inou pozornosťou. Niektorých známych Košičanov sme sa opýtali, ako tento sviatok oslavovali a prežívali pred novembrom 1989.

Spevákovi Petrovi Stašákovi je viac ako Medzinárodný deň žien bližší Deň matiek

Dostali príkaz spievať a nikto neprotestoval

Spevák Peter Stašák priznáva, že Medzinárodný deň žien nikdy nejako veľmi neoslavoval. "Oveľa bližsí mi je Deň matiek. Ten sa oslavuje po celom svete. Keď som roky chodil spievať do západnej Európy, videl som, že tam sa tento sviatok veľmi udomácnil a mne osobne sa tiež viac pozdáva. MDŽ mal totiž pred revolúciou vždy takú atmosféru socialistického sviatku. Aj v tom čase som viac uznával Deň matiek a ako keby na protest tomu, ako tu bol ponímaný Medzinárodný deň žien, som sa viac snažil oslavovať práve Deň matiek," prezradil P. Stašák.

Za posledné roky si teda MDŽ špeciálne nepripomína, oslávi ho zvyčajne len vtedy, ak mu ktosi pripomenie, že sa blíži... "Viem však o tom, že mnohým ženám, ktoré si na veľké oslavy MDŽ pred revolúciou pamätajú, je za týmto sviatkom ľúto. Vnímal som to tak, že v ten deň všetci súdruhovia rozprávali celý deň, že si treba ženy vážiť. Mali kopu rečí o tom, že bez žien by sme na tomto svete nemohli existovať, pateticky ďakovali všetkým ženám za to, čo všetko pre svet robia. Lenže podľa mňa je hlúposť vyhradiť si na to jeden deň, ďakovať ženám, hovoriť im, aké sú dôležité a potom sa podľa toho nesprávať... Ženám treba vzdávať úctu každý deň a to nie len rečami!"

P. Stašák si pamätá aj na také oslavy MDŽ, kedy dostal ´z hora´ príkaz zaspievať nejakému ženskému kolektívu, hoc napríklad na roľnícke družstvo. "Presne takto si totiž mnohí, ktorí viedli tento štát, oslavy MDŽ predstavovali. Ideálne bolo ísť do nejakého závodu či podniku, kde čosi porozprával súdruh riaditeľ a potom sa koncertovalo... Slovkoncert preto zorganizoval niekoľko koncertov, na ktoré sme museli ísť. V tej dobe to však bolo také, že nikomu z nás ani len nenapadlo protestovať. Vnímali sme to tak, že na 1. mája, na MDŽ a iné štátne sviatky sme proste dostali príkaz a šli sme. Nikto nefrflal ani nepozastovoval nad tým, či tam chce alebo nechce ísť koncertovať - pre umelcov to bolo samozrejmosťou a v podstate sa nič iné robiť nedalo... Lenže na druhej strane - vedeli sme, že to tie ženy potešilo, keď videli, že sme prišli spievať iba pre ne. A to to vyvážilo."

kid

Vladimíra Karnaya manželka vyprovokuje aspoň k čokoládke

Kvietky nekupuje, lebo by skrachoval

Tréner basketbalistiek K Cero V.O.D.S. i slovenskej reprezentácie Vladimír Karnay je celkom rád, že drvivej väčšine jeho zverenkýň už dátum 8. marec nevraví vôbec nič. "Keby som mal totiž každej z nich kúpiť kyticu, tak skrachujem..." Preto v kabíne radšej ani nerozširuje, že by sa dievčatá v ten deň mali niečoho domáhať. "Veď vtedy, keď ôsmy marec bol naposledy sviatkom, tak mali šesť-sedem rokov, takže sa naň ani nemôžu pamätať, lebo ho vlastne nezažili. Už aj pre mňa je to dávno. Väčšina mužov si na MDŽ spomína tak, že to bol sviatok žien, ale oslavovali ho chlapi."

V. Karnay vraj nepatril k takej fajte mužov, čo sa objavili vo dverách bytu s kytkou v ruke, a čakali, že im za to manželka uleje. "Ja vypijem všade, len doma nie. U nás môže byť fľaša v barovej skrinke zavretá hoc aj päť rokov, ani sa jej nedotknem. Tak bývalo aj na MDŽ. A keď som sa niekedy na ´našich´ oslavách zdržal, tak som to dal manželke vopred poctivo na vedomie."

Aj jeho polovička sa už za tie roky stihla zmieriť s tým, že ôsmy marec si komunisti vzali so sebou do zabudnutia. "Ale stále vie nejako vyprovokovať, aby v ten deň bola aspoň čokoládka. O nejaký sviatok jej pritom vôbec nejde, hlavne jej ide o tú čokoládu."

Basketbalového trénera by nezaskočilo ani to, keby sa jeho dievčatá tiež domáhali nejakej malej pozornosti od mužskej menšiny v klubovej kabíne. "Ako som už povedal, kvietky to asi nebudú, ale keď to vychádza tak, že môžeme trošku zvoľniť tréningový proces, tak im takú malú odmenu k MDŽ dám."

mat

Podľa Vincenta Lukáča sa história vymazať nedá

Aspoň im potrasie rúčkou a dá pusinku

Keby bolo na ňom, bývalý košický hokejový ostrostrelec Vincent Lukáč by Medzinárodný deň žien z kalendára v žiadnom prípade nevymazal. "Lebo ten sviatok mal svoju históriu. A tá sa vymazať nedá. Veď si to tie ženy zaslúžili, aby ich chlapi aspoň raz do roka nejako obšťastnili, či nie? Aspoň malou kytičkou, lebo to nebolo o tom, aby sme im vtedy kupovali nejaké veľké dary. Ako sa to hovorí? Ženu ani kvetinou neudrieš? A ani chlapa nezbije, keď tú kvetinu žene k MDŽ kúpi. Keď sme boli zamilovaní, a musím povedať, že ja som zamilovaný stále (ha-ha-ha), tak sme ku kytičke pridali aj nejaké srdiečko. No dnes už na to máme ten nový, americký sviatok... Ale ten je o niečom inom."

Darmo, Vinco je ešte stará škola. Netají sa ani tým, že aj preňho bol Medzinárodný deň žien vo svojej podstate aj tak najobľúbenejší sviatok mužov. "Oficiálne ho mali ony, ale väčšinou sme sa opili my. No povedzte, ktorý z chlapov by nemal rád takýto sviatok? To už bola taká tradícia, bez ktorej by nebol Medzinárodný deň žien tým pravým sviatkom. Už aj preto by ho bolo treba dodržiavať aj naďalej..."

Preňho je 8. marec stále sviatočný, hoci tá osmička v kalendári už dávno nie je červená. "Vtedy si spomeniem na všetky baby čo poznám. V prvom rade na manželku, potom dcérku, a samozrejme svokru. Bol by to hriech, keby som na ňu zabudol. Zo ženského rodu v mojom okolí je to vlastne všetko. Keď už nič iné, tak im aspoň potrasiem rúčkou, dám pusinku," vie, čo sa v ten deň patrí každému chlapovi urobiť.

mat

Starostka Monika Puzderová na obdobie rozdávania uterákov a utierok rada spomína

Synove srdiečka má odložené

Starostka MČ Šebastovce Monika Puzderová si na obdobie rozdávania uterákov, utierok a slov o veľkej pozornosti, ktoré vedenie v práci ženám venovalo, doteraz rada spomína. I keď pre niektorých mužov to bola viacmenej formalita. Baby však mali dôvod sa dostatočne vyfintiť, vychystať a raz v roku prísť domov z práce neskôr ako obvykle.

"Úplne najradšej si spomínam na tento sviatok z obdobia, keď boli moje deti malé. Niečo také, že kdesi u susedov ´zozbierali´ kvietky a darovali mi ich, sa nestalo. Také trapasy nevyviedli." Dcérka, hlavne však syn, robili pravidelne to, čo sa v škôlkach i teraz bežne robieva, mamičkám chystali srdiečka. Malé, veľké, viac alebo menej vyfarbené. "Pri pohľade na synov výtvor som sa v duchu musela usmievať, lebo v kreslení medzi najšikovnejších nepatril... Viem však, že to robil najlepšie ako vedel. A hlavne, pripravoval ich z lásky." Starostka má doma doteraz tieto drobnosti pre mamičky kdesi odložené.

Manžel M. Puzderovej, na rozdiel od detí, aj predtým, aj teraz zastáva názor, že to nie je o tom, či jej na MDŽ dá kvet alebo nie. "Je to o inom. O tom bežnom každodennom živote. Iste, kvet poteší a rada ho prijmem. Teraz už aj od syna a ostatnej rodiny, no naozaj to nie je len o kvete. A teda ani nie o jednom dni v roku," myslí si M. Puzderová.

lia

Herečka Ľuba Blaškovičová pri prijala, keby muži ženám prejavovali viac úcty

Aj ona pošle mame esemesku

Mestská poslankyňa a herečka, členka činohry Štátneho divadla Košice, Ľuba Blaškovičová oslavy Medzinárodného dňa žien z tradiície nevymazala. "Je síce pravda, že to už nie je také silené a nárazové oslavovanie ako pred rokmi, naďalej však tento sviatok u nás v rodine oslavujeme. Manžel si zvyčajne spomienie a poteší ženy v rodine kvietkami, ja svojej mamke pošlem aspoň esemesku," prezradila.

Pred rokom 1989 sa tento sviatok oslavoval najmä v zamestnaní. "Neviem, neviem, ako je to teraz, pretože hlavne mladšej generácii už MDŽ nič nehovorí. Pred tým sa síce deklarovalo, že v tento deň sa vzdáva úcta ženám, ale pravda je taká, že ôsmy marec slúžil hlavne na to, aby sa na pracoviskách mohlo od rána legitímne piť. Takže ženy chlapov celý deň obskakovali a potom ich opitých večer ťahali domov..."

Herci pravidelne v tento deň hrali pre ženské kolektívy. "Objednali si nás z nejakého podniku, pred začiatkom predstavenia vyliezol na pódium súdruh riaditeľ a povedal pár viet o tom, ako si ženy váži. Škoda len, že ani jedna z nich to nepocítila na výplatnej páske. Nakoniec - tak je tomu doteraz, veď je známe, že ženy na tých istých pozíciách majú zhruba o 20 percent nižšie platy ako muži..."

Preto by Ľ. Blaškovičovú najviac potešilo, keby 8. marec - ale nie len ten - naozaj prinášal ženám viac úcty. "Po celý rok by si ženy zaslúžili viac pozornosti zo strany chlapov. Nestačí o tom len hovoriť, úctu ženám treba naozaj prejaviť!"

kid

Juraj Barbarič nezabúda na drobné pozornosti, objatie, bozk či pohladenie

"MDŽ" majú 360 dní v roku

I napohľad mocný muž môže byť vo svojom vnútri citlivý a zato, že obdaruje ženu kyticou či bonboniérou sa nehanbí. Príkladom je silák Juraj Barbarič, ktorý už ako chlapček šetril peniažky, aby mohol mamke k vtedy kalendárovo i bežne oslavovanému sviatku podarovať aspoň pár kvietkov alebo malú čokoládku.

"Keď som sa oženil, rozšíril som počet obdarovaných. K mame pribudla svokra, ktorú tiež oslovujem mama, a manželka. To, že sa sviatok žien vytratil zo života, je podľa mňa škoda, pretože si pozornosť zaslúžia. A nie iba raz či dvakrát do roka, ale hoci i každý deň."

J. Barbarič sa o to aj snaží. V každom manželstve sú síce dni, keď je aj trochu pod mrakom, ale v ich prípade je nepekne maximálne päť dní do roka. Ostatných 360 majú slnečno a pohodu. "Muž nemusí prichádzať domov každý deň s puketom. To by začalo byť nápadné a mohlo by to vyvolať opačné účinky. Chápavosť, úsmev, bozk, pohladenie a viac pozornosti však žene treba venovať každý deň. Pomáha to upevňovať vzťahy a partnerkám dáva pocit, že ten ICH na ne neustále myslí."

Silák ani včera nezabudol. Za seba i za deti kúpil kyticu, aby večer nastúpení mamku objali, vybozkali a k sviatku jej popriali len to najkrajšie. "Pokiaľ by som zahral, že som si na sviatok nespomenul, od pani domu by sa mi to určite vrátilo...," predsa len si neodpustil miernu nadsádzku.

lia

Autor: Po turné odchádza do USA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári