do susedky znova. A nie raz, lež spolu sedemkrát. Posledné dve rany, tentoraz do krku, zasadil žene vo chvíli, keď kľačala na kolenách. Možno by pridal i ďalšie, no matke sa konečne podarilo zadržať mu ruku. I tak už susedku nezachránila. Na zemi niekoľkomkrát zachrčala a vydýchla naposledy. Až vtedy sa Marek trochu prebral a pomaly si začínal uvedomovať, čo urobil. Prekvapene civel na krvavú dýku v rukách i matkine oči plné hrôzy. Nôž zahodil do kúta, zvalil sa na posteľ a rozplakal sa...
Súd uznal 17-ročného Mareka T. vinným z vraždy a ako mladistvému mu vymeral 4 a pol roka.
rob
Autor: V PONDELOK 12. 3. 2007
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
