Z obrazu rozpadnutého na franforce sa vykľula "rembrandtovská" podobizeň

Východoslovenská galéria (VSG) nemá za úlohu len vystavovať, ale jej prvoradou snahou je zbierať umelecké diela, ktoré sa viažu na východ Slovenska, dokumentovať vývoj histórie výtvarného umenia. VSG má v zbierkovom fonde takmer sedem tisíc výtvarných diel. Mnohé z nich sa do galérie dostali zaujímavými cestičkami a niektoré z nich majú v sebe napísaný zaujímavý príbeh...

Neexistuje veľa rôznych možností, ktorými by mohla galéria rozširovať svoj zbierkový fond. "V prvom rade je to kúpa od majiteľov obrazov. Či už priamo od autorov, zo súkromných zbierok alebo zberateľov," vysvetlila nám Mária Kostičová, zástupkyňa riaditeľa VSG. Ďalšou možnosťou je takzvaný hospodársky prevod. "Inštitúcie, ktoré zanikli, alebo ktoré už nechceli mať vo vlastníctve umelecké diela, posunuli tieto diela do zbierkotvorných inštitúcií. Po 2. svetovej vojne vznikol i takzvaný Náboženský fond, v ktorom boli diela pôvodne majetkom deportovaných Židov alebo rôznych kláštorov a podobne. Veci z tohto fondu sa potom rozdelili do rôznych inštitúcií. Občas sa náš fond rozšíri i darovaním - väčšinou priamo od autorov."

Keď vznikala v Bratislave Slovenská národná galéria, mnohé diela jej boli pridelené z fondu Slovenského národného múzea. Podobne tomu bolo aj pri vzniku VSG v roku 1951, do ktorej zbierok bola presunutá časť fondu Východoslovenského múzea. "Prvé prírastky však boli výsledkom vlastného zberu. Prvé dielo, ktoré galéria kúpila, bola Malá Holanďanka od košického výtvarníka Acháca Aranyossyho (1870-1898). Zhodou okolností sme neskôr od starej pani Aranyossyovej kúpili väčšiu zbierku diel, ktoré mali v dome na Alžbetinej ulici. Túto budovu totiž VSG v 70-tych rokoch odkúpila. Je to budova, v ktorej sme v roku 1984 otvorili naše ďalšie výstavné priestory. Obraz Malá Holanďanka sme v galérii mali veľmi radi, no bohužiaľ pri požiari v roku 1985 zhorel. Ostal iba na fotografiách..."

Najväčší prírastok bol po požiari

Prvoradou úlohou VSG nie je vystavovať, ale vytvárať zbierku umeleckých diel, dokumentujúcich výtvarný život v regióne i mimo neho. "Našim hlavným zámerom je rozširovať zbierku diel, ktoré sa viažu k východnému Slovensku. Deje sa to v prvom rade formou vlastného výberu pracovníkov galérie - historikov umenia, ale aj ponuky - niekto má obraz, chce ho predať, my máme záujem a všetko závisí na tom, či sa dohodneme na cene. Často sa totiž stretávame s premrštenými požiadavkami. Na rôznych aukciách výtvarných diel by sme zrejme veľmi nepochodili. To už je obchod a naše ponuky by nemohli konkurovať tomu, čo ponúkajú súkromní zberatelia. Ak však vieme o diele, ktoré by sme chceli získať a vieme, že naň máme dostatok peňazí - či už od nášho zriaďovateľa alebo z grantov - prejavíme oň záujem. Sumu musí schváliť nákupná komisia, v ktorej sa odborníci vyjadrujú k cene obrazu či iného diela. Cena často nie je hodnotou diela, ale je to hodnota, na ktorej sa dohodneme."

Ľudia pracujúci v galérii majú informácie o tom, kto, kde a aké obrazy či iné umelecké diela vlastní. "Samozrejme, že máme isté kontakty a navyše - majitelia sa radi pochvália. Keď chystáme výstavu venovanú tvorbe nejakej osobnosti, vieme, kto vlastní aký obraz, či iné diela a zapožičiame si ich."

V súčasnosti je vo vlastníctve VSG takmer sedem tisíc umeleckých diel. Z toho je 2 675 malieb, 337 sôch, 1 877 kresieb, 1 991 grafík, 1 919 úžitkových predmetov a mnoho ďalších... "Najväčší prírastok do zbierkového fondu sme zaznamenali po požiari v roku 1985. Jednak sme od ministerstva či vlády dostali dotácie, ale v tom čase bolo i mnoho diel darovaných umelcami... V súčasnosti to nie je ideálne. Nemáme dostatok financií na to, aby sme každý rok získali napríklad reprezentatívne prírastky od súčasných autorov. Myslím si však, že žiadna inštitúcia na svete nemá dostatok peňazí na to, aby uspokojivo dokumentovala súčasné dianie v umení, či vôbec dopĺňala zbierkové fondy..."

Mnohé obrazy, ktoré v súčasnosti môžete vidieť vo VSG vďaka výstave, ktorou si galéria pripomína 55. výročie výstavnej činnosti, majú za sebou zaujímavú históriu. "V minulosti získala kúpou galéria obraz A. Aranyossyho Portrét mníšky. Dlhú dobu sme ho kvôli tematike nemohli vystavovať. Požiar vypukol 12. januára 1985 popoludní. Kým požiarnici hasili oheň, čakali sme, no hneď ako to bolo možné, vynášali sme z budovy diela. Prvým obrazom, ktorý sme zachránili, bola práve Podobizeň mníšky."

Nezriedka sa stáva, že sa kurátorom z VSG podarí nájsť zaujímavý obraz, o ktorom netušili. "Keď sme pripravovali Vojtechovi Seligovi výstavu k 85. narodeninám, mala som vtedy trochu hlavu v smútku, keďže výstava sa mala u nás v galérii konať vo výstavnej sieni, ktorá je dlhá a úzka. Potrebovala som aj nejaké väčšie obrazy." Keď s kolegom Imrom Groškom sedeli u Bélu báčiho - ako V. Seligu mnohí volali - trochu sa potúlala po ateliéri. "Vtedy som zbadala v zadnej časti ateliéru veľký obraz otočený k stene. Pýtala som sa, čo na ňom je, Béla báči povedal, že ani nevie. Vraj tam stojí už roky a on sa nepamätá, čo naň namaľoval. Chcela som sa na to pozrieť, no on protestoval. Komu by sa vraj chcelo všetko odpratávať, aby sme sa k obrazu dostali." Nakoniec sa však k obrazu prepracovali. "Bol trochu špinavý, veď v ateliéri bol opretý bez pohnutia 30 rokov! No u nás ho reštaurátorky ´vyblýskali´ a nakoniec sa aj sám pán Seliga čudoval, aký je to pekný obraz. Po výstave nám ho daroval."

Prekvapenie

O príjemné prekvapenie pre pracovníkov galérie sa postaral i obraz od maliara Leopolda Horowitza (1838-1917). "Bol to veľmi slávny maliar, ktorý pochádzal z Košíc. Svojho času pôsobil aj na poľskom kráľovskom dvore či vo Viedni. V 80-tych rokoch nám dediči istej známej košickej rodiny ponúkli na odpredaj viacero diel Elemíra Halásza - Hradila. Medzi nimi bol i jeden veľmi zničený. Doslova bol na franforce a odpadávala z neho farba, no predsa sa dala vytušiť zaujímavá podobizeň." V tom čase si fotograf galérie robil kurz na nakrúcanie kamerou, ktorý mal ukončiť reportážou. "Rozhodla som sa teda, že by sme mohli nakrútiť reportáž z toho, ako sa reštaurujú diela a vybrala som práve tento obraz. Vykľula sa z neho nádherná, povedala by som priam ´rembrandtovská´ podobizeň otca maliara - Portrét Hermana Horovitza, obchodníka s vínom."

Reštaurátorom dali zabrať mnohé obrazy, ktoré si dnes môžete v galérii obzrieť. "Tvorba košického autora Antona Jasuscha (1882-1965) zaznamenala v 20-tych rokoch minulého storočia veľké tvorivé vypätie. V tom čase pripravil výstavu diel, z ktorých 10 bolo veľkorozmerných (3 krát 3 metre). Výstavu zorganizoval v jednej bratislavskej telocvični, lebo nikde neboli dostatočne veľké výstavné priestory. Do tejto jeho tvorby sa doslova zamiloval kňaz Jur Koza Matejov a kúpil všetky vystavené diela."

Boli to obrovské plátna, ktoré sa zrolovali, poskladali a nasledovali osudy J. Kozu Matejova či jeho dedičov. "Tradovalo sa, že mnohé z nich sú už zničené. Galéria kúpila štyri veľké a jeden menší obraz v rámci väčšieho súboru umelcových diel. Tie plátna dlhú dobu neboli vôbec roztočené a netušili sme, čo na nich vlastne je. Galéria však mala veľa iných Jasuschových obrazov, takže reštaurovanie týchto sa odkladalo. Po požiari však došlo k zničeniu mnohých Jasuschových menších obrazov, tieto veľké boli však podmočené a bolo nutné ich reštaurovať." V dnešnej dobe sú už zreštaurované a vystavené dve veľkorozmerné plátna a reštaurátori pracujú na ďalšom.

Často sa stáva, že kurátori doslova roky ´pasú´ po niektorom z obrazov. Tak tomu bolo napríklad v prípade Zelenomodrého aktu autora Tibora Gálla. "V roku 1978 bol Rok ženy a pripravovali sme výstavu Žena vo výtvarnom umení. Vtedy sme nemali v zbierke veľa vhodných motívov, preto som chodievala i za autormi, aby som na výstavu od nich zapožičala zaujímavé diela. T. Gáll nám zapožičal akt v zelených tónoch. Nechcel ho predať. Tvrdil, že to bude posledná vec, ktorú predá. Pred dvoma rokmi ju však ponúkol galérii s tým, že chce, aby sa toto jeho dielo dostalo do galerijnej zbierky. Pre umelcov sú totiž zbierky takýchto inštitúcií istotou, že sa v nich bude s ich dielom nakladať tak, ako sa patrí."

Občas sa však stane, že dielo je galérii sľúbené, no nedostane sa doň... "V roku 1934 dostal Július Jakoby Cenu mesta Košice za Ležiaci ženský akt. Požičal nám ho práve na spomínanú výstavu v roku 1978. Chceli sme ho kúpiť. Vtedy odmietol, no sľúbil, že po jeho smrti bude dielo patriť galérii. Nestalo sa tak, no našťastie vieme, kto akt vlastní a keď sme ho chceli zapožičať, ochotne nám bol poskytnutý."

O niektoré prídu

Niekedy sa o to, aby sa rozšíril zbierkový fond galérie, postarajú obyčajné veci... "Niekoľko obrazov od Jána Lukáša Krackera (1717-1797), ako napríklad Svätého Vendelína, zakúpila VSG od medzevskej fary. Jednoducho potrebovali peniaze na opravu strechy, tak nám ponúkli niektoré obrazy a my sme ich odkúpili..."

Občas nastáva i opačný proces a galéria sa musí niektorých zbierok vzdať. "Je tomu tak, okrem iných diel, v prípade obrazu Nanebovstúpenie Panny Márie od Jozefa Lercha (1750-1828). Bol to významný maliar, ktorý však robieval najmä nástennú maľbu, takže tento obraz je veľmi unikátny. Pred rokmi ho galéria získala vďaka už spomínanému Náboženskému fondu, bol to pôvodne majetok premonštrátskeho kláštora. Cirkev si diela v rámci reštitúcií vyžiadala naspäť a po súdnom rozhodnutí budeme musieť tento obraz spolu s ostatnými vrátiť jasovskému opátstvu..."

Keďže má galéria za úlohu mapovať vývoj výtvarného umenia hlavne na východe Slovenska, nesmú v jej fonde chýbať diela s významnou umeleckou hodnotou, ktoré v histórii umenia nie sú zanedbateľné. Takým je napríklad dielo Jozefa Czauczika (1780-1857) Pohľad na Rochusovu dedičnú štôlňu v Rudňanoch, ktorou sa začali písať dejiny krajinomaľby s figurálnou stafážou na Slovensku "Obraz sme kúpili od súkromného majiteľa z Markušoviec, pričom on si bol veľmi dobre vedomý toho, aký význam a i cenu má tento obraz... Je to dielo, ktoré si galéria zapísala do svojich zbierok ako tretie nadobudnuté. V čase, keď bola galéria založená, sa totiž kládol dôraz na získavanie obrazov z 19. storočia, kedy v tomto regióne nastal rozkvet výtvarného umenia."

Neraz sa v ateliéroch umelcov nájdu kvalitné diela ich kolegov. "Napríklad známu olejomaľbu Utečenci Konštantína Bauera (1893-1929) sme získali od vdovy po maliarovi Elemírovi Halász - Hradilovi. Vždy tomu tak bolo a funguje to i dnes, že si umelci medzi sebou vymieňajú svoje diela..."

Ďalším z obrazov, ktorý stojí za zmienku, je Clown od Vojtecha Erdélyiho (1891-1955). "V Košiciach žil J. S. - nenazvala by som ho zberateľom, skôr obchodníkom s umením. Pochádzal z Podkarpatskej Rusi a venoval sa hlavne tomuto teritóriu. Nejakú dobu pracoval aj vo Východoslovenskej galérii a keď odchádzal na dôchodok, ponúkol tento obraz na odkúpenie galérii. Dovtedy ho predať nechcel, mal ten obraz rád a vraj on sám bol na ňom zobrazený..."

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári