Vďaka vyššej moci si postavili dom, zasadili stromy a splodili šesť detí

V minulosti neboli mnohopočetné rodiny ničím zvláštnym. Rodičia, i keď nemali veľa statkov, pýšili sa kopcom detí - to bolo ich bohatstvo. Dnešná generácia je skromnejšia. Rodiny majú dvoch, maximálne troch potomkov. Pani Viera Tóthová s manželom Jánom sú jednou z výnimiek, detí majú šesť - päť synov a jednu dcéru. Keď sme sa rozhodli, veď včera bol MDŽ, že pani domu trošku predstavíme, manžel sa popularite chvíľku bránil. Zato deti boli všetkými desiatimi za - podľa nich si mama mediálnu pozornosť zaslúži.

"O tom, že budeme početná rodina, sme s manželom spočiatku neuvažovali. Ako prvý sa narodil Marcel. Dnes má 26 rokov a sám je otcom," rozhovorila sa pani Viera. Až šesť rokov po Marcelovi prišiel na svet dnes 20-ročný Patrik. Potom štvorročná pauza a narodil sa Dominik. "Po ňom sa to trošku pustilo. Pribudla dnes pomaly 15-ročná Janka, po nej Gabriel, ktorý bude mať čo nevidieť 13 rokov a nakoniec benjamín rodiny 11-ročný Kristián," predstavili rodičia to, na čo sú nesmierne hrdí. I keď je mame trošíčku ľúto, prečo dievčat nebolo aspoň o jednu viac. "Veľmi som po dcére túžila. Aj preto, hoci sme už mali troch synov, snažili sme sa ďalej...," pousmiala sa mama Viera, ktorá je šťastná, že Pán Boh nad ich rodinou držal ochrannú ruku. Vari i preto, i keď toho deti dosť vyparatili, žiadne ich lapajstvo nemalo následky.

Pre prvého Marcela mali rodičia meno vybraté. Pre druhého nie, a tak listovali v kalendári, kým sa nepristavili pri Patrikovi. Pri treťom pani Viera vybrala meno sama, a urobila to vraj trošku z trucu. "V zlostnej chvíli som si povedala: ´bude Dominik.´ I keď všetci, vrátane manžela chceli, nech sa volá po ňom." Časť z Jána sa dostala do mena aspoň pri Janke. Gabriela mali vybratého podľa knižky mien. "Pri poslednom Kristiánovi, sme sa zhodli, že aspoň pri výslovnosti je na konci ´ián´, čiže Ján. Pôvodne však práve on mal byť Jánom. Manžel však s niekým prehral stávku. Prišiel celý smutný za mnou, že syn sa nemôže volať Ján... Neoponovala som, dokonca som sa v duchu pousmiala, pretože mojim deťom som nechcela dať klasické mená, ale nekaždodenné," priznala Viera Tóthová, ktorá je na deti hrdá a s manželom radi na ich šibalstvá spomínanú.

"Ako rodičia sme boli v nevýhode, nezbedníctva chalani často odkukali jeden od druhého. A čo náhodou im nenapadlo, s tým prišli deti od susedov. Čas je však najlepší lekár, na zlé pomôže zabudnúť a ostanú len príjemné spomienky prepletené radosťou." I keď občas mama pri deťom oko nezažmúrila, lebo aj zlomeniny boli, aj horúčky. I veľa zničeného, vrátane tanierov. Mama je však aj preto mamou, že dokáže odpustiť a tešiť sa z toho, čo žena môže mať a dať.

"Dnes sa môžem priznať, že na obdobie, kedy vyrastú z plienok, som veľmi čakala. Pampersky vtedy neboli, a tak vyvárať a žehliť naraz viac ako sto plienok, nebola práve ´zábava´. Pritom deti plienky plnili s veľkou radosťou," rozosmiala sa mama pri spomienke, aké nádielky po rozbalení našla. "Manžel sa na to ani pozrieť veľmi nemohol, nie že by pral. Preto sme mali od prvej chvíle automatickú práčku," zaspomínala pani Viera na "plienkové" obdobie, ktoré patrí ku každému drobcovi. Najmä pri troch posledných si toho užila, lebo Janka a Gabriel ešte mali plienky a Kristián bol už na ceste... "Neviem, ako som to zvládala, ale som rada, že to vychádzalo a vychádza. Nikdy som sa nezamýšľala nad tým, čo by bolo s deťmi, keby sa nám niečo stalo. Pozerám sa len do budúcnosti, nie na dni, ktoré boli."

Dnes početnosť aj deti inak vnímajú. Vždy to tak nebolo. Najstarší Marcel priznal, že keď bol menší, hneval sa, koľko ich doma je. Vtedy to bral najmä zo svojho hľadiska, že mu súrodenci berú hračky alebo ako najstarší musí po nich upratovať. "Keď som podrástol, za to, že sme boli doma toľkí, som sa hanbil preto, lebo veľa detí mali v mojich očiach najmä cigáni. Teraz? Je nádherné, že nás je toľko. Keď prídem s manželkou a malým na návštevu, je to neopísateľný pocit. Sme veľká, živá spoločnosť a som rád, že do nej patrím."

Ani pani Viera sa nepristavila pri myšlienke, prečo majú toľko detí. Hoci si niekto na nich možno aj prstom ukazoval, že sú blázni, nevadilo jej to. "Nikdy som nechcela jedináčika. To, že sa ich toľko pritrafilo, je dar. Tak to malo byť a Pán Boh nám pritom pomáhal, lebo všetci sú zdraví. A okrem detských šibalstiev a detských chorôb s nimi žiadne problémy nemáme," priznala pani Viera, ktorú len tak hocičo nerozhádže. Nad vecami, ktoré nemajú význam, sa nezamýšľa. Keďže manžel musel dosť pracovať, aby vyžili, na deti bola prakticky sama. Bolo i obdobie, že jej ešte jedna materská dovolenka poriadne neskončila a už nastúpila na druhú. "Po 13 rokoch nepretržitej materskej som sa vrátila do práce. Trošku som sa bála, či to zvládnem, lebo výpadok z kolektívu bol veľký, ale už som v pohode." Dokonca, aby získala ako zdravotná sestra predpísané vzdelanie, končí bakalárske štúdium. Vlastne už píše diplomovku...

Kto jej pomáha dobíjať energiu nevedela konkretizovať, ale niečo to určite bude. "Zrejme je nadomnou vyššia moc, ktorá má drží a vedie ma. Inak by sme s manželom nepostavili dom, nezasadili stromy a nesplodili 5 synov a jednu dcéru, ktorá mi nielen splnila sen mať dievčatko, ale sa narodila presne na moje narodeniny. Takže originálny darček," dodala Viera Tóthová, ktorá si podobne ako tisícky žien - matiek, určite zaslúži obdiv a k včerajšiemu dňu i minimálne obrovskú kyticu kvetov.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári