So zavádzaním zákazníkov sa pracovníci SOI stretli na výrobkoch z tzv. tretieho sveta i drahších bundách a kabátoch
Pri kupe textilu si treba všímať aj materiálové zloženie a symboly
Určite sa vám už stalo, že ste kúpili pulóver, sveter či inú textíliu a keď ste sa ju chystali vyprať, zistili ste, že na nej chýbajú symboly ošetrovania. Alebo tam symboly boli a vy ste sa nimi pri ošetrení výrobku riadili, napriek tomu sa svetrík "zrazil" alebo farby stiekli jedna do druhej. Čo konkrétne si treba pri nákupe textílií všímať, o tom sa rozprávame s riaditeľom Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie pre Košický kraj MVDr. Danielom Horváthom (na snímke).
Faktorov, nad ktorými by zákazníčky nemali pri kúpe textilných a odevných výrobkov mávnuť rukou, je podľa D. Horvátha niekoľko. Určite je to kvalita, ktorá je v textile vyjadrená voľbou. "Voľba 1 sa nemusí na etikete uvádzať, lebo hovorí, že výrobok vyhovuje," rozhovoril sa riaditeľ inšpektorátu. "Potom je to voľba, ktorá sa značí číslom 2. Táto klasifikácia sa dáva vtedy, ak sú na tovare vzhľadové chyby. Treťou je N, čo znamená, že tovar nevyhovuje norme."
Ďalším veľmi podstatným údajom je materiálové zloženie. Vyznačené musí byť na každom textilnom výrobku, ktorý obsahuje z jeho celkovej hmotnosti minimálne 80 percent textilných vlákien. Označuje sa úplným druhovým názvom vlákien v slovenskom jazyku aj s uvedením percentuálneho podielu. "Ak dva alebo viac výrobkov tvorí súpravu či komplet a ich materiálové zloženie je rovnaké, stačí, aby bolo vyznačené len na jednom výrobku z kompletu. Materiálové zloženie môže byť aj v cudzojazyčnom názve druhu vlákien, prípadne v skratkách. Ale iba za podmienky, že sú súčasne uvedené aj ich úplné názvy v slovenskom jazyku. Napríklad 80 co/20 PAD. Znamená to, že co je cotton, bavlna a PAD polyamide, teda polyamid."
Výnimkou pri označovaní sú podľa D. Horvátha výrobky ako plsť, plstené klobúky, podkladové a výstužné textílie, staré upravené textilné výrobky, tzv. second hand, zipsy, gombíky, sponky, hračky, stolové anglické prestieranie zložené z niekoľkých kusov do plochy maximálne 500 cm2. Tie označenie materiálového zloženia nemusia obsahovať.
Údaj o materiálovom zložení nemusí byť na tovare samostatne, zákazníčka ho môže nájsť na visačke, kde sú symboly ošetrovania. "Tých základných je 5 - pranie, žehlenie, bielenie, chemické čistenie a sušenie v bubnovej sušičke a uvedené musia byť na všetkých textilných výrobkoch pozostávajúcich hlavne z textilného materiálu. Je to povinnosť, ktorá je jednoznačne zákonom určená a nami kontrolovaná," zdôraznil riaditeľ. Za splnenie informačnej povinnosti sa môže považovať aj preškrtnutý symbol. Určite však na jednom výrobku nemôže byť preškrtnutý aj symbol prania, aj chemického čistenia.
Symboly ošetrovania majú byť na kusových textilných výrobkoch označené trvale, čiže buď priamo na výrobku alebo na etikete, ktorá je pevne a trvale pripojená k výrobku. Rozhodne by etiketa nemala byť z papiera. Papier sa po prvom praní rozmočí a pri ďalšom ošetrovaní už nie je jasné, ako pri ošetrovaní postupovať. Platí to aj pre kusové textilné výrobky z imitácie kože alebo syntetických kožušín. Pri súprave alebo komplete, ak platí rovnaký spôsob údržby, postačí symbolmi ošetrenia označiť iba jeden kus súpravy alebo kompletu.
"Na trhu sú aj výrobky, ktoré nemusia byť označené trvalým spôsobom, ale symboly môžu byť na obale alebo na papierovej etikete. Sú to napríklad pančuchové výrobky, plienky, vreckovky, jemné hodvábne šatky a šály, kde by etiketa rušila estetický vzhľad. Prípadne textilné výrobky, ktoré sú určené na predaj v malých množstvách do 10 g. Tie sa môžu označiť na spoločnej etikete." Podľa riaditeľa SOI sú i také textilné výrobky, u ktorých sa nepredpokladá údržba praním alebo chemickými čistením spôsobmi popísanými grafickými symbolmi. U nich sa symboly nemusia vôbec uviesť. Sú to napríklad šnúrky do topánok, prachovky, technické textílie.
Hoci výrobcovia i obchodníci dobre vedia, čo "soikári" najčastejšie pri textíliach kontrolujú, stále sa stane, najmä pri výrobkoch z tretieho sveta, že nie je označený výrobca, splnomocnenec alebo dovozca, chýba alebo nie je úplný spôsob ošetrovania výrobkov a nenašli ani materiálové zloženie. Prípadne aj bolo, ale nie v slovenskom jazyku či nezodpovedalo skutočnosti. "Máme skúsenosti, napríklad pri spodnej bielizni, že etiketa hovorila o ´100-percentnej bavlne´, a pritom bavlny bolo podstatne menej, keďže textíliu tvorila zmes viacerých materiálov. Takýto spôsob zavádzania zákazníkov, že symboly nezodpovedali pravému zloženiu, sme zistili aj u drahších výrobkoch, napríklad pri kabátoch a bundách."
Zákazník, ako popisoval D. Horváth, dá si výrobok vyčistiť. Čistiareň pri údržbe postupuje podľa symbolov, ktoré sú na tovare uvedené. "Výsledok? Zničená bunda, nohavice, kabát. Kto je v takom prípade vinný? Čistiareň sa bude brániť, že ona sa riadila symbolmi na etikete. Pritom vinníkom môže byť dovozca alebo predávajúci, ktorý, keď zistil, že výrobca zabudol symboly uviesť, priložil na etiketu také, ktoré mal práve poruke." Pritom si, ako doplnil D. Horváth, neuvedomil, akú škodu kupujúcemu pravde nezodpovedajúcimi symbolmi spôsobil.
Pomerne často sa v čistiarňach nesprávne priloženými symbolmi poškodí najmä impregnácia, čiže povrchová úprava výrobku, ktorý po čistení stvrdne a potom je prakticky nenositeľný. "Mali sme aj sťažnosti zákazníkov, ktorí kritizovali, že keď výrobok vyprali doma, nič sa mu nestalo. Zničil sa až, keď ho dali do čistiarne. Po preverení sa ukázalo, že na etikete boli uvedené symboly: môže aj prať, aj chemicky čistiť. Aj preto, lebo v podobných situáciach sa vinník ťažko hľadá, doporučujeme zákazníčkam, aby pri nákupe skontrolovali, či má tovar spomínaných 5 základných symbolov. A tiež, či jeden symbol neodporuje druhému."
V poslednom období, ako ešte spomenul MVDr. D. Horváth, na trhu sa objavujú nové, špeciálnejšie tkaniny. I preto výrobca zvykne k tovarom priložiť návod, ako pri ich ošetrovaní postupovať. Predávajúci však, keďže naša norma hovorí len o povinnosti vyznačovať na textíliach materiálové zloženie a symboly ošetrovania, tento návod zabudne zákazníkovi priložiť.
Niekoľko rád
Textil treba sušiť mimo priameho slnečného svetla a dodržiavať výrobcom alebo dovoz doporučené sušenie vo vertikálnej alebo zvislej polohe. Predĺži sa životnosť výrobku a aj jeho tvar bude trvalejši
í.
Textília, na ktorej je potlač, sa perie prevrátená na rubovú stranu. Samotná potlač sa nikdy nežehlí. Pokiaľ to výrobca doporučí, žehliť sa dá iba z rubovej strany
Intenzívne farby textílií ako sú červená, zelená, modrá, čierna i niektoré ďalšie často obsahujú prebytok farby, takže aj napriek najlepšej technológii farbenia sa to pri prvom praní prejaví tak, že farby pustia alebo sa pri bežnom nosení otierajú. I preto treba oblečenie s intenzívnymi farbami pred prvým použitím preprať vo vlažnej vode a pridať jemný prací prostriedok pre farebné vlákna. Prepierame oddelene od iných textílií a zabudnúť nemožno na starostlivé vyžmýkanie.
Optimálna teplota vody pri každom ďalšom praní by nemala byť vyššia ako 30 stupňov Celzia. Vždy používame pracie prostriedky s označením Color a dávkujeme len také množstvo prášku, aké uvádza výrobca. Môžeme aj o niečo menej. Textíliu pred praním nikdy nenamáčať! Po praní krátko odstrediť, zabránime tak tzv. zatekaniu farieb. Pri použití aviváže len prepláchnuť - nenechávať odležať.
V sušičke, ak je tento spôsob ošetrenia výrobcom dovolený, používať najnižšiu teplotu, zabráni sa tomu, aby sa stal produkt nepoddajným a krehkým.
Pokiaľ sa človek extrémne spotí, výrobok treba najprv vypláchnuť v čistej vode. Ochráni to farby pred dlhodobými účinkami agresívneho potu. Nenahradí to síce pranie ani doporučený spôsob ošetrenia, no prispeje k dlhodobej stálosti farieb.
Stranu pripravila: Alžbeta LINHARDOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
